SeanLSD

Mrazivé memento 200 000 nacistických obetí eutanázie v sanatóriach Tretej ríše. Film, po ktorom nikomu nebude ľahko, ale ktorý je potrebný, aj keby len ako pamiatka všetkých tých nešťastníkov. Že bol vybratý konkrétny skutočný príbeh jedného z nich, HMLE v AUGUSTE dodáva na sile, ale zároveň uberá na pochopení prístupu mnohých tých lekárov a riaditeľov ústavov, skutočne presvedčených, aspoň zo začiatku, že robia službu nielen spoločnosti, ale aj postihnutým samotným, a neskôr, keď sa to už definitívne zvrhávalo na vyhladzovanie, zasa neschopných uvedomiť si, že už stratili nielen lekárske zábrany, ale aj elementárnu ľudskosť. Filmovo stvárnený postupný vnútorný prerod psychológie jednotlivca, ktorý zložil Hippokratovu prísahu a chcel pomáhať, no stal sa neho ten najhorší vraždiaci netvor, by ma osobne zaujímal viac. Sebastian Koch so svojou charizmou a hereckým umením tu robí čo môže, aby ho ukázal, film sa však zameriava na komplexnejší dojímavý obrázok a navyše sa odohráva takmer na konci druhej svetovej vojny, kedy to všetko musela byť už iba pretvárka a/alebo šialenstvo.

Srdce Temnoty Dnes. Nádherne intenzívne, znepokojivé, presvedčivé a filmársky dokonalé, Nemci zase bodujú na plnej čiare. Slabší záver ma utvrdil v tom, že kniha bude pravdepodobne ešte nekonečne mocnejšia...

Konečne nejaký komiksový hrdina aj pre priaznivcov psychedelických látok! Ako obvykle, užil by som si to lepšie v komornejšom balení, ale keď už to Marveláci robia hlavne kvôli tým efektom, prečo im kaziť radosť... Záchranu opäť raz ako inak celého sveta, ba univerza, pred všetkopožierajúcou dimenziou bez času ( navyše v antropomorfnej podobe a hovoriacej anglicky) však neodpustím, hoci spôsob, akým ju Dr. Strange donútil fňučkať a prosíkať o milosť ma priviedol k rýdzej eufórií...

Šialená psychedelická morbidita v zápase s príliš tradičnou témou. ___ Podľa pravidiel zabehnutých v halloweenskej sérií by mal tento film natočiť Rick Rosenthal. A zrejme by to dopadlo lepšie. Robovi totiž masívne zajebalo - alebo len pri nakrúcaní pojedal príliš veľa muchotrávok? Z HALLOWEENU II vytvoril nekonzistentný blábol, ktorý je chvíľu psychotická mäsiarčina, potom paródia, hneď nato zas reflexia, výprava do duše Michaela Myersa, halucinogénny experiment alebo rodinný portrét masových vrahov zo záhrobia či dokonca záznam z halloweenskej párty. ___ Rozbitý, roztrasený, rozmazaný obraz má na míle ďaleko od brutálnej vypiplanej hnusnosti jednotky, scenár sa rozpadáva do feťáckeho blúznenia... Netvrdím, že to všetko nebolo do detailu pripravené a presne takto zamýšľané, ale kurva, nie sme tu v dvojhodinovom glamrockovom videoklipe! Oceňujem odvahu, keďže celá táto séria mi bola vždy dosť u prdele, ale toto vo mne nevyvolalo nič, len zhnusenie a otrávenosť na striedačku.

Psychologizovaná modernizácia úspešne vzrušujúca, vyvražďovacia rutina umŕtvujúco nudiaca. ___ Malý Michael je ďaleko znepokojivejší než ten prerastený yetti z druhej polovice filmu, čo rozbehne vcelku nudné jatky tínedžerov. Nie že by to nebolo nekompromisne brutálne, poriadne krvavé a pekelne fyzické, ale... - mŕtvi tínedžeri už proste nudia. Aj keď teda tento MIchael poseká každého, kto mu skríži cestu a divák to rozhodne pocíti. Ďalším plusom je naozaj výborný obraz a parádny zvuk, mínusom šialene prázdne dialógy. Revolúcia sa teda nekonala, ale v rámci tohoto stojatého žánru šlo celkom určite o pôsobivú rekonštrukciu.

Michael nesmrteľnie, ale mŕtvych pribúda... Halloween roku 1978 v Haddonfielde pokračuje a naberá poriadne ostré obrátky, keďže MIchael Myers sa mení z voyeurskej mátohy na (takmer) nesmrteľného zabijaka. A tiesnivá atmosféra prvého dielu sa tým mení na vyslovene zlú, nejednoznačnosť je preč a rodí sa čistokrvný slasher.

Znepokojivá klasika, ktorá obsahuje viac voyeurizmu než násilia...otec vyvražďovacieho subžánru s minimom krvi, kde sa viac pozoruje než vraždí, a dokonca aj kričí a nesmrteľný zabijak je prezentovaný skôr nesmrteľným hudobným motívom. Jeho pohnútky sú nepochopiteľné, ale nie je to úplné neľudské monštrum - intuitívne sa naučí dokonale šoférovať, hoci 15 rokov iba tupo civel do steny. O čo mu vlastne ide ? - na rozdiel od neskorších dielov evidentne nie o krviprelievanie, omnoho radšej sa len tak desivo pozerá - a hrá na schovku. Miznúť mu teda ide perfektne, hoci inokedy sa pohybuje zásadne ako spomalený film.

"Myslím, že pred internetom bolo každé dievča o hodne významnejšie." ___ Je to film o priateľstve alebo film o šialenstve ? O láske k životu prostredníctvom prdiacej mŕtvoly, o kráse obyčajných vecí vnímaných optikou pokriveného zrkadla, o imaginácií, ktorá mení svet okolo nás – alebo v nás samotných ? Je to o prežití a o záchrane, o ľudských strachoch a úchylkách, ktoré potrebujú ísť von, aby sme boli zdraví a vytvárali spokojný svet ? Alebo len extrémny úlet slúžiaci k pobaveniu / nepochopeniu / zamysleniu ? ___ Kombinácia poézie všednosti a otvorenej, sympaticky úprimnej sprostoty až úchylnosti vytvára zmätok, v ktorom človek nedokáže vydedukovať, čo mu SWISS ARMY MAN vlastne chce povedať... či chce toho povedať príliš veľa, ale bije sa mu to s tvorivou, odvážne experimentujúcou, zložkou, alebo sa len tak nezávislácky baví filmovým médiom, skladajúc dohromady najnepravdepodobnejšie, rozporuplné až odporujúce si kombinácie... ___ Ako sa na nezávislý hit patrí, žánrovo nezaraditeľný úlet, nepochybne veľmi originálny, avšak bez pevnej konštrukcie, postavený na jedinom bláznivom nápade, na ktorom sú navešané omnoho zaujímavejšie kúzelné jednotlivostí a priehrštia trefných pozorovaní. Okrem toho dielo s ultimátnou trash poetikou, ktoré tvorí z odpadu a v ktorom zaznievajú presné a výstižné pravdy o živote. Napríklad, že "Keď nepoznáš Jurský park, nevieš ani hovno!"

Do modernej subjektívno-impresionistickej formy oblečená, výrazne ženská, thrillerová historka, ozvláštnená nesamoúčelnou stratou pamäte a totálnym rozhádzaním chronológie. Spolu s výborne civilnými výkonmi dosť na vťahujúci zážitok, v ktorom však thrillerová rovina rúca vierohodnosť starostlivo budovanej psychologickej... __♀ . ♂__ Viac než samotný dej ma však zaujíma, čo sa za tým príbehom skrýva, o čom vypovedá. Jedným slovom – o TRAUMÁCH. Nejakú tú traumu má každý, aj tí bohatí, krásni a úspešní (veď niektorí sú práve preto bohatí a úspešní, kým iní sú práve krásou traumatizovaní). Ale tým, že musia pred spoločnosťou udržiavať fasádu idylky, ešte viac im z toho hrabe, než bežným chudákom. Potom majú deti, lebo tak je to normálne, a od detstva ich traumatizujú napätím, neúprimnosťou a tým, ako má čo podľa nejakých pravidiel vyzerať, z čoho sa často rodí násilie a z neho teror (o to horšie, že sú obvykle dobre skryté)… – a už nám krásne rastú ďalší traumatizovaní jedinci, čo to chtiac-nechtiac prenášajú zase na svoje deti... __♀ . ♂__ Veru tak, byť traumatizovaný/á/é je ľudské, odkedy nás mať priviedla na tento svet a vytrhla nás tým z jednoty – lebo v živote sa tak ľahko niečo poserie a tak ťažko sa s tým vyrovnáva. A organizácia našej spoločnosti tomu nijak nepridáva. K tomu odkazuje ďalšia všeobecná rovina DIEVČAŤA VO VLAKU, příčina všetkého zla. Nutná trauma monogamnej spoločnosti živenej ilúziou večnej lásky. Pretože chlapi chcú súložiť a ženské chcú deti. Tak to proste je. Koľko smútku a zloby, bolesti a zúfalstva to spôsobuje, aj keď nie sú hneď psychopati, ani sa to nešťastne nezvrtne vo vraždu, smrť, zabitie! Hlavne o tom je táto rýdzo rodinná dráma.

Prečo by malo vadiť, že to tu už bolo, keď je to stále rovnako dobré? Šmak!