Incantator

Slovenská národná opera sa prezentuje v novom prevedení, z ktorého vznikol i tento televízny záznam. Jakubiskovi sa nepochybne podarilo urobiť ju atraktívnejšou než boli bývalé inscenácie. V istom zmysle melódie KRÚTŇAVY pripomínajú štátnu hymnu - sú rovnako majestátne, dunivé a zároveň k nim neodmysliteľne patrí ľudový nápev. V tomto smere vytvoril Suchoň vzorové dielo, ale ak ju máme hodnotiť ako hudobné dielo a nie súčasť slovenskej národnej kultúry, potom sa táto opera nevyrovná svetovým majstrovským dielam Verdiho, Pucciniho, Mozarta či Wagnera. Aj tak je však jej postavenie i v rámci repertoára Slovenského národného divadla zaslúžené. (6.1.2011)

Ak sa všetky Benjiho Vianoce niesli v podobnom duchu, v akom ich zobrazil tento krátkometrážny film, tak toho psa úprimne ľutujem. Necelú pol hodinu strávime spolu s ním v nezaujímavom meste síce s peknou, avšak ničím výnimočnou vianočnou atmosférou. Stretneme sa s nie veľmi sympatickým Mikulášom, ktorý k rozvážaniu darčekov potrebuje technický podporný tím a pritom ani v najmenšej miere neevokuje posla Vianoc. Áno, istá prezentácia rozmanitých vianočných obyčajov je pozorovateľná, no o samotnom Benjim a jeho majiteľke sa nedá povedať takmer nič, keďže v krátkej stopáži nedokážu zaujať či niečím vyniknúť. Tá istá krátka stopáž však má aj jedno pozitívum - film rýchlo skončí a rovnako rýchlo zapadne prachom aj v archívoch TV JOJ +, ktorá ho v premiére vysielala, aj v mysliach divákov. (5.1.2011)

V rytme čarokrásnych melódií sa odvíja príbeh najznámejšej rakúskej dynastie hudobných skladateľov. Seriál pochádza z domovskej krajiny Straussovcov, čo je už sám osebe fakt, ktorý jeho kvalitu zvyšuje. Scenár ku všetkým dvanástim častiam napísal významný český muzikológ Zdeněk Mahler, takže sa môžeme spoľahnúť, že je príbeh dynastie spracovaný podľa možnosti čo najvierohodnejšie. Nechýbajú skutočne silné momenty (vrcholom seriálu je scéna z 8. časti, kde Johann Strauss ml. prvýkrát v Paríži uvádza valčík Na krásnom modrom Dunaji), najmä v prvej polovici seriálu však nájdeme i obsahovo slabšie diely a autori sa až priveľmi venujú manželským opletačkám, i keď to k Straussovej rodine iste patrí. Od úplnej bezchybnosti delí sériu umelosť typická pre rakúske a nemecké snímky, avšak našťastie v prevahe sú silné okamihy, pohnuté životné osudy, a hlavne, krásna hudba oboch Straussovcov. (31.12.2010)

Z chorvátskej produkcie sa k nám nedostáva takmer nič a dokumentárny seriál o cirkevných otcoch je vysielaný na Dvojke je príjemným prekvapením. Dozvieme sa v ňom o životných osudoch Bernarda z Clairvaux, Benedikta z Nursie, Františka z Assisi, Dominga de Guzmána a Ignáca z Loyoly. Každej časti nechýba majestátna úvodná zvučka, hrané scény a komentáre nielen chorvátskych, ale i zahraničných odborníkov. K slovu sa dostali najmä predstavitelia cirkvi, "svetskí" historici hrali druhé husle. Takisto by si každý z velikánov zaslúžil i plnú dĺžku dokumentárneho filmu (45 - 50 min.), ale to asi rozpočet neumožňoval, nehovoriac o tom, že dlhšia stopáž by mohla byť na úkor kvalite. Samozrejme, dojem, že seriál natočila BBC, ZAKLADATELIA CIRKEVNÝCH RÁDOV v chorvátskom podaní nevyvolajú. (30.12.2010)

Posledný z filmov o Arthurovi s názvom ARTHUR A VOJNA DVOCH SVETOV je natočený na základe poslednej časti knižnej tetralógie, ktorá je po úvodnej knihe najkvalitnejšie napísaným dielom. V podobnom duchu sa nesie i film - Luc Besson po obsahovo prázdnej dvojke pochopil, že veľkolepo sa tváriace heroické činy nezaberú, a tak radšej stavil na humor, priateľstvo a dobrodružnú púť na rozhraní animovanej a hranej snímky. Vtipných nápadov je tu, podobne ako v knihe, neúrekom, iba spomeniem napr. požiarnika, ktorý nikdy nevyliezol na rebrík či Arturových rodičov, ktorí svojim naivným pohľadom na zlého Maltazarda často zmenia vážne okamihy na zábavu. Otravnejším je už Selenin brat, ktorého kúsky už po prvých dvoch častiach novinkou nie sú, ale keď vystupoval v knihe, z filmu ho predsa vysadiť nemohli. Záver je mierne uponáhľaný a chýba nejaká pointa, ktorá by film dôstojne zakončila (scéna s Maltazardom v zaváraninovom pohári nie je to pravé orechové). Avšak, práve preto, že sa tretí Artur netvári byť dokonalejším a významnejším filmom, než akým v skutočnosti je, sa približuje na úroveň prvej časti a neklesá do fádnosti, v ktorej by sme našli tú druhú. (29.12.2010)

Tretie dobrodružstvo v kúzelnej krajine Narnie vyvoláva rozporuplné pocity i vo veľkých priaznivcoch tejto série. Niet sa čo čudovať, keďže tretia časť vznikala na rozdiel od prvých dvoch pod záštitou štúdia Fox, nie Disney, ba zmenil sa i režisér. Ako prvé je potrebné povedať pár slov o knižnej predlohe. Dobrodružstvá lode Ranný pútnik sú síce piatou časťou Kroník Narnie, ale spolu s dielom Kôň a jeho chlapec predstavujú osobité dobrodružstvo v rámci krajín Narnie, kde hlavná dejová línia, teda záchrana a ochrana Narnie pred nepriateľmi, ustupuje bokom. Mnohí vytýkajú prvým dvom častiam ich podobnosť s Pánom prsteňov, ktorú už v tomto filme nenájdeme, avšak treba si uvedomiť, že C. S. Lewis a J. R. R. Tolkien boli blízkymi spolupracovníkmi a tieto náznaky je badať už aj v knižných predlohách. Prvé dva filmy ukazujú vzdor, povstanie proti zlu s cieľom zachrániť celú ríšu. V Rannom pútnikovi Narnia prekvitá a jej kráľ Kaspian sa vydáva takpovediac na " krížovú výpravu" s cieľom zachrániť verných služobníkov svojho otca, ktorých však my, diváci, nepoznáme, a tak nás ich záchrana zaujíma menej. Síce je knižná predloha osobitým príbehom, poskytuje však námet na veľkolepé dobrodružstvo, ktorého spracovanie si však vyžaduje väčšiu režisérsku zručnosť, než pri prvých dvoch dieloch. Michael Apted Narniu nedokázal zobraziť krajšie ako Adamson, a kvôli vyššie spomenutému faktu tak jeho snímka nemá také silné posolstvo ako Lev šatník a čarodejnica, či Princ Kaspian. Väčší dôraz sa kladie na detských hrdinov, čo však pokladám za zbytočné. Koho majú zaujímať Lucyine starosti s krásou, keď je účastníkom veľkolepej plavby na filmovom plátne. Dôraz na premenu Eustaceovho charakteru je už zmysluplnejší, keďže v posledných dvoch knihách je hlavnou postavou. Dúfam, že nízky komerčný úspech Ranného pútnika neohrozí výrobu Striebornej stoličky. Každopádne, ak sa tvorcovia dopracujú až k poslednej knihe, máme nádej na zhliadnutie najúžasnejšej bitky, aká kedy na filmovom plátne vznikla. A to všetko sú podnety, ktoré pre tých, ktorí Narnii úspech vo filmovej histórii prajú, umožnia Ranného pútnika vnímať ako kvalitný, úchvatný film. (29.12.2010)

Po vizuálnej stránke sa nám ponúka opäť dokonalý, futuristický film. A tak ako to v posledných rokoch býva, opäť mu chýba dokonalý príbeh. Napriek tomu však istú myšlienku má - odkazy na veľkých diktátorov, ktorí chceli ovládnuť svet i za cenu jeho zničenia, záchranu sveta pred napadnutím mimozemskými (kibernetickými) entitami. V hudbe a bojových scénach pripomína Transformers, avšak tu dej spája a vyfarbuje silná charizma Jeffa Bridgesa. Nie je ťažké uveriť, že nový Tron bol stvorený pre IMAX 3D, takže všetci, čo ho v tomto formáte nevideli, by mali pridať hviezdičku za výnimočnosť snímku v tejto oblasti. Nie, Tron nie je Avatar. Nie je ani filmom roku. Je vizuálnym zázrakom, ktorý sa oplatí vidieť a zaslúži si nadpriemerné hodnotenie. (29.12.2010)

Na vlásku (alebo Rapunzel) je pôsobivým spracovaním rozprávky bratov Grimmovcov, v ktorej sa na žiadnej filmovej zložke nešetrí. Originálny scenár dotvára bezchybná animácia, ktorej stačí i dvojrozmerné prevedenie na to, aby zaujala. Veľký dôraz sa kladie na psychologizáciu postáv, z ktorých je každá charakterovo vypracovaná do detailov. Pre všetky generácie je veľmi ľahké stotožniť sa s milou, nesmelou i odvážnou Rapunzel i so šviháckym, no v konečnom dôsledku šľachetným lupičom. O výbuchy smiechu sa postarajú zvierací hrdinovia, najmä však kôň Maximus a všetečný chameleón. Neodmysliteľnou súčasťou je hudba, keďže ide o muzikál, piesne zároveň posúvajú dej. Niektoré piene sa zdali byť trocha vynútené a ich obsah mohlo perfektne vystihnúť aj dialóg, ale tento jav je pre Disneyho muzikály typický. Jednoznačne však platí, že vďaka Rapunzel sa rok veľkých animovaných snímkov rozrastá o ďalší klenot tohto žánru. (29.12.2010)

Prvé vianočné špeciály k celovečerným animovaným filmom boli zaujímavým prínosom do vianočného programu televízií. Za niekoľko rokov sa však z nich stalo pravidlo a odvtedy sa dej všetkých akoby kopíroval, len aby obsahoval vianočnú tému. Výnimkou nie je ani v poradí už druhý špeciál Kung Fu Pandy, prvým sú Tajomstvá Zúrivej päťky. Vianočné sviatky sláviaca Kung Fu Panda predstavuje čistý priemerný výkon, ktorý z radu ďalších televíznych špeciálov nevybočuje ani v pozitívnom, ani v negatívnom zmysle. (28.12.2010)

Rodinný fantazijný film je zaujímavá žánrová kombinácia, ale, tak ako všetko, i v rámci nej sa dá natočiť skutočne príšerný film. Americkému pseudorežisérovi, -scenáristovi, -producentovi, -tvorcovi vizuálnych efektov a duši tohto snímku J. C. Buechlerovi sa to podarilo na výbornú. Vcelku prijateľný námet je použitý na ohavný, myšlienkovo prázdny film s nekvalitnými vizuálnymi efektmi, hroznou hudbou (vrcholom zdesenia bola pre mňa rocková podoba Wagnerovej predohry k opere Lohengrin) a postavami bez akejkoľvek charizmy. Dokonca i citlivá dejová línia (smrť rodičov, vyrovnávanie sa s novým prostredím, školou...) sa v tejto kope prázdnoty stráca a nedáva tak filmu nádej získať aspoň minimálne hodnotenie. (26.12.2010)