SeanLSD

Tým dvom ( resp. trom . . alebo žeby štyrom ? ) to spolu klape výborne. Jasne vidieť rukopis scenáristu. Inteligentná dráma, ani akčná, ani romantická, od všetkého trochu, stavia na skvelom dialógovom scenári s dobre vypracovanými postavami. Ich charaktery sú už možno menej vierohodné, ale aspoň sa vyznačujú mimoriadnou ľudskosťou. Herci vybratí skvele, od hlavných až po tie najepizódnejšie postavy, pričom ústredná dvojica by sa pokojne mohla vymeniť a sedelo by to rovnako. Gibson opäť býva na pláži, šialeného policajta vystriedal pokojný a charizmatický díler a pašerák, ale stále je to ten istý štýlový Mel, Kurt Russell je stále drsný frajer, hoci aj rozpráva o láske a smeje sa ako človek a Michelle Pfeiferová je rovnako krásna aj napriek tomu, že dostala životnejšiu rolu. No a všetci spolu sú neodolateľní . . . Je fajn aspoň raz za čas vidieť film, ktorý je aj akčný, aj romantický a ktorého hrdinovia sú fantastickí, pričom to nie sú žiadni nadľudskí hrdinovia . .

Na svoju dobu výnimočná animácia, ešte aj dnes mimoriadne pôsobivá, vôbec nezatláča do úzadia myšlienky, ktorých je prekvapivé množstvo, a posolstvo. Práve naopak, vizuálna forma podporuje obsah. Výrazný cyberpunk, omnoho menej akčný, ako som čakal, zato však s nezabudnuteľnými okamihmi psychologicky, biotechnologicky či filozoficky nesmiernej hĺbky.

Hlúpy film, hlúpy, hlúpy, hlúpy . . . a to ani nemusím porovnávať s INTERVIEW, musel by som strhnúť aj ten jeden bodík. Jediné, čo v ňom za niečo stálo, boli repliky prevzaté priamo z kníh Anne Riceovej, ktoré postavy rovno odriekali v monológu so sebou samými, teda tým najnefilmovejším a najneoriginálnejším spôsobom. Poväčšine tragickí herci a nevyrovnané efekty od tých naozaj strašných až po celkom slušné KRÁĽOVNEJ tiež príliš nepomohli. Snažila sa byť niečím viac, ale napokon nezvládla ani priemernú televíznu zábavu. Ešte aj UPÍRÍ NEVESTINEC proti nej vyzeral ako PÁN PRSTEŇOV pri domácom videu. Že by sa snažila dosiahnuť kvality BLADEA či DRACULU 2000, o tom sa jej ani nesnívalo. Pritom príbeh nebol zlý ( žeby preto, že nepochádzal od scenáristov ? ), hoci by ma zaujímalo, či boli aj v predlohe logickosti typu - Prečo upíri, túžiaci zostať v anonymite útočia pred 100 000 davom ?, žeby v tom mali prsty oné Drugs in the Water zo záveru ? . . . Teda, respektíve ak si niekto v otravnom a amatérskom sekaní medzi rockovým klipom a starobylými interiérmi ( pretože tie boli ostatne jediným čo vo filme upútalo zrak ) nejaký príbeh všimol... Ale práve na tom sa najlepšie ukazuje rozdiel medzi talentovaným vizionárom typu Neila Jordana a seriálovým lúzerom bez štipky invencie aminimom talentu. Inak by som sa totiž musel prikloniť k názoru, že Anne Riceová medzi týmito dvoma dielmi svojej ságy totálne zdementnela, ale v rámci terapie s elektrošokmi jej dovolili ďalej písať...

Možno to bolo tým, že keď som si to pustil, nevidel som už dlhšiu dobu žiadny štandardný americký výrobok, ale vtedy sa mi to zdalo ako poriadne nadupaný akčný nárez. Aspoň zo začiatku . . . Všetko tak ako má byť, od prvých záberov s helikoptérou a mohutnými končiarmi v pozadí, za sprievodu tónov, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani sám Hans Zimmer. Až som pri tom úvode očakával, že sa spustí nepretržité dvojhodinové besniace peklo. Ono síce aj začalo, len s o hodne väčšími prestávkami než by bolo vhodné. Pribudlo nejaké to poriadne prevetrané klišé, zopár postáv na odstrel a ródeo mohlo začať. Och, ako dobre je vždy po čase znovu to vidieť . . Dal by som 5 bodov bez váhania, nebyť toho, že premena Paxtonovej postavy z veľkého klaďasa na absolútneho záporáka mi šla silne na nervy a že nakoniec z celého toho skvelého výberu prežili totálne najnudnejšie postavy len preto, aby sa mohol naplniť klasický hollywoodsky vzorec práce a lásky. On proste ten cukrový fešáčik musel zachrániť tú postavu, po ktorú na kopec liezol, a keďže šlo náhodou o jeho sestru, ešte nejakú do ktorej by sa zamiloval. A že šli šiesti zachrániť troch a zliezli traja, na tom nám predsa už toľko nezáleží . . .

"Keď sa cítiš sám, tak proste nikoho nemáš. A keď nevieš, tak proste nevieš." Romantika ako vyšitá, o to viac, že s trpkou príchuťou reality. Aspoň raz nám Hollywood neukazoval iba vyblýskanú a nereálnu nádheru, ale priznal, že skutočnosť, čo aj na prvý pohľad aká ideálna, takou nie je. Po prvej polhodine sme zatiahnutí do brilantnej štúdie vzťahu a toho, aký je problém, keď nie je žiadny problém, toho, čo funguje v ( takmer ) každom dlhodobom vzťahu nielen ak je v hre alkoholizmus. Aj zarytým stúpencom monogamie z toho môže zostať tesno na srdci . . . Kráľovná romantiky zas v trochu inej podobe toho istého horizontu, ktorý tak bravúrne ovláda a kam sa tak skvele hodí, Andy Garcia šarmantný až hrôza, detské predstaviteľky mimoriadne presvedčivé a prirodzené. Napadá mi jedine slovo "poctivosť", čo je ostatne znak väčšiny scenárov Rona Bassa. Hoci to nie je celkom moja parketa, musím priznať, že napriek rozvláčnemu rozprávaniu som čakal až do konca so zaujatím, len preto, aby som vedel, či sa to skončí happyendom. Skončilo, no ja som to už ani nepredpokladal, čiže som bol prekvapený, čím film splnil jednu zo svojich úloh. . . Inak by človek povedal, že ten alkohol je vážne svinstvo . . ! ( 3 hviezdy v hodnotení neznamenajú priemer, ale fakt, že sa na ten film nebudem dívať zo zábavy každý večer. )

Steven Soderbergh vo svojom multioscarovom veľdiele ponúkol komplexný a skutočne vyčerpávajúci pohľad na viaceré oblasti drogovej problematiky, od výroby cez pašovanie a dílovanie až po samotnú spotrebu. V centre jeho záujmu pritom zostáva ľudský element. Veľmi civilne a realisticky pôsobiaci film sa možno trochu vezie na módnej vlne mozaikovitého rozprávania, ale zároveň treba uznať, že v tomto prípade je to forma najvhodnejšia. Niekoľko postáv, zviazaných takým či onakým spôsobom s drogovou problematikou, sa obchádza bez toho, že by si to uvedomovalo, majú rôzne národnosti, charaktery i motivácie, no ich preplietajúce sa osudy vytvárajú obraz s jediným podstatným menovateľom. Autor si väčšinu času zachováva odstup, nehodnotí, dáva možnosť k prejaveniu obom, respektíve všetkým stranám. A uznáva, že všetci majú svoju pravdu. Na konci sa síce v Douglasovej postave prikláňa k protidrogovému postoju, ale zároveň necháva prehovoriť aj Setha s Guzmánom, ktorý veľmi rozumne pôsobiacimi argumentmi vysvetľujú, prečo je ich boj márny. Väčšina postáv dochádza k novým postojom - sudca si uvedomuje, že bojovať treba, ale možno inými metódami, policajt sa stáva takmer až posväteným mučeníkom, ktorý "vie", agent je obrazom nezlomného presvedčenia a idealizmu hraničiaceho až so zaslepenosťou, podporovanou emóciami, obrovskou vierou v svoje poslanie a tvrdohlavým ignorovaním faktov. Nanajvýš uveriteľný vývoj postáv je len ďalším kladom diela, ktoré napriek svojej objektivite nie je chladným, práve naopak - tým, že nám nič nevnucuje aj striedmym použitím hudby a umierneným hereckým prejavom, vyniká emocionalitou o to väčšou, že ak nemáme svoje postoje pevne ukotvené, sami nevieme, čo si myslieť. Všetci hrdinovia sú ľudskí a my plne chápeme ich konanie aj pohnútky k nemu. Soderbergh navyše ani po takmer 3 hodinách deja neponúka riešenie, pretože to nie je to, o čo mu išlo a navyše to ani nie je vec, ktorej by bol schopný. Práve naopak - svojim vnímavým pohľadom vedie diváka k poznaniu, prečo nájsť riešenie nie je jednoduché, ak nie je nemožné. Príbeh pokračuje ďalej, nie jeden, nie desať, ale celé tisíce . . a dotýkajú sa každého z nás. Po tomto krátkom, no výstižnom výseku z nich v nás neostane pokoj a rýchle zabudnutie, ale prázdno či rozorvanosť, ktorá nás prinúti zamyslieť sa. A aj to je predsa vec, ktorú by kinematografia mala spĺňať . . Tie Oscary boli rozhodne zaslúžené.

Ozvláštniť si vedomie omamnými látkami v záujme oživenia prúdu pekelných obrázkov nemusí byť najlepší nápad pred hocijakým filmom. Zvlášť pred niektorými a stopercentne pred týmto. Túžil som po tom, chcel to a tešil sa . . a dostal viac, než by som si vôbec bol schopný predstaviť . . Bez ohľadu na to, ako bude pôsobiť pri ďalších sledovaniach je to zatiaľ jediný film, ktorý mi nielen počas, ale aj dlhé hodiny a dokonca dni po ňom predviedol, ako vyzerá pravé peklo. Pre inteligentnejších odporúčam recenziu s ktorou mi nedá nesúhlasiť : http://www.nekultura.cz/film-recenze/silent-hill.html

Szwarc sa snaží, čo môže a chvíľami mu to dokonca aj vychádza ! Spielberg je Spielberg, o tom netreba diskutovať ( hoci aj jemu sa občas noha šmykne ), ale nemyslím si, že by to bolo až tak zlé. Záverečné scény mám dokonca mimoriadne rád a hoci scenáristi väčšinou iba s rôznymi obmenami prerozprávali pôvodný dej, takmer existencialistický záver, keď tam skupina uvreštených deciek zostane uväznených na skalisku uprostred vody a žralok si zmlsne ešte aj na vrtuľníku, im skutočne vyšiel, podobne ako nápad s elektrickým káblom. Iskry medzi zubami a dym z očných jamiek takej beštie je predsa len neodolateľný !

Aj keď niektoré scény už dnes nepôsobia zďaleka tak desivo ako kedysi, sú tu zábery, čo zostanú neprekonateľné asi navždy a film si zaslúži plné hodnotenie už len kvôli tomu, čo znamenal pre Hollywood a kinematografiu, o Spielbergovom géniu nehovoriac. Rytmika až prekvapivo dlhého ukolísavania diváka a perfektne načasovaných šokov v tomto filme patrí do učebnice filmovej réžie! Zamrzí len, že hádam s výnimkou Quinta boli postavy v porovnaní s románom tak uhladené a zmizli tak všetky dramatické konflikty, takže jediným ťahúňom zostal žralok, ktorý už po 30 rokoch môže niekomu pripadať hrozivý asi ako plyšák. Spielberg ale nikdy nebol z tých, čo sa vŕta v psychike postáv, a v čom je jeho sila naplno dokazuje aj v tejto nespochybniteľnej klasike. Úvodná sekvencia, mŕtvola v lodnej diere a všetko od vyplávania trojice na more po posledný záber sú absolútne dokonalé. A keď už postavy nie sú dosť zložité, sú aspoň dostatočne sympatické na to, aby nám skutočne mohlo záležať na tom, či sa zachránia alebo nie.

Je to tak – najlepšie filmy vznikajú podľa najidiotskejších zápletiek. Spomínam si, ako ma spolužiak hádam v dvanástich zavolal po škole k ním sledovať video, mne vec takmer neznámu a ako som ohromením takmer nedýchal . . . a od tej doby som ohromením nedýchal ešte veľa, veľa krát ( a ešte veľakrát aj budem ). Partička tých najnabúšenejších svalovcov bojuje v džungli s mimozemským lovcom ( pche ! ) v jednej z klasík najväčších. Na niečom takomto sa ukáže, či je režisér génius. Ako inak urobiť z takého námetu najneprekonateľnejšiu bezkonkurenčnú klasiku ? ( veru, vie to snáď len Ridley Scott so svojim VOTRELCOM, podobným námetom a podobnou peckou ) – odpoveďou sú mená Arnold Schwazenegger, Stan Winston a Alan Silvestri, ale prínos sa asi nedá uprieť nikomu zo zúčastnených. Tak silácke hlášky a postavy, ktoré vykynožia základňu juhoamerických povstalcov ako detskú škôlku a vzápätí sú kántrení ako sopliaci s vodnými pištoľkami i keď v márnom vzopretí vykosia pol pralesa . . . a potom tá úchvatne gradovaná atmosféra strachu a bezmocnosti . . . a ten ťažko zaplatený triumf dosiahnutý len ponorením na samé dno ľudskej odvahy a schopností . . . – áno, tu sa človek skutočne cíti ako obyčajná lovná zver . . . a vďaka Arniemu napokon aj ako PREDÁTOR !