Sludger

Prvá svetová vojna, Francúzsko. Adelin muž zomrel vo vojne, no jedného dňa sa jej zjaví a ukáže na knihu, vďaka ktorej sa môže vrátiť späť. Adele vykoná rituál a z pôdy sa začne rodiť jej manžel. Lenže sa vôbec nechová ako človek a ku tomu, nerodí sa len jedno telo, ale je ich celá hromada. Tento horor mal veľký potenciál. Dokonca si viem predstaviť, že na papieri vyzeral dobre. Pokúsil sa zmixovať monster horor s psychologickým presahom, no nevydarilo sa. Chýba mu odvaha, logika a pri scénach, kde trebalo niečo spraviť, zlyhal. Monštrá vyzerali super (praktické masky!), no vôbec nič nerobili, iba kráčali. Absolútne nepôsobili nebezpečne, čo veľmi narúšalo atmosféru. Komornosť, minimum postáv a dialógov, praktické masky, výborný motív, všetko hralo do karát maličkého hororu, no filmu by sa zišiel šikovnejší režisér. Avšak finálna scéna sa podarila. Hodnotenie: 5/10

Nejde o čistokrvný slasher, ale je obohatený o mysterióznu a nadprirodzenú rovinu. Páčilo sa mi, že temnotu v pozadí vôbec neodhalili, nechali ju skrytú v tieni, v pozadí príbehu a ku sa nedala ani zastaviť, vďaka čomu malo dielo tajomnú atmosféru.   Filmu ale chýbalo rýchlejšie tempo, síce tých pár vrážd sa celkom vydarilo, no bolo ich málo, do filmu sa dostala vata a hlavne ma iritovala hlavná postava. Ale to je už pomaly „gýč“ slasheru.   The Puppetman je mysteriózny slasher, ktorý má slušnú atmosféru a tajomný nádych, no trpí na pomalé tempo a nedostatok hororu. Každopádne je to lepšia voľba ako netflix teenage slasher.

Americký tvorca prišiel s old school slasherom, ktorý dáva poctu špinavým béčkovým kúskom. Čiže na jednu stranu sme dostali šťavnaté vraždy s črevami, cirkulárkou i s trhaním hláv. Dokonca natočené pomocou praktických efektov, ktoré ma okamžite teleportovali do osemdesiatych rokov. Dokonca nám naservíroval jednu vyložene skvelú scénu s večerou, z ktorej by sa dali vyžmýkať gore hody, no pri nej padlo najhoršie rozhodnutie filmu a to, predčasne a hlavne nezmyselne ju ukončiť. Na druhú stranu bolo vo filme strašne veľa hlúpych a prázdnych postáv, to by až tak nevadilo, kebyže padajú ako hrušky, ale boli nezraniteľné, pre dej nepodstatné a tým pádom úplne zbytočné. Hodné až úplného vyškrtnutia zo scenára. Nerozumiem, prečo práve oni neprichádzajú o vnútornosti, ale náhodní ľudia na okraji príbehu, ktorí tam vôbec nemuseli byť. Hlavná postava bola tradične nezraniteľná a nedokázala si získať žiadne sympatie, čiže žiadne prekvapenie. Dielu sa musí uznať, že má napätie a drive, ale aj kopec nezmyselných a úplne náhodných scén, ktorých cieľom bolo, aby sa postavy, aj keď nelogicky, mohli zachrániť. Eli Roth dostal do kín slasherovú zábavu v štýle old school béčka, čo poteší fanúšikov žánru, no zároveň ju naplnil kopou zbytočných postáv. Občas ušla logika, inde zase fungovalo napätie a drive, ale v konečnom dôsledku nejde o nič prevratné a ani do topiek roka sa zrejme nezapíše.

Fincher je späť! Chladný triler s bez emočným Fassbenderom ma veľmi bavil. Precízna réžia, realistický pohľad na vraha a vydarené, precízne scény. Tilda mala len pár minút, no hneď strhla pozornosť. Dúfam, že Fincher príde s ďalším trilerom.

Úprimne milujem túto sériu. Vždy ma dokáže niečím prekvapiť. Skrýva v sebe také klenoty ako „Safe Haven“ a „The Subject“ od Timo Tjahjanto. Do novej časti prispeli také mená ako David Brucker (The Ritual, Hellraiser) či Scott Derrickson (Sinister, The Exorcism of Emily Rose). Poďme si posvietiť na jednotlivé príbehy. Total Copy: Príbeh o zvláštnom chlapcovi s meno Rory, ktorého neustále pozoruje vedecký tím. Nosný príbeh natočil David Bruckner, ktorý skvelo budoval atmosféru medzi časťami a priniesol brutálne finále. No Wake: Mladí ľudia sa vyberú kempovať k zakázanému jazeru. Počas zábavy na vode niekto na nich začne strieľať. Začína boj o život. Najslabší kúsok sa nachádza hneď na začiatku. Obsahuje jednu vydarenú scénu na lodi, no je plný vaty a nemá žiadnu pointu. God of Death: Ocitáme sa vo veľkej výškovej budove televízneho štúdia počas zemetrasenia. Budova sa trasie a záchranný tím odvedie ľudí do podzemia, kde sa nachádzajú hispánske sochy. Čo sa naozaj deje? Výborný kúsok nasiaknutý exotickou kultúrou v originálnom prostredí. Oceňujem výber netradičného prostredia, výborné budovanie atmosféry, začlenenie božstva z nevšednej mytológie a skvelý záver. TKNOGD: Divadelná hra. Jediná herečka nám vykričí do tváre, že sme zabili náboženských bohov a vytvorili nového, boha technológii. Existuje, či je to súčasť divadelnej hry? Originálne prevedenie, svieži nápad a záver sa nebál prejsť do gore. Jedine ma mrzí, že príbeh mohol ísť o krok ďalej. Ambrosia: Minipríbeh nám vlastne ukáže opačnú stranu prvého príbehu a pridá niečo navyše. Škoda, že nám dodatok nič nevysvetlil, pridal len ďalšie otázky a navyše to ani nemôžeme zaradiť medzi horor. Dreamkill: Polícia dostala nahrávku brutálnej vraždy tri dni predtým ako sa skutok stal. Situácia sa opakuje, až kým nechytia človeka, kto tie nahrávky posiela. Je ním syn jedného z vyšetrovateľov, ktorý tvrdí, že má sny o budúcnosti a videorekordér ich nahráva. Scott Derrickson prispel najvážnejším príbehom. Spojil kriminálny thriller so scifi námetom a obohatil ho hororovou brutalitou. Námet síce nie je taký šialený ako iné, no ide o nadpriemerný kúsok.

Mysteriózny horor v sebe skrýva vrstvy. Vyrovnanie sa sám so sebou, sexualitou, stratou osoby a vinou, epilepsiou,  no zároveň má aj skvelú hororovú tvár (scénou s dieťaťom v lade je veľmi silná). Severský pohľad na psychologický horor v modernom šate. Rozhodne stojí za pozornosť.

Samozrejme nejde o horor, ale to snáď muselo byť každému jasné, no zároveň má film po celý čas mysteriózny až duchársko-hororový vibe. Oceňujem využité prvky gotického hororu – starý dom plný sviečok a tieňov, zrkadlo, tajná pivnica, zvuky v stenách, teatrálna smrť – do detektívky. Nový Poirot je komorný, s menším rozpočtom, a zároveň atmosferický, múdry a vkusný. Najlepší z trojice.

Nový Exorcista stavil všetky karty na jednu, síce dlhú, scénu exorcizmu. Jediné, čo je nové, je, že dievčatá sú dve, miesto jednej. Inak je to opäť to isté. Exorcistický horor varianta 342. Ku tomu ani nemala poriadne gule – žiadne odvážne násilie, temné scény s démonom, hlbší psychologický presah, či nejaké odvážne prelínanie medzi dimenziami, ktoré bolo chabo načrtnuté. Režisér novej trilógie Halloween nepriniesol nič nové. Dokonca sa mi až zdá, že sa len priživil na kultovom mene. Jeho verzia nemala gule, desivé scény, odvahu preskočiť hranice alebo aspoň podať tematiku drsne, keď nie originálne. Zbytočný snímok.

Dočkal som sa hororu, ktorý už „otrepané“ posadnutie démonom poňať neskutočne originálne. Dalo by sa povedať ako mor, ako nehmotnú skazu, ktorá sa šíri dotykom, vôňou, vzduchom, cez zvieratá či malé deti a hlavne sa nedokáže zastaviť. Ku tomu posadnutý vďaka skvelej „bodyhororovej“ maske pôsobí naozaj temne, odporne a zároveň má námet exotický nádych. A to som skoro nič neprezradil.   Neviem, čo mám skôr chváliť. Hororové scény sú silné, drsné a nepríjemné. Či už vypichnem samotného nakazeného zo začiatku filmu, psa pod stolom, pojedanie dieťaťa či záverečné temné deti, každá jedna scéna by mohla byť vrcholom rôznych hororov, tu ich máme všetky zaradom.   Scenáristi sa nebáli ublížiť deťom a zároveň ich funkčne využiť. Dokonca skvelo použili postavu postihnutého a urobili z neho silnú súčasť temnej atmosféry. Ku tomu dravé tempo, hutná desivá atmosféra, všade dýchajúci chaos, trefná hudba, skvelá kamera, nočné nasvietenie a ukážkový depresívny záver. Postavy ku tomu konali rozumne v rámci možností.    Dorazil k nám majstrovský hororový zážitok z Argentíny. Konečne! Krucifix, konečne môžem napísať, že som videl horor roka! Horor, ktorý ma totálne pohltil svojou temnotou, rozpitval desivými scénami a dorazil svojou odvážnou odpornosťou. S kľudným svedomím mu dávam plný počet bodov.

Zatiaľ, čo bol When Evil Lurks argentínskou verziou posadnutia démonom, tak Aterrados je argentínska verzia Poltergeist. Ale strašidelnejšia, s totálne hutnou atmosférou, hromadou desivých nápadov a riadnou dávkou temnoty. Desivosť level 666. Po dlhom čase som sa reálne bál pri filme. Normálne som milo potešený. Demián Rugna patrí k mojim veľkým objavom.