Mordenroth

Film ma okrem zaujímavého spracovania príliš nenadchol. Asi preto, že nepoznám komiks. 70%.

Akčné scény sú zvládnuté na jednotku, herci hrajú uspokojivo (Jim Caviezel príjemne prekvapí). Problém je „len“ v príbehu. Nemá význam zaoberať sa otázkami logiky – nelogiky, ale celková štruktúra deja pôsobí mierne klišéovito. Na začiatku sa niečo zlé stane (tradične - teroristický útok), do prípadu je zapletený typický americký (hlavný) hrdina - policajt, ktorému je hneď všetko jasné, ihneď pochopí celkovú teóriu a následne aj technológiu nazerania a cestovania do minulosti. Je pripravený a odhodlaný všetkých zachrániť... Tak neviem, ale podľa mňa je základná kostra príbehu trochu otrepaná. Názov vystihuje podstatu - budete mať miestami pocit, že ste už niečo podobné niekedy predtým videli... a nie raz. 70%.

V celku zábavný film, ktorý pripomenie (aspoň miestami) staré dobré hororové časy! Odporúčam vydržať až do úplného konca filmu, po záverečných titulkoch ešte niečo uvidíte...

Nádhera!

55%. Najslabšia časť trilógie, no napriek tomu dôstojné zavŕšenie "anjelskej" ságy. Walken, resp. Gabriel je skrátka macher!

70%. Príbeh už nie je tak zaujímavý (a originálny) ako v prípade prvého Proroctva. Gabriela odvrhne aj samotné peklo a tak sa vracia späť medzi „opice“, aby sa znovu pokúsil zrealizovať svoj diabolský plán, ktorého cieľom je, aby Boh miloval viac anjelov ako ľudí... Kvality prvého filmu toto pokračovanie už bohužiaľ nedosahuje, ale Christopher Walken drží aj druhé Proroctvo spoľahlivo a pevne nad priemerom. Škoda, že Eric Roberts nedostal trochu väčší priestor (práve na neho som sa po Walkenovi najviac tešil). Vojna medzi božími anjelmi tak dôstojne pokračuje a možno bude pokračovať naveky vekov. Amen.

Nemám rád paródie, obzvlášť takto hlúpe. Pozeranie tejto amatérskej snímky bolo doslova utrpením. Už nikdy viac!!!

Vo filme nachádzame odkazy na viacero dôležitých a aktuálnych problémov súčasného sveta. V prvom rade ide o kontrast medzi divokým (málo vyspelým) kmeňom a civilizovanejším svetom krutých mayov. Nie som historik (ani archeológ), takže neviem posúdiť, nakoľko sa zobrazenia mayskej civilizácie zakladajú na pravde, ale nemyslím si, že je to v tomto prípade dôležité. Apocalypto sa netvári ako historický film, skôr ide o akčno – dobrodružný a dramatický príbeh na pozadí historickej epochy, o ktorej ani historici príliš veľa informácii nemajú. Spomínaný protiklad nachádzame aj v našom súčasnom svete. Dodnes existujú národy, ktorým slová ako nenávisť, závisť či násilie nič nehovoria. Naproti tomu v „civilizovanejších“ svetoch (napríklad Severná Amerika, Európa) sú podobné termíny bežnou každodennou realitou. Ľudia sú sfanatizovaní médiami, politikmi, dogmami a rôznymi inými na prvý pohľad príťažlivými vecami. Nie sú už schopní vidieť skutočnosť. Dokonca často súhlasia aj s násilím a zabíjaním, len aby oni sami neboli ohrození alebo zničení. Účel predsa svätí prostriedky... Áno, kritika Spojených štátov je z Gibsonovej snímky zrejmá a jednoznačná. Režisér však upozorňuje aj na iné dôležité skutočnosti. Naznačuje, že rodina ako základná bunka spoločnosti je najdôležitejšia priorita a za každú cenu musí byť zachovaná. Jedinou prekážkou, ktorá nám bráni byť aktívny a mať odvahu urobiť závažné rozhodnutia a následne činy, je strach. Ako hovorí jedna z postáv, strach je choroba. Len ten, kto prekoná svoj vlastný strach, je naozaj slobodný a v tej chvíli získava silu, ktorú nikdy predtým nemal. Apocalypto disponuje kvalitnou atmosférou a zaujímavou kamerou. Otvorené zobrazovanie zabíjania mi neprekážalo a v napätí som zotrval prakticky až do konca. Očakával som síce trochu iné finále, ale napriek tomu mi priniesol Gibsonov film pekný zážitok.

Tým, že tento krutý thriller "porušuje" základné pravidlá žánru, týkajúce sa hlavne násilia a zabíjania je nepochybne originálny. Michael Haneke ma veľmi milo prekvapil. Viac takýchto filmov, prosím!

V rámci tzv. "duchárskych" hororov, predstavuje Poltergeist nepochybne dokonalé dielo a viaceré mladšie filmy sa ním určite v mnohých smeroch inšpirovali (alebo ho možno aj trochu vykrádali). Najväčší strach máme vždy z toho, čo nepoznáme, z toho, čo nevidíme (čo nedokážeme identifikovať) a práve na tomto základe vytvára Hooper tak hustú atmosféru, že by sa dala miestami naozaj krájať. Nie je to však len zásluha režiséra. Nemenej k tomu prispievajú aj presvedčiví herci a v neposlednom rade vynikajúca (desivá) hudba Jerryho Goldsmitha. V určitých momentoch mi doslova behal mráz po chrbte a zostal som v napätí až do úplného konca filmu.