Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Horor
  • Dráma
  • Komédia
  • Thriller

Recenzie (431)

plagát

Doll Graveyard (2005) odpad!

Veľmi nepodarená variácia snímky Puppet Master (1989), ktorej námet kedysi dávno poskytol práve Charles Band. Aj z tohto dôvodu je pre mňa nanajvýš nepochopiteľné, ako mohol natočiť tak zlý film. Voči teenagerom som v rámci hororového žánru už asi alergický a keď ešte podávajú výkony hodné poľutovania (sú tak nepresvedčivé, že som všetkým zúčastneným prial pomalú a bolestivú smrť... no nedočkal som sa), mám čo robiť aby som film dopozeral. Doll Graveyard nezachráni ani zaujímavá hudba (District 78) a ani bábiky, ktoré mali byť hlavným (pozitívnym) atribútom snímku. Vyzerajú však horšie ako bábky z roku 1989 a to myslím smrteľne vážne. Nielen, že z nich vôbec nejde strach, ale miestami vyvolávajú smiech a pochybujem, že to bolo cieľom ich tvorcu (alebo režiséra, ktorý nevie navodiť patričnú atmosféru). Nestáva sa mi často, že by som dal nejakému filmu (nedaj bože ešte hororu) "odpad!", ale v tomto prípade som nemohol inak. Bohužiaľ.

plagát

Zlatý hlas (2004) (TV film) 

Ten film (aj keď bol robený pre televíziu) je veľmi zlý. Scenár a herecké výkony sú prakticky katastrofálne... Moje hodnotenie je však do istej miery ovplyvnené tým, že som sa aktívne zúčastňoval natáčania tejto „rómskej“ rozprávky. Bol som súčasťou komparzu (nakrúcali sme v okolí bratislavského Dómu svätého Martina). Považujem to za vynikajúcu skúsenosť a užil som si pri tom veľa zábavy. Na takéto chvíle sa nezabúda.

plagát

Vojna Roseovcov (1989) 

Herecký koncert Michaela Douglasa a Kathleen Turnerovej pod taktovkou famózneho Dannyho DeVita. Mňam!

plagát

Majster bábkar (1989) 

Sympaticky desivé bábky a vynikajúca hudba Richarda Banda (Re-Animator) sú hlavnými pozitívami tohto relatívne originálneho fantasy hororu. Chcelo by to viac krvi, napätia a menej nudných a zbytočne komplikovaných dialógov. 70%.

plagát

Afričan (1983) 

Hudba: Georges Delerue!

plagát

Hard Boiled (1992) 

Tomu sa hovorí - drsný akčný nárez! Bravo maestro Woo!

plagát

Eragon (2006) 

Hypoteticky - ak by Eragon natočil napríklad Steven Spielberg a výsledok by bol takýto, neváhal by som a s čistým svedomím by som ho ohodnotil maximálne jednou hviezdičkou. No ako režisérsky debut je nepochybne nadpriemernou záležitosťou. Podobnosť s Pánom prsteňov je samozrejme evidentná. Nielen čo sa týka príbehu (jeden vyvolený, ktorý všetkých zachráni) a postáv (ľudia, elfovia a iné bytosti), ale dokonca aj jednotlivých kamerových záberov (hory a lesy, bojové scény). Je to skrátka klišé. Fantasy žáner je dnes v móde. Harry Potter, Pán prsteňov, Narnia... Ľuďom sa tieto filmy páčia a producentom prinášajú peniaze. Preto vlastne vznikol aj Eragon. Vo filme bola výborne zobrazená predovšetkým transformácia hlavného hrdinu (je to síce otrepané, ale čo už). Eragon je typický mladý chalan v puberte – neskúsený, zvedavý, ľahkovážny a vzdorovitý. Pomaly si však začína uvedomovať svoju dôležitosť a jedinečnosť. K tomu mu najviac pomáha Brom, ktorý ho mentorsky usmerňuje na ceste za svojim osudom. Vzniká medzi nimi vzťah učiteľ – žiak, ale neskôr sa tento vzťah mení na priateľstvo. K Eragonovej premene nemenej prispieva aj samotná dračica Zafira, vďaka ktorej sa mladík naučí preberať na seba zodpovednosť za druhých (keď zomrie jazdec, zomrie aj drak). Škoda, že vzťah medzi Eragonom a krásnou princeznou Aryou nemal možnosť príliš sa rozvinúť. To isté však platí aj o záporných postavách, ktorých vykreslenie považujem za najhoršie, aké mohol scenárista Peter Buchman urobiť. Galbatorix a Durza sú proste „záporáci“ bez charakteru a v podstate aj bez príčiny. V rámci filmu nám totiž nikto nevysvetlí, čo ich vedie k tomu, čo robia, resp. prečo sú takí akí sú. Mám na mysli napríklad niečo podobné ako vysvetlenie v Pánovi prsteňov o tom, ako sa z Gluma stal Glum. Toto mi tam skrátka chýbalo. Nehovoriac o tom, že John Malkovich by si zaslúžil trochu väčší priestor ako je cca 5 minút na plátne. Príjemným prekvapením je Edward Speleers, ktorý nemal doposiaľ s filmom žiadne skúsenosti (dokonca ani s televíziou). Predtým hrával len v rôznych školských divadelných predstaveniach (napríklad Hamlet). Netvrdím, že je to oscarový výkon, len konštatujem, že ma ako Eragon celkom presvedčil. Mimochodom, táto postava je v podstate jediná, ktorá prechádza nejakou charakterovou premenou. Ostatní zúčastnení jej k tejto transformácii len dopomáhajú, no sami sa takmer vôbec nerozvíjajú. Eragon je film pre deti do 10 rokov, v ojedinelých prípadoch do 15 rokov. My starší si aspoň vychutnáme kvalitné efekty, výbornú hudbu Patricka Doylea a nádhernú slovenskú prírodu. Mimochodom, knihu som nečítal...

plagát

Zbesilý útek (2006) 

Najpríjemnejšie prekvapenie v roku 2006! Nechápem, prečo sa snímok nepremietal v kinách... Originálny príbeh (výborný scenár), skvelá atmosféra, dokonalý casting (Karel Roden opäť potvrdzuje svoje kvality, ale príjemne prekvapí hlavne Paul Walker) a svieža réžia. Ani na chvíľu som sa nenudil.

plagát

Iluzionista (2006) 

Podobným námetom v štýle Rómea a Júlie disponujú stovky ďalších filmov. Áno, základná kostra príbehu (dvaja ľudia sa do seba zamilujú, no doba, v ktorej žijú, ich láske nepraje) pôsobí ako klišé, no je tu pár vecí, ktoré robia film zaujímavým a miestami aj pútavým. 1) Prostredie - ulice secesnej Viedne (Praha, Tábor) a malebná kamera Dicka Popea sú v tomto prípade naozaj zárukou prekrásneho vizuálneho zážitku s vyváženosťou a premyslenosťou každého záberu. 2) Atmosféra - V napätí a neistote sa ocitneme hneď na začiatku filmu, počas zatýkania hlavného hrdinu, tajomného Eisenheima a v podstate až do konca nevieme s určitosťou povedať, či sú jeho kúzla len ilúziou alebo skutočne disponuje nadprirodzenými schopnosťami... 3) Herci - Typovo najpresvedčivejší sú nepochybne Norton, Giamatti a Sewell, menej už zaujala nádherná Jessica Biel. 4) Hudba - Philipa Glassa myslím netreba bližšie predstavovať. 5) Kúzla - napríklad trik s pomarančovníkom... Iluzionista má len jednu chybu a síce scenár. Zhruba do polovice je všetko až podozrivo dokonalé. Potom však Eisenheim dostane nápad ako prekabátiť všetkých zúčastnených a príbeh tak postupne smeruje k „prekvapujúcemu“ finále, ktoré pôsobí mierne vykonštruovane. Viac by sa mi film páčil, ak by bol poňatý v duchu Shakespeareových tragédií, aby som nemal na konci pocit, že som niečo podobné už niekde predtým videl... Inak sa však jedná o dosť kvalitný snímok. 70%.