SeanLSD

Omnoho drahší, filmovejší a divácky vďačnejší film o Vukovare, než chorvátsky protipól z toho istého roku VUKOVAR SE VRAČA KUČI, ale s rovnako silným, a rozhodne nebezpečnejším propagandistickým zámerom. Čo je na tomto filme hlavné a ideologicky zásadné, je totiž otázka vinníka. Ten je nenápadne označovaný mnohými indíciami, ktoré nezasvätenému ľahko uniknú. Chorvátskym nacionalistom sa tak pričíta všetka vina, pričom o srbských paramilitárnych silách, ktoré mali na rozpútaní skutočného ozbrojeného konfliktu hlavný podiel viny, nepadne ani slovo. Všetko vojnové peklo, ktoré sa odohráva v druhej polovici filmu, kedy je napríklad muž donútený strieľať na svoj vlastný dom so svojou tehotnou manželkou v ňom, má potom za úlohu toto vnímanie už iba podporiť. Vzhľadom k tomu, že to všetko je možné prehliadnuť a že dnes už na tomto vyznení nezáleží, je možné – hlavne pre bežného diváka – film VUKOVAR - JEDNA PRIČA (resp: POSTE RESTANTE) vnímať bez propagandistického aspektu ako otrasnú výpoveď o hrôzach občianskej vojny. Totižto keď sa z celého vášho sveta stane horiace peklo a vojnoví psi sa pustia z reťaze, je často už úplne jedno, kto to celé spustil...

Film (a 4-dielny seriál s 2-násobnou stopážou) o utečencoch z Vukovaru natočený rovnako provizórnym spôsobom, ako bolo ubytovanie týchto nešťastníkov - totiž v upravených železničných vagónoch - a to pritom v dobe, kedy bol zdevastovaný Vukovar stále v srbských rukách a nič nenasvedčovalo tomu, že sa dočasný odchod zmení na skorý návrat, práve naopak. Z toho dôvodu sa jedná vlastne o zaujímavý dobový dokument, výraz žiaľu a vyjadrenie traumy nad domovom strateným v nenávistnom konflikte, v ktorom sa nezobrazujú ani nepomenovávajú vinníci a nepriatelia, iba obete a ktorý je - možno zámerne - podivne neuzavretý. Pre diváka, ktorý nie je zaangažovaný, alebo mu nejde o hĺbkovú analýzu, je to teda predovšetkým veľká nuda, ktorej síce nechýba téma, ale ktorá nemá odvahu nikam sa dopracovať, pritvrdiť. Všetko sa tu odohráva iba v - často nejasných - symboloch a náznakoch. Ešte ani ten premieľaný rozpad rodiny, ktorý tvorí hlavnú os príbehu (otec invalid neschopný zmieriť sa s odlúčením od mesta, pri ktorého obrane stratil nohu a prepadajúci alkoholu, matka zbližujúca sa s nemeckým humanitárnym pracovníkom a syn, ktorý zväčšujúcu sa priepasť medzi rodičmi nedokáže preklenúť) zostáva nedoriešený a nezavŕšený. Akoby všetko len od toho záležalo, či sa Vukovar vráti do chorvátskych rúk - na čo sa však v dobe vzniku filmu malo čakať ešte ďalšie 4 roky...

Dokument chorvátskej televízie prináša príbehy vukovarských utečencov i bojovníkov o ťažkých dňoch bojov a vyhnanstva počas chorvátskej vojny o nezávislosť a slúžil ako podklad pre Schmidtov film VUKOVAR SE VRAČA KUČI z nasledujúceho roku.

Dokumentárny obraz o stretnutí s utečencami a vyhnancami počas vojny o nezávislosť Chorvátska, odsúdenými na skromnú bezplatnú stravu v ľudovej kuchyni.

Tri dokumentárne záznamy z vojny o nezávislosť Chorvátska v oblasti Virovitice, režisérovho rodiska.

Shyamalan má neuveriteľnú schopnosť vlastnú iba veľkým umelcom podať zaujímavú myšlienku čisto, nepreplácane, ale pritom ju doviesť za hranice do krajných, často šokujúcich dôsledkov. Používa pritom skromnú, ale dokonale účinnú formu, z ktorej spravil bezmála svoj vlastný žáner, precízne režirované minimalistické stupňovanie strachu a tajomna. Všetko v jeho najlepších filmoch má svoj význam, niet tam balastu či zbytočných záberov. Kým jeho výlety do komerčnejších žánrových vôd neboli príliš uspokojivé a ostatné sú viac-menej formálnou hrou s vlastnými pravidlami, po NÁVŠTEVE je evidentný návrat k osvedčenému a súčasne do najlepšej formy. Osobne sa mi vidí ROZPOLTENÝ popri ŠIESTOM ZMYSLE jeho najlepším dielom. Tu navyše okrem prekvapujúcej pointy a istej réžie, vďaka ktorej si ich človek užije aj na viackrát, máme jasnú tému, preskúmavanie možného, vzrušujúce pátranie a provokatívne myšlienky vo v podstate jednoduchom deji, ktorý ale ide brutálne do hĺbky. Je to psychologická výprava do hlbín možného v ľudskej psychike, pritom geniálne obalená v jednoduchom žánrovom obale teenagerského thrilleru, aj so všetkými potrebnými atribútmi, vrátane šťavnatých stredoškoláčok v spodnom prádle. Ich atraktivita dosť odvádza od námetu nabitého významami a úvahami o potenciálnom. Spôsob vedenia príbehu je iba jedným z možných a necháva diváka domýšľať si ďalšie, čo je umožnené totálnou dejovou prehľadnosťou. A k tomu všetkému ultimátny trumf, eso v rukáve - JAMES McAVOY, diabol v koži herca! Ten chlapík si zaslúži všetky herecké ceny roka! S jednou tvárou dokonale stvárniť 7 osobností, a to dokonca do extrému, keď sa jedna z nich snaží hrať inú!! Som si istý, že scény jeho kreácií si budú ľudia prehrávať znovu a znovu.. Spoilerová čerešnička na konci = prepojenie s VYVOLENÝM a lahodne nahodená vábnička k fantazírovaniu o osobnom komiksovom multiverze, tak civilnom a realistickom, respektívne tak znepokojivom a vzrušujúcom, že sa tají dych - alebo rozbúcha srdce.

Depp a co. týmto skoro hodinovým neveľmi vtipným blábolom celkom jasne vyjadrili svoj politický názor a súčasne sa ním Johnny zaradil po bok celého radu svojich kolegov, ktorí si už zahrali amerického prezidenta - aj keď iba budúceho a napriek tomu, že cieľom filmu bolo dosiahnuť zrejme pravý opak.

Veru škoda nedotiahnutého scenára! Mohla to byť taká cieľavedomá a nadčasová herná pecka ako pred rokom EDGE OF TOMORROW, pretože nadšená sviežosť a burácajúca energia v podstate neznámeho tímu zaštíteného legendárnymi producentmi Marshallom a Milchanom z ASSASSIN´S CREED priam sálala! Jasná vízia a nepreplácanosť čistého vycibreného dizajnu, umné spájanie žánrov akčného historického spektáklu, sci-fi a fantasy ako aj predstaviteľ hlavnej úlohy, charakterový herec, ktorého viacej vídať v akčných trhákoch, sú totiž jednoznačnými kladmi a tvorcovia ma mali presne tam, kde chceli. Už dávnejšie som sa do nejakého filmu nedostal tak ľahko a ochotne.

Údajne čínska legenda o tom, ako zas raz musel prísť nejaký barbar zo západu zachrániť budúce miliardy nielen Číňanov... - pravdaže celého nenažraného rôznofarebného ľudstva pred nenažranou armádou jednofarebných netvorov, symbolov nenažranosti. Väčšinu času to vyzerá ako VESMÍRNA PECHOTA s ťažkopádnym posolstvom o tom, že strety kultúr sú blahom pre celé ľudstvo. Individualita príšelca sa totiž stretáva s kolektívnou silou vo veľkej strategickej hre, ktorá vyznieva plytko ako drahá konzumná jednohubka s protikonzumným posolstvom, ktorá lepšie vyzerá ako chutí. P. S. Zaujímalo by ma, čo na tom scenári robil Tony Gilroy.

Obyčajný príbeh v neobyčajnom balení, ktorého každé ročné obdobie pocitovo pohltí a nechá zabudnúť na všetky ostatné, akoby ani neexistovali - ak vás zastihne v správnej (= romantickej) chvíli. Ako môže takýto film zaujať niekoho, v kom jazz nevzbudzuje nič emocionálne, žáner muzikálu fakt nemusí a o klasickom Hollywoode vie starú belu ? Jedine tak, že ho osloví intelelktuálne v prípade jazzu a filmárskej virtuozity (fantastickou kamerou snímané dlhé pohyblivé scény bez strihu museli byť sakramentsky náročné) a emocionálne vo všetkom ostatnom, vrátane faktu, že ani toho muzikálu tam napokon zas tak veľa nebolo. Hoci to na začiatku vyzerá na dlhometrážnu variáciu reklamy na Coca-Colu a spevom sa rozhodne nešetrí, postupom času je stále jasnejšie, že sa to na muzikál iba tak hrá a každou chvíľou je z toho lepší a lepší romantický príbeh, kde sa núka mnohé k oduševneniu. Napríklad nadšenie a láska k umeniu, mimoriadne tvorivé prekračovanie hraníc viacerých realít, charizmatické herectvo postáv, ktoré vás samy osebe nijako nedojímajú, či vždy vďačnú tému rozporu medzi túžbou po úspechu a odvahou ísť si svojou vlastnou cestou za každú cenu. Ale najdôležitejší je správny moment! Hoci vzťah medzi postavami je vybudovaný len tak ledabolo (ale však nevzniká tak plno veľkých lások, nech už s akýmkoľvek koncom ?) a súboj medzi nasledovaním svojich snov a ich obetovaním veľkej láske nie je práve najoriginálnejší, keď vás LA LA LAND zastihne práve v tej fáze života, ktorú majú hrdinovia na Jeseň aj s totožným sľubom vernosti, netušiac, čo prinesie ďalšia zima, máte zamiesené na poctivé citové odpálenie. Zasiahnutí citmi, ktoré zrkadlia vaše rozpoloženie na filmovom plátne, ľahko zabudnete na nudu zo spevavého začiatku, zvlášť keď vidíte, ako dôstojne sa s tým hrdinovia vysporiadali, jedným krásnym gestom prijali fatálnu nemožnosť všetko vybalansovať, ísť súčasne viacerými cestami, zvládnuť všetky protiklady, nástrahy a pasce života... Nerozmýšľajme preto nad tým, ako by sa cítilii, keby popritom svoj americký sen ako drvivá väčšina obyčajných, nefilmových nehrdinov nedosiahli, zostanúc len chudákmi, ktorým všetko pretieklo medzi prstami a radšej sa radujme z toho, že príde nová Jar, nová láska, nový muzikál...