corpsy

Netuším, či Shane Black vedome nepíše často, alebo je len Hollywoodom ignorovaný. Pretože tento ´´nice guy´´ by svojou prácou vylepšil nejeden akčný výplach posledných rokov. V tomto prípade opäť dokazuje, že patrí medzi elitu, ak nie rovno na špic scenáristickej práce v tomto žánri a je trestuhodné, koľko málo toho zatiaľ stvoril. OSTRÍ CHLAPCI ( ďalší z geniálnych distribučných prekladov názvov filmov ) fungujú na dokonalej chémii hlavných predstaviteľov ( a predstaviteľky ), hlášok skvelo zapasovaných do rôznych bizarných situácií a výbornej retro atmosfére. Snáď sa mohla ešte viac roztočiť akcia, ale o to tu pravdepodobne vôbec nešlo.

Začínam byť asi unavený z všetkej tej umeleckosti významných diel svetovej kinematografie. Ako ináč nazvať veľký nezáujem o sledovanie tohto pre mňa nadovšetko preceňovaného diela? Nuda, nuda, nuda.

Ani sa mi nechce veriť, že po zhruba 10 minútach sledovania som uvažoval o najnižšom hodnotení. Hovoril som si - tu si niekto rieši komplexy a chce, aby si celá Amerika ( Svet ) myslela, že každý dokáže všetko, či máte nadváhu, inú farbu pleti, alebo spoločenské postavenie. Hnus. Lenže, následný príval životodárnej energie, v podobe extrémne dokonalých tanečných čísel, turbulentných piesní a skvelého hereckého obsadenia, mi prvotnú myšlienku vytancoval z hlavy a nechal ma uvedomiť si, že ten presladený optimizmus je predsa len fajn a keď sa to skĺby s dravým ( a naprosto neuveriteľným ) soundtrackom z ( pre mňa ) ešte obľúbenejšieho hudobného obdobia, neostáva nič iné, len sa nechať uniesť.

ALICA V KRAJINE ZA ZRKADLOM dokázala jediné. A to to, že Burtonovo dobrodružstvo spred 6tich rokov, bolo iba dočasné poblúznenie. A to aj moje.

Pekne sa to buduje, má to dobré herecké obsadenie, spád, švih. A potom príde koniec. WTF? Prečo? Nedalo sa to dotiahnuť na divácky spokojenejšie finále? Tým pádom sa roja na povrch nezrovnalosti v scenári a je to fatality. V tomto prípade je krátka minutáž negatívum.

No, a oplatí sa mať dieťa? Ak sa na vás nevyseri€ samotný, štátny sociálny systém ( teda pokiaľ nieste z jednej nemenovanej etnickej skupiny, vtedy vás zasypú zlatom ), tak sa s vašim malým pohrá nadprirodzená sila. To, čo takmer počas celého filmu tvorcovia zanedbali, exploduje v záverečných minútach a vylepšuje skóre. Nejde o tradičnú ducharinu, ale zase na druhú stranu ani nič inovatívne. A s tým potomkom by som si to stále predsa len rozmyslel.

Film má pre mňa, dva roky po Robinovej smrti, trochu iný význam, aký by mal ak by som ho videl skôr. Badám v tom pomaly autobiografické prvky a mrazí ma. Robin Williams bol podobne komik, ktorý svoju bolesť utláčal humorom a liečil filmových divákov z každodenného stresu, lenže sám sa vyliečiť nedokázal. Je smutné, aký veľký človek odišiel. V tomto filme potvrdil status ( už za života ) nesmrteľného humoristu, ktorý sa ale dokáže popasovať aj s vážnejšou postavou. A aj film samotný potvrdzuje, že boli doby, keď sa točilo so srdcom, dušou a odhodlaním potešiť ( nielen účtovníkov filmového štúdia ).

Hlboká poklona ľudom, ktorý tých psov cvičili. Sú to maníci. Ich pričinením sa totižto chlpáči stali rovnocennými hereckými partnermi ľudských predstaviteľov a dá sa povedať, že nebyť ich odovzdaných ,,hereckých výkonov,, film by za veľa nestál.

Romero mal možno nedobré obdobie, keďže film stojí za prd. A pritom vie pritlačiť na pílu. Tu si ju púšťala len tá nesympatická náhražka psa.

Mijazakiho tvorba má u mňa sínusoidnú tendenciu. Niekedy ma dostane na lopatky ( LAPUTA : NEBESKÝ ZÁMOK ) inokedy iba ľahko zaujme ( NAUŠIKA Z VETERNÉHO ÚDOLIA ). PONYO je presne z tej druhej kategórie. Celú režisérovu tvorbu ale spája jedno. Bezbrehá fantázia. V tomto prípade však vyčítam to, čo Mijazakiho slabším dielam. Nemá dušu.