Darth Maul

Šťastný McWatt...

Zaľúbený Nately...

Hedonistický Major de Coverley...

Najviac ma prekvapilo a zároveň potešilo voľné retrospektívne rozprávanie, ktoré nijakým spôsobom neuľahčovalo orientáciu v deji. Jedinou barličkou bola v tomto prípade hra svetla a farieb. Čas ranej dospelosti "veľkých dievčat" lemovali chladné a tmavé odtiene. Udalosti z neskorého detstva "malých žien" prekypovali svetlými, hrejivými a zemitými farbami. Vnímal som to ako krásnu metaforu na dospievanie (zanechanie bezstarostného detstva a posun do rezervovanej dospelosti).

Taká drzosť! Scenár má značné diery. Obsahuje nevyspytateľné postavy a vykresľuje prekombinovaný dej s množstvom nepodstatných odbočiek a nepravdepodobných zvratov. Navyše... Rozprávačom je veľmi nespoľahlivý, pochybný a slizký had Fletcher... Taká elegantná drzosť! /// Od úvodných titulkov predvádza Guy Ritchie jednu spontánnu explóziou originality za druhou. Tieto výbuchy dopĺňa luxusná hudba. Ritchieho „chlapci“ hrajú pestrými farbami života vďaka exkluzívnemu hereckému kvartetu McConaughey - Hunnam - Farrell - Grant. A divák? Divákovi nezostáva nič iné, iba tomuto všetkému fandiť, pričom vie, že sa prizerá na fascinujúcu hru nebezpečných a nemilosrdných gaunerov... /// Vkusná zločinecká kratochvíľa s britským prízvukom.

Ľudské dejiny sa niekedy podobajú na komédiu a inokedy zasa na tragédiu. História nacistického Nemecka ponúka dostatočné množstvo podnetov pre ostrú satiru. Výsmech by však nemal pôsobiť prvoplánovo a vulgárne. Silná téma si totižto vyžaduje inteligentnú myšlienku. Taika Waititi toto všetko do bodky naplnil. Napísal a zrežíroval umelecké dielo, v ktorom sa rýchlym tempom striedajú pasáže plné úderného humoru a odzbrojujúceho nadhľadu s dramatickými, dych vyrážajúcimi a dojímavými chvíľami. Tento guláš žánrov (Jojo Rabbit miestami skutočne vyvoláva dojem chaosu, podľa mňa však ide o premyslenú hru) sa najlepšie odráža v postave kapitána Klenzendorfa (neodolateľný Sam Rockwell), ktorý absurditu Tretej ríše komentuje sarkastickými poznámkami a zapíja alkoholom, no v kritických momentoch si vie zachovať ľudskú tvár.

Ali a Stephanie. Dve opustené, stratené a životom vytrápené duše sa snažia nájsť pokoj vo vzájomnom objatí. Cesta za šťastím je však tŕnistá a kľukatá... Francúzsky film De rouille et d'os (Rust and Bone) sa s divákom nemazná. Životné osudy ústrednej dvojice predkladá surovým a krutým spôsobom. Krásne myšlienky ukrýva v mori sĺz, krvi, beznádeje a utrpenia. Protikladné svety hlavných hrdinov nakoniec spojí vnútorná sila, chuť bojovať a potreba vzájomnej lásky.

Najmenej dokonalou súčiastkou tohto vyšperkovaného filmového stroja je jeho názov (vrátane rôznych variácií). Nejde v ňom totižto primárne ani o históriu automobilizmu, ani o Le Mans ´66, ani o súboj dvoch výrobcov najrýchlejších vozidiel. Všetky tieto prvky len utvárajú atmosféru veľkého chlapského príbehu priateľstva Shelbyho a Milesa. Bez zbytočných rečí... Silný film!

Všetko nasvedčovalo tomu, že Ad Astra ponúkne dobrodružnú a hĺbavú cestu naprieč celou slnečnou sústavou až k planéte Neptún. Žáner Sci-fi má však rôzne úskalia... V tomto prípade sa stala osudnou veľmi tenká hranica medzi hĺbavosťou a ťažkopádnosťou. Dobrodružná cesta do neznáma sa koná, no je kostrbatá a jej prevedenie občas zadrháva.

Citlivé, osobné a dôvtipné vyznanie lásky. Pomalá prechádzka Hollywoodom v sprievode milovníka filmov určená pre všetkých obdivovateľov pohyblivých obrázkov, ktorí nepotrebujú poznať celý príbeh, stačí im vedieť, čo práve robia ich hrdinovia... Práve tí hrdinovia sú najkrajším prvkom vyznania Quentina Tarantina. Ide o najlepšie napísané postavy naprieč celou jeho tvorbou. Rick a Cliff. Dvaja úprimní a priami filmoví kovboji. Cliff je úprimný vo svojich skutkoch, Rickova úprimnosť sa skrýva v jeho slzách. Obaja sú úprimní rozdielnym, no očarujúcim spôsobom. Nevzdávajú sa, hoci ich dni sú už dávno spočítané, pretože Zlatá éra Hollywoodu nenávratne odchádza... Film má však zázračnú moc. Dokáže nájsť tých, ktorí sa stratili, a dokáže vrátiť tých, ktorí už odišli... Krásne!