Afričan

Viktor (Philippe Noiret) má vyvinutý cit a smysl pro přírodu a životní prostředí a dal tedy přednost životu v zapomenutém kraji Afriky. Ale i tady se stále přesvědčuje, že chapadla civilizace sahají dál, než předpokládal. Musí tedy vést boj i proti těm, u kterých by to nepředpokládal. Humorný příběh jednoho "snílka" se příjemně sleduje a myslím, že civilizační problém, který je ve filmu nastíněn není ani dnes ku prospěchu Země stále vyřešen a je aktuální. (14.06.2007)

Na titulnom Afričanovi som napokon nenašiel takmer nič priaznivého, ak teda aspoň nepočítam asi posledných 20 minút stopáže, kedy som si konečne „prišiel na svoje”, kde som sa povedzme cítil, ako v napínavých dobrodružstvách o Indianovi Jonesovi, ináč sa z veľkej časti jednalo iba o akýsi zlepenec afrických (exotických), naprosto nudných, a k tomu zväčša i totálne nezáživných sekvencií so skoro nulovým záujmom pre charaktery ako také, čo je zároveň i veľmi zlou vizitkou pre počin ako taký, ktorý snáď už absolútne zo začiatku neveštil nič dobrého, a tak môžem maximálne skonštatovať sotva len to, že predstaviteľ „samostatného podnikateľa” Viktora v podaní Filipa Noireta, si opäť pripísal na svoje konto ďalší podpriemerný titul, alebo napríklad taká francúzska, chladná blondínka Katarína Deneuveová, ktorá zase stelesnila akýsi, spočiatku kariérny typ - protagonistky Šarloty so vskutku developerskými ambíciami na africkom kontinente, čo nakoniec úplne priklincoval tentoraz znovu mimoriadne „fušerský režisér” Filip de Broca, ktorý vie byť miestami i poriadnym pracantom - trebárs ma menovite napadá sa zmieniť o týchto nasledovných tituloch v podobách: Cartoucheho, Mužovi z Ria či Nežného kuraťa, keď v dvoch z nich si dokonca zahral i povestný lámač ženských srdcí, Bébel, čo na druhej strane sa, ako také protipóly vytvárajú tieto snímky, akými sú Muž z Hongkongu, Ukradli torzo Jupitera i aktuálne recenzovaný Afričan, a tak ani neviem, čo si mám o tomto tvorcovi vlastne myslieť? • Už som na to prišiel. Za všetko v podstate môžu len nekvalitne napísané scenáre, ktoré si autor ešte písal i vlastnou rukou, čiže inými slovami sa dá povedať, že mu v niektorých prípadoch skrátka iba trochu ušla ruka! A to isté predsa platí aj pre obe vyššie uvedené hlavné postavy, ktoré sú na tom podobne, veď sa stačí len obzrieť do minulosti, čo sa týka takej Katky v pozitívnom zmysle: Hnus a Kráska dňa, sú určite nielen mojou osobou vychvaľované tituly, na ktoré pritom nedám vôbec dopustiť, vtedy mala role ušité doslova na mieru, teraz ani nemala čo hrať: „Kráska si zahrala vo filmovom hnuse?” • Tu jednoducho nefungovalo skoro nič, a to od hereckého obsadenia spolu s ich dialógmi, cez montáž a imidž, až vari i po ostatné postavičky v dianí, v celkovom ponímaní skrz antagonistu Aristotea Poulakisa v podaní Jeana Benguiguia, čo bolo z jeho strany už celkom nevyužitý potenciál, takto sa stal len smiešnou karikatúrou seba samého. Z trojice (zatiaľ) videných nepodarkov, patrí tento k tým najneznesiteľnejším. Od de Brocu si musím odteraz odpočinúť, i keď ma dosť láka vidieť Muža z Acapulca & Nenapraviteľného, v obidvoch eventualitách s Belmondom v hlavnej úlohe, čo by mi mohlo napraviť chuť! (17.07.2023)

Vydarená reklama cestovky na dovolenku, respektíve trvalé presťahovanie do Afriky. Noiret sa v tejto divočine zbláznil a niet sa mu čo čudovať. Po tom, čo sem prišla aj jeho manželka Deneuve, ju čaká podobný osud. Jeden z tých filmov, pri ktorých si človek nostalgicky zaspomína na večery s rodičmi v 80. rokoch, keď mu dovolili si s nimi pozrieť nejaký francúzsky film v telke. Inak síce možno nič moc, ale de Brocovi sa občas podarilo vykúzliť buď pekný okamžik (spoločná večera), alebo zachytiť podstatu manželskej krízy. Záverečná scéna je potom doslova krásna. Chápem, že ľudia nad 50 si povedia, že dnes to už nemôže byť ono, že my nemáme také silné herecké idoly, medzi ktorými by to tak na plátne iskrilo a keď sa tí dvaja objímajú, tak je to pre staršiu generáciu esencia krásy kinematografie. (19.04.2015)

Ona kariéristka, on gaučer, ona kráska, on model classic. Tak dlouho se nehledali, až se našli uprostřed Afriky. Oceňuji, že se Philippe de Broca nepokusil opít diváka přírodou na úkor příběhu, jak bývá ve filmech z exotického prostředí zvykem, a že k nastínění problému pytláctví a pašeráctví nepotřeboval záběry tlející fauny a slzopudná klišé. Navíc Philippe Noiret je obyčejný v tom nejlepším slova smyslu a Catherine Deneuve by si dokázala ve vteřině omotat kolem prstu i slona. (20.05.2013)

Naprosto pohodová záležitost, která stojí na třech pilířích. Afrika a Catherine Deneuve  s Philippem Noiretem. Příběhy o svérázných chlápcích, kteří si dokáží poradit s krokodýly, revolucionáři, nebo pytláky, ale s ženskou vybojují sotva remízu, mě prostě baví. Přitom je to naprosto neoriginální a předvídatelné. U těchto filmů na tom ale nezáleží, jsou určeny k tomu, aby jste si otevřeli láhev vína, přilípli se k drahé polovičce a prostě se bavili na úkor jiného párečku láskotrumberů. (11.12.2021)