Mordenroth

Napodobenina Halloweenu, ktorá je menej zábavnejšia, menej napínavejšia... a celkovo oveľa slabšia ako kultové Carpenterove dielo.

V rámci zombie subžánru dokonalá lahôdka, no z hľadiska hororov všeobecne je to tak na 80%.

Áno, na filme je poznať, že mali tvorcovia skutočne v úmysle natočiť niečo bombastické, ale pár výbuchov áut a niekoľko záberov z exotických krajín ešte neznamená veľkoleposť. Samotný vznik tohto diela sprevádzalo niekoľko nešťastných udalostí (problémy s financiami, výmena režiséra, niekoľkonásobné prepisovanie scenára), no nakoniec vznikla zábavná kriminálna komédia, na ktorej je okrem príbehu najzaujímavejšie herecké obsadenie. Typovo presvedčivé ústredné trio Suchánek – Hanák – Vetchý je vynikajúce a vidieť, že John napísal tieto postavy vyslovene pre nich. Jiří Chlumský je však predovšetkým televízny režisér a na jeho filme to je (bohužiaľ) poznať. Samozrejme, že v televíznom filme nevidíme napríklad ozajstné explózie automobilov. V tomto prípade však ide skôr o spracovanie ako také. Dej sa miestami vlečie (stretnutie kamarátov po 15 rokoch a následná príprava akcie, utrácanie peňazí na Srí Lanke) a niekedy naopak, príbeh napreduje možno až príliš rýchlo (lúpežné prepadnutia). Film tak skáče od lepších momentov k horším. Nudné chvíle naviac okoreňujú nezáživné dialógy a komické situácie prichádzajú len veľmi zriedkavo. Okrem toho, miestami chaotická kamera a rýchly strih filmu skôr škodia ako pomáhajú. Nebyť toho konca, mohlo to byť aj na 70%. Takto to ostáva priemernou oddychovou (televíznou) záležitosťou s nadpriemernými hereckými výkonmi.

Bill Paxton exceluje ako režisér v netradične atmosferickom horore a Matthew McConaughey je priam božský. Práve takéto úlohy mu sedia najlepšie... Počas filmu mi v niektorých momentoch behal mráz po chrbte a depresívna hudba Briana Tylera tento zážitok ešte umocňovala. Snímok považujem za jeden z najlepších hororov posledných rokov.

Klasika! :-)

Krajšie explodovanie hlavy si ani neviem predstaviť a konečný súboj dvoch hlavných telepatov je fakt úžasný - práve tieto dva momenty som si dokonca niekoľkokrát pretáčal, až tak sa mi zapáčili. Cronenberg musí byť zvláštny tvor, ktorý asi nebude úplne v poriadku, ale práve to mi na ňom najviac imponuje...

Tento film nie som schopný patrične ohodnotiť. Pôvodne som myslel len na dve možnosti: dať mu buď plné hodnotenie (5*) alebo odpad!. Obidve alternatívy som však neskôr položil na váhu, ale zistil som, že sú rovnako ťažké. V normálnom prípade by som siahol po tretej alternatíve a dal by som priemer (3*). Toto je však výnimočný prípad a ja si prvý krát neviem rady... Je to zvláštne. Počas sledovania tohto snímku som mal zmiešané pocity a vôbec som nevedel, čo si o tom mám myslieť. Krv, násilie a brutalita mi vadili len na zvieratách - nikdy nepochopím, ako sa niekto môže znížiť k takémuto (ohavnému) činu. No, a keby som sa na to pozeral len z tohto pohľadu, okamžite by moje hodnotenie smerovalo k odpadu!. Týmito vizuálnymi zvieracími nechutnosťami bolo však dokonale vykreslené, kam až môže zájsť ľudská krutosť a predovšetkým hlúposť. Taká je (bohužiaľ) skutočnosť, ktorá je niekedy až (ne)prirodzene nechutná. Mimochodom, na snímku sa mi veľmi páčila hudba...

Priznávam, že som sa pri sledovaní tohto filmu rozhodne nenudil. Donner však nenatočil nič výnimočné. Je to zhruba na úrovni predchádzajúceho Willisovho filmu Hostage, ktorý neurazil, ale ani príliš nenadchol. Okrem toho, ústredné duo Willis/Def zatieňuje vynikajúci (policajný) záporák v podaní Davida Morsea. 70%.

Tento film odporúčam všetkým, ktorí Van Dammeho už dávno odpísali. Je totiž vysoko pravdepodobné, že po tejto snímke zmenia názor... 70%.

Videohru bohužiaľ nepoznám, i keď po tomto filme by som si ju určite rád zahral. Táto neznalosť totiž určite zapríčinila, že som všetkým udalostiam celkom nepochopil. Príbeh však považujem za veľmi originálny a konečná pointa, ktorej som sa najviac obával je priam geniálna. Silent Hill je mesto, ktoré sa určite pripojí k ostatným známym hororovým mestečkám a nepochybne medzi nimi raz zaujme popredné miesto. Gans vie vytvoriť nádherné vizuálne obrazy a okrem toho nás takmer permanentne urdžiava v napätí. Atmosféra snímku je vynikajúca, k čomu prispieva aj relatívne depresívna hudba. Čo sa týka hercov, najviac ma zaujala (a potešila) Jodelle Ferlandová v zaujímavej trojúlohe, s ktorou si podľa mňa poradila dokonale. Na tomto filme je vidieť, že keď tvorcovia k nejakej predlohe pristupujú s ozajstnou láskou, pozitívny výsledok je zaručený. Myslím, že Gans má pred sebou skvekú budúcnosť, na ktorú sa už veľmi teším a držím mu palce.