Incantator

Prehnaný pátos a útržkovité scény typické pre japonské filmy škodia aj tomuto snímku, ktorý sa napriek svojej stopáži a zdaniu veľkoleposti nevyrovná americkým či britským vojnovým filmom. Za plus považujem vsuvky starých záberov skutočných historických udalostí ako sú pohreb japonského veľkoadmirála, zopár scén z boja o Guadalcanal či obraz skutočnej bojovej lodi Yamato. To spolu s pomerne presným chronologickým rozprávaním deja nám umožní dozvedieť sa o postupnej porážke Japonska, najdôležitejších bitkách a, samozrejme, o zapojení vojnovej lode Yamato. Prelínanie deja so súčasnosťou (plavba k miestu vodnému hrobu lode) filmu neškodí, i keď ani nepomáha. Zvyšok deja je priemerný, podobne ako postavy, takže sa v ňom nestratíme, ale pocit veľkého dobrodružstva ani významného vojnového filmu nevzbudí. (14.9.2011)

Ak vezmeme do úvahy produkčné zázemie tohto štúdia, na tieto pomery ide o prekvapivo dobrú minisériu, vhodnú pre vysielanie vo sviatočnom čase. V prvom rade zaujme pútavým príbehom čiastočne sa odohrávajúcim vo svete čarodeja z Oz. Hlavná hrdinka je sympatická a učí sa cez svoje chyby, podobne ako ďalšie postavy, ktorí sa v iných príbehoch musia vyrovnávať so svojimi nadprirodzenými schopnosťami. Scenár si síce nezaslúži nomináciu na cenu Emmy, kým však pri televíznom seriáli by sa asi zápletky rýchlo minuli, na štyri časti (resp. dvojdielny celovečerný film) postačí. Posolstvo o víťazstve dobra v závere pekne vynikne a asi všetkých poteší, keď zlá čarodejnica oľutuje svoje chyby. Atmosféru dotvára sebavedomá, ale v niektorých miestach i citlivá hudba. Jediným negatívom sú vizuálne efekty, ktoré sú kvôli iste obmedzenému rozpočtu v niektorých miestach bolestne nedostatočné. To síce znižuje vizuálnu úroveň zážitku, ale nemá vplyv na obsahovú stránku. Ja túto zložku oceňujem a úsilie (alebo šťastie) tvorcov odmeňujem štyrmi hviezdičkami. (22.5.2011)

Po dlhšom čase sa na plátnach kín opäť objavuje dobrodružno - fantazijný film s nádychom histórie. Podobne ako pred dvomi rokmi nakrútený Solomon Kane, aj HON NA ČARODEJNICE ponúka pre priaznivcov žánru nadpriemerný filmový zážitok, ktorý sa vďaka priemernej stopáži nezačne strácať ani v závere filmu. Historické pozadie vie uchvátiť, pôsobivé sú scény z križiackych výprav či života v stredovekom meste. Hlavní hrdinovia sú sympatickí a dá sa s nimi na ich púti stotožniť a nechýba ani dávka mystiky a tajuplnosti, ktorá, našťastie, neprerastá do temných hororových scén s potokmi krvi. Menšie výhrady mám len voči scenáru, ktorý je tvorený na hollywoodsky spôsob - stručný, jasný, zreteľný, avšak bez vedľajších dejových línií či viacnásobnej zápletky. V tomto bode by iste pomohlo, keby sa na filme aspoň koprodukčne podieľali britskí filmári. Dúfam, že tržby filmu podnietia nakrúcanie ďalších filmov, najlepšie v britsko - americkej koprodukcii. (16.4.2011)

Príbeh nielen pre veriacich, filozofov či milovníkov histórie, ale pre všetkých, ktorí sa niekedy zamýšľajú nad zásadnými otázkami života. Aurelius Augustinus bol otcom stredovekej filozofie, film ho nám však vykreslí v prvom rade ako človeka, ktorý sa cez svoje chyby a nesprávne rozhodnutia dopracoval k novému videniu sveta, v ktorom má každý ľudský život svoju hodnotu. Nesie v sebe posolstvo nádeje, že človek môže zmeniť svet, i keď zopárkrát pochybí. Z historickej stránky sú mnohé postavy a udalosti zidealizované alebo dotvorené, ale vďaka genialite a zmyslu scenáristov pre detail sa nejavia ako rušivé. Vynikajúcim nápadom je retrospektívny pohľad na Augustínov život - svoj životný príbeh nám rozpráva Augustín ako starnúca filmová legenda Franco Nero. Ostatné herecké výkony výnimočné nie sú, ale v podobných filmoch je tento aspekt iba detailom, ktorý nemá vplyv na hodnotu príbehu. A ten nebude ani nudný, ako by sa možno na prvý pohľad zdalo - nechýbajú krvavé konflikty, ktoré sa na rozdiel od vymyslených bitiek v mnohých amerických historických snímkach skutočne odohrali - spomeňme napríklad obliehanie Hippa Vandalmi, ktorí si na pobreží severnej Afriky neskôr založili kráľovstvo či zabíjanie kresťanov v Miláne za vlády cisára Valentiniana. Tie pripomenú hrôzy doby a zdôraznia hrdinské úsilie hlavných hrdinov, ktorí bojujú za slobodu vierovyznania. Je veľká škoda, že kresťanské učenie nebolo počas celého stredoveku vyznávané tak, ako k tomu nakoniec dospel Augustín - s pokorou, odvahou, mierom a istotou. Myslím si, že práve Svätý Augustín je príkladom dokonalého televízneho filmu a dúfam, že v budúcnosti filmári takto brilantne zobrazia životy ďalších významných postáv histórie. (20.3.2011)

Jeden z prvých fantazijných filmov, ktoré kiná ponúkajú tento rok, nepriniesol veľký posun v dielach tohto žánru. I AM NUMBER FOUR je literárna prvotina Pittaca Lora, ktorá nám predostrie tajný boj mimozemských rás, ktorý sa má odohrávať priamo pred našimi očami. Alex Pettyfer tentokrát nehrá tajného agenta, ako to bolo vo filme Stormbreaker, ale mimozemského hrdinu, jedného z posledných, ktorý prežil zánik svojej planéty - nepozná náhodou Supermana? Za svoj herecký výkon Oscara iste nezíska, ale o to v podobných filmoch ani nejde. Napriek tomu sa dej posúval iba cez akciu, bitky, z ktorých niektoré vyzneli úplne bezdôvodne. CGI efekty síce držali hollywoodský štandard, ale mnoho diel posledných rokov ich hravo prekoná. Možno treba chybu hľadať v predlohe, možno v režisérovi, ktorý sa chcel až príliš podobať štýlu Michaela Baya, ale okrem jednorázovej zábavy film neponúkne myšlienku, nad ktorou sa možno zamyslieť. No a, samozrejme, v závere je naznačený zámer nakrútiť druhú časť (autor už druhú knihu pripravuje). (27.2.2011)

Je prekvapivé, že sa americká stanica Sy-Fy pustila do výroby filmov s historickým námetom. Z tejto nie práve najšťastnejšej kombinácie nemohol vzísť televízny veľkofilm, ale v konečnom dôsledku ponúkne jedenapolhodinová stopáž príjemný zážitok pre priaznivcov televíznych dobrodružných filmov. Sir Francis Drake je významná historická osobnosť, ale akosi "unikla" scenáristom veľkorozpočtových historických filmov. Objavuje sa tak aspoň ako hlavný hrdina v príbehu postavenom výhradne na fantázii scenáristu. Práve scenár je opäť najslabším článkom filmu a sme preto svedkami mnohých nedokončených a nerozpracovaných myšlienok, logika ustupuje akcii a rýchlemu spádu deja. Postavy sa však dajú obľúbiť a vizuálne efekty sú tiež uspokojivé. Možno by filmári mohli natočiť film o skutočnom živote tohto anglického dobrodruha, lebo NEUVERITEĽNÁ CESTA KAPITÁNA DRAKEA upadne skoro do zabudnutia. (20.2.2011)

Autori ANNINHO SNA sa snažili hrať na city, tak ako to už vo filmoch podobného žánru býva. Nedomysleli však, či vytvoria drámu alebo komédiu, hodnoverný film alebo film umelecký, avšak nesprávny po faktickej stránke. Výsledkom je nemastný - neslaný odvar tradičných myšlienok o postihnutých ľuďoch a ich vyrovnávaní sa s každodenným životom. Herci by sa rovnako hodili do nejakej Disneyho komédie pre deti - do svojich postáv nepridávajú žiadnu charizmu, keďže ňou sami neoplývajú. Snímku teda nemožno považovať ani za náučnú, ani oddychovú a práve táto rozplotenosť umožňuje iba podpriemerné hodnotenie. (8.1.2011)

Na tomto muzikálovom spracovaní známeho románu Marka Twaina z produkcie MGM zanechal zub času už svoje stopy, ale nesmrteľným zostáva dôležité posolstvo o odsúdení otroctva v USA. Titulná pieseň s názvom Freedom (Sloboda), ktorá zaznie v priebehu filmu viackrát, síce nepatrí medzi tie najznámejšie, avšak jej nápev dokáže chytiť za srdce. Ostatné hudobné motívy rýchlo upadnú do zabudnutia a nemôžeme očakávať žiadne prekvapenie ani po dejovej, ani po vizuálnej stránke. Napriek tomu je HUCKLEBERRY FINN mnohonásobne hodnotnejší umelecký počin než súčasné úbohé pokusy o kvalitný muzikál či hudobný film určený pre deti a mladistvých. (7.1.2011)

Veľmi slabý film s tematikou hľadania templárskeho pokladu, ktorý nepoteší ani veľkých fanúšikov "templárskych príbehov". I keď tvorcovia mali dostatok priestoru (tri 90 - minútové časti), opäť sa potvrdilo, že Francúzi bez dohľadu koprodukčných štúdií až na pár výnimiek natáčajú iba sériu prázdnych zápletiek a predvídateľného deja v štýle seriálu Avignonské proroctvo. Omnoho zaujímavejším a prepracovanejším televíznym príbehom s templárskou tematikou je kanadská snímka Posledný templár. Jediným kladom tejto minisérie je, že divákom urobí akúsi exkurziu po starých francúzskych kláštoroch a iných historických lokáciách. (7.1.2011)

Russell T. Davies, skvelý britský scenárista, ktorému sa podarilo obnoviť nesmrteľný sci - fi seriál Doctor Who, je zároveň autorom dvoch jeho dvoch spin - offov; jedným je najmä pre mladšie vekové skupiny určený seriál The Sarah Jane Adventures a druhým práve Torchwood. Od prvej časti, ktorú napísal Davies osobne, je jasné, že sa Torchwood uberá inou cestou než Doctor Who. S hlavnými hrdinami necestujeme vesmírom a nenavštevujeme cudzie svety; zostávame na Zemi, konkrétne vo waleskom Cardiffe a bojujeme proti mimozemšťanom, ktorí sem prenikajú časovou trhlinou. Centrála Torchwoodu je ústredným dejiskom príbehov, tak ako TARDIS v Doktorovi. Samotný Doktor sa však neobjaví ani v jedinej časti troch doteraz nakrútených sérií (v roku 2011 sa môžeme tešiť na štvrtú). Kým však Doktor dodržiava isté medze, je vtipný, nie však vulgárny, nekompromisný, nie však krutý a sebaistý, nie však bezhlavý, hrdinovia Torchwoodu napriek veľkej charizme a rozmanitosti tieto medze prekračujú. Niekoho to možno ohromí, ďalších zasa sklame. Každý diel je niečím novým, prináša originálny príbeh a spracovanie, akého by sme sa v amerických komerčných seriáloch nikdy nedočkali. Torchwood však dosahuje úroveň Doctora Who až v tretej sérii, minisérii Deti Zeme, ktorá sa od predošlých sérií značne odlišuje. Práve táto séria bola rozhodujúca pre maximálne hodnotenie, i keď kvalitou oplývali i mnohé ďalšie časti, najmä však záver druhej série. Potom je už rozhodnutie o tom, či je lepší pôvodný seriál a či jeho spin - off, veľmi subjektívne a obidva postoje sú pochopiteľné. Ja hlasujem za Doktora, avšak i Torchwood je projektom, ktorý sa v pamäti fanúšikov tohto žánru dlho zachová. (7.1.2011)