Mordenroth

"Based on a true story....that isn't over yet." - To je na celom filme to najdesivejšie. 70%.

Pravdepodobne životná rola Brucea Campbella v nezvyčajne originálnom (absurdnom) príbehu. Výnimočný film!

Celé to vyzerá, ako niekoľko súvisiacich reportáží navzájom pospájaných do jedného celku bez autorského komentára. Čo sa skrýva za umelo vytvorenou ženskou krásou? Ako rozmýšľajú pekné ženy a dievčatá s podpriemernou inteligenciou? Prečo je pre nich najdôležitejšie (v živote) vyzerať dobre? Koľko peňazí sa ročne utráca na rôzne kozmetické prípravky v Čechách? Z dokumentu Eriky Hníkovej je zrejmé, že sa snažila poukázať na istý postmoderný trend, resp. problém, charakterizujúci dnešnú slepú (alebo spiacu) spoločnosť. Upozorňuje hlavne na to, ako reklama a celkovo média ovplyvňujú a manipulujú našim myslením a následne aj správaním. Čo na tom, že sa jedná o výkrik do tmy. Ako keby ste človeku, ktorý má oči zaviazané šatkou ukazovali a vysvetľovali ako sa má dívať na niektoré veci. On si vás síce vypočuje, ale neprinútite ho, aby sa šatky zbavil, pretože je na ňu až príliš naviazaný. Po dlhšom premýšľaní som trochu prehodnotil svoje pôvodné pocity a rozhodol som sa dať filmu aspoň tri hviezdičky za pokus. Možno nie je až tak zbytočné z času na čas upozorniť na niektoré dôležité skutočnosti. Najväčší problém podľa mňa spočíva v tom, že veľa ľudí aj vie, že sú manipulovaní, no napriek tomu žijú ďalej svoj bezduchý život. Čo by si o nich druhí pomysleli, ak by sa náhodou odrazu zmenili? Tento dokument má prinajmenšom ambície rozprúdiť vášnivé diskusie na rôzne témy od feminizmu cez vymývanie mozgov až po zhubné zákulisie modelingu. Mimochodom, časopis Cosmopolitan, resp. ľudia stojaci v jeho čele, museli byť z tohto dokumentu nadšení – negatívna reklama je niekedy tou najlepšou reklamou.

Zmeškaný horor.

Vynikajúca čierna komédia presne podľa môjho gusta. Jean-Baptiste Andrea je rozhodne veľmi talentovaný režisér. 90%.

Je to na úrovni tých (naj)slabších epizód seriálu "Akty X".

Nie je to síce veľmi originálne, ale dívať sa na to rozhodne dá. V celku ide o nadpriemernú televíznu záležitosť.

Toto je typický príklad toho, ako môže z dobrého námetu vzniknúť „sračka“. Dokonca by som bol ochotný prižmúriť oči aj nad scenárom, ktorý vyzerá akoby bol napísaný za jednu noc. Film mal veľký potenciál a keď si predstavím, že by na režisérskej stolične sedel niekto iný (napr. Mel Gibson, prípadne ešte Antoine Fuqua), myslím, že mohlo ísť buď o celkom kvalitný „umelecký“ alebo aspoň akčný zážitok. V neposlednom rade by diváka mohla upútať vizuálna stránka filmu. Ani jedno sa však Nispelovi nepodarilo. Totálnou katastrofou je, ako bolo naznačené - spracovanie. V jednotlivých zrýchlených a neprehľadných obrazoch sa ani divá sviňa nevyzná, za čo nesie podľa mňa najväčšiu zodpovednosť chaotický strih a farebný kamerový filter tiež nebol bohvieakou výhrou (celé je to nejaké... tmavé). Napríklad pasáž vyvraždenia indiánskej dediny mohla byť vysoko efektnou záležitosťou a lá Barbar Conan. V tejto divočine sa ale naozaj nedalo zorientovať a hneď po opustení kina som si už ani nemohol vybaviť ako to celé prebiehalo. (Niekedy si určité scénky zapamätám vďaka hudbe, no Pathfinder sa môže pochváliť akurát nevýraznými motívmi, ktoré ani nepostrehnete a práve tento druh filmov si hrdinské motívy priam vyžaduje). Partizánske spôsoby zabíjania, ktoré využíva hlavný hrdina prebiehajú tak, že v rýchlom zábere vidíme zhruba dve sekundy ako Karl Urban (štandardný herecký výkon) prebodne jedného z vikingov. Nasleduje strih. V ďalšom zábere sedí Urban na koni, rozbehnutý oproti ďalšiemu nepriateľovi. Ďalší strih. Niekoľko rýchlych záberov na iných vikingov, strih a zrazu je Urban na strome a skáče na okoloidúceho vikingského jazdca... A potom sa v tom vyznajte. Tak neviem, buď som nepochopil zámer tvorcov alebo je to fakt zlé. Každopádne si myslím, že za rozpočet, ktorým film disponoval by sa dala natočiť aj kvalitnejšia a efektnejšia snímka. Možno že aj taký Uwe Boll by si s danou látkou poradil lepšie.

V roku 2006 to bol Crank, ktorý nadmieru potešil niektorých fanúšikov upadajúceho akčného žánru. V tomto roku je to práve podobne ladený Shoot Em Up. Som si istý, že bude mať rovnako svojich priaznivcov ako aj zarytých odporcov. Stupídnosť a absurdnosť príbehu by sa mohla stať terčom výčitiek, ale povedzme si otvorene, kto hľadá v akčných filmoch logiku nech sa na ne radšej ani nepozerá. Aj tak ju takmer nikdy nenájde. Tento film ma nadmieru uspokojil. Očakával som ultra akčnú jazdu ochutenú čiernym humorom (resp. skvelými „hláškami“), pri ktorej môžem bez následkov vypnúť mozog a presne to som aj dostal. Je to oddychová záležitosť. Drsný Mr. Smith (drsný Clive Owen) by v nezničiteľnosti, vynaliezavosti a počte mŕtvol mohol konkurovať tým najväčším akčným „esám“. Paul Giamatti je roztomilý a zároveň nepôsobí smiešne. Čerešničkou na torte je samozrejme Monica Bellucci a jej nádherný dekolt. Okrem nej som počas sledovania dostal chuť aj na mrkvu. Asi ju začnem konzumovať častejšie a možno ju aj budem nosiť pri sebe. Pozdáva sa mi ako celkom spoľahlivý vraždiaci nástroj... S veľkým nadhľadom - 90%.

A: "Kto kurva si?" B: Človek, ktorý chcel byť bohom... Ale zmenil názor." Tradične výborný Barker a jeho kúzelný príbeh, ktorý ma svojou atmosférou takmer pohltil (verzia Director´s cut). Kvality kultovému Hellraisera však nedosahuje.