Darth Maul

Aký krásny filmový rok! Až takto spätne som si uvedomil, že mnohí z mojich obľúbených tvorcov pohyblivých obrázkov naplánovali premiéry svojich noviniek práve na rok 2023.

Všetko to odštartoval veľkolepý Babylon, ktorý v zmesi obrazu, farieb, dialógov, rýchleho strihu a pulzujúcej hudby zachytil celé dejiny nášho milovaného filmu. Jasné prvé miesto v mojom súkromnom rebríčku najlepších filmov minulého roka. Obrovský potenciál v sebe ukrýval príbeh 65. Žiaľ, zaujímavý námet zostal trestuhodne nevyužitý. Kamaráti Ben Affleck a Matt Damon poslali v roku 2023 do kín dobovú drámu o slávnych teniskách s názvom Air. Tento poctivý a nenápadný film bol pre mňa druhou najlepšou návštevou kina v uplynulom roku. Leto si pre seba ukradla dvojica diel Oppenheimer a Barbie. Zatiaľ čo novinka Christophera Nolana vo mne zanechala výraznú stopu a dlhé týždne zamestnávala môj mozog (tretí najlepší film roku 2023), ružová satira tváriaca sa veľmi vážne ma nechala úplne chladným. Kvalitné filmy dorazili do kín aj počas jesenných dní. Killers of the Flower Moon, dlho očakávaná dráma Martina Scorseseho, bola drsnou obžalobou brutálne krvavej minulosti USA a tichým svedectvom doby. Na záver roka ma zaujala domáca produkcia. V prítmí kinosály som si pozrel, na československé filmové pomery veľmi odvážnu a netradičnú, rozprávku s názvom Tonko, Slávka a kúzelné svetlo.

Verím, že rok 2024 bude rovnako bohatý na kvalitné tituly a ponúkne ďalšie pekné chvíle pri pohyblivých obrázkoch na striebornom plátne.

Prajem všetko dobré v novom roku!

Na záver kalendárneho roka 2022 som pri čítaní rôznych článkov a hodnotení najlepších filmových udalostí uplynulých 365 dní trošku posmutnel. Pre mňa to vôbec nebol rok bohatý na kvalitné filmy. Mal som síce vyhliadnutých viacero zaujímavých titulov (Triangle of Sadness, Bones and All alebo Fabelmans), ktoré ma zaujali, no cez prevádzkovateľa alebo distribútora sa do môjho malomestského kina nedostali. Na striebornom plátne som si teda vychutnal len tri filmy a čas som si nedokázal nájsť ani na mnoho kvalitných premiér VOD produkcie.

Hoci bol počet filmových zážitkov v uplynulom roku menší, dokážem medzi nimi nájsť také, na ktoré budem ešte dlho spomínať. Začiatkom roka som zablúdil do kina na vynikajúci film Nightmare Alley. Guillermo del Toro sa v ňom opäť predviedol ako skvelý rozprávač a okolo zaujímavých postáv dokázal vystavať pekne vypointovaný príbeh. Najviac zábavy mi počas leta ponúkol šialený Bullet Train. Naopak, veľmi neoriginálny Ticket to Paradise mi pripomenul, prečo romantické komédie v kinách príliš často nevyhľadávam. Za najväčší filmový zážitok roku považujem jazdu japonským rýchlovlakom spolu s Bradom Pittom!

Vo svete premiér VOD produkcie som siahol po dvoch filmoch. Dráma Causeway, jemná filmová momentka zo života dvoch krásnych ľudí, ma očarila jednoduchým uveriteľným príbehom a pripomenula mi, prečo mám rád Jennifer Lawrence. Druhým filmom bol prenádherný Guillermo del Toro's Pinocchio, ktorý ma chytil za srdiečko a dovolil mi v originálnom rozprávkovom svete majstra rozprávača prežiť krásne filmové okamihy.

Na záver mi nezostáva nič iné, len zaželať si, aby bol ten ďalší rok na návštevy kina o trošičku bohatší. Na veľkom striebornom plátne predsalen chutia pohyblivé obrázky o kúsok lepšie. A bola by obrovská škoda, keby som si v kine nechal ujsť Babylon, Banshees of Inisherin, Operation Fortune, Empire of Light, Indiana Jones and the Dial of Destiny, Oppenheimer, Barbie alebo Dune! Aký krásny rok je pred nami...

Finálové bilancovanie minulého roka som uzavrel úprimným želaním. Do roku 2021 som si prial viac pokoja. Hoci sa mi toto prianie celkom nevyplnilo a celý svet prežil ďalších veľmi náročných tristošesťdesiatpäť dní, tak s úsmevom na tvári dokážem na uplynulom roku nájsť viacero pozitívnych stránok. Medzi drobnosti, ktoré mi priniesli radosť, určite patria aj filmy.

Po hluchých prvých siedmich mesiacoch, počas ktorých som okolo kina ani neprešiel, sa situácia upokojila a po zvyšok roka som si v prítmí kinosál vychutnal šesť filmov. Všetko to začalo menej kvalitnými tunajšími snímkami Správa a Prvok, Šampón, Tečka a Karel. Slovenskej dráme z prostredia koncentračných táborov chýbalo komplexnejšie spracovanie. V českej komédii absentoval inteligentnejší humor, ktorý som od Patrika Hartla očakával. Rozhodnutie kúpiť si lístok práve na tieto dva filmy asi len dokazuje, ako veľmi mi kino chýbalo.

Oči som teda s nádejou obrátil k zahraničnej produkcii, ktorá predsalen sľubovala o čosi väčšiu kvalitu. Na začiatku októbra dorazil do kín piaty James Bond. Usúdil som, že nie je čas vyčkávať a napriek pôvodnej skepse som sa s chuťou posadil pred strieborné plátno. No Time to Die som si užil a myslím si, že vo výsledku išlo o viac ako dôstojnú bodku za celou sériou. Preto úplne zaslúžené štvrté miesto v mojom tohtoročnom filmovom rebríčku. 

To najlepšie zo sveta pohyblivých obrázkov v roku 2021 však malo ešte len prísť. Ridley Scott je už poriadny veterán filmového priemyslu, no stále dokáže prekvapiť. A ešte ako. Jeho Last Duel, veľkolepá historická dráma s komornou atmosférou, síce prepadla v oblasti tržieb, ale časom sa z nej určite stane klasika. U mňa je v rámci celého roka na striebornej pozícii.

Pár dní po Last Duel rezonovala v kinách celého sveta dlho očakávaná premiéra sci-fi filmu Duna. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov George Lucas varoval Davida Lyncha, že Dunu nie je možné sfilmovať. Mýlil sa. Denis Villeneuve to o štyri desaťročia neskôr dokázal. Pod jeho režisérskou taktovkou vzniklo veľdielo, ktoré vo filmovej histórii nemá obdobu. Bol to pre mňa (kino)zážitok v najčistejšom a najkrajšom zmysle daného slova. Jednoznačne najlepší film roku 2021.

Na pomyselné tretie miesto sa na konci novembra vyšvihla novinka Wesa Andersona s lakonickým názvom French Dispatch of the Liberty, Kansas Evening Sun. Každý film tohto texaského režiséra je sviatok a ja sa už teraz neviem dočkať, do akej témy sa zapletie nabudúce.

Doba sa nám postupne mení a premiéry filmov neprebiehajú výhradne len v kinách, preto som do môjho koncoročného prehľadu prvýkrát zaradil aj najlepšiu VOD premiéru. Pre mňa ňou celkom jasne bolo Don't Look Up, ktoré sa tvorcovia rozhodli vypustiť do sveta 24. decembra.

Tohtoročné bilancovanie minulého roka by som chcel opäť uzavrieť úprimným želaním. A asi predsalen zostanem pri tom pokoji.

Prajem vám všetkým pokojný a na kvalitné filmy bohatý rok 2022!

Hoci by mnoho ľudí uplynulých 366 dní najradšej vymazalo, môj filmový i nefilmový rok 2020 bol veľmi pekný a ponuku kín sa mi podarilo využiť v slušnej miere. Počas prvých dvoch mesiacov som si na striebornom plátne vychutnal až štyri filmy. Po letnom reštarte premietacej sezóny som kino navštívil ešte raz. V priebehu roku 2020 som si teda v pohodlí veľkej sály pozrel päť filmov, čo je vzhľadom na obmedzenia spôsobené ochorením COVID-19 celkom slušný výsledok.

Pri sledovaní pohyblivých obrázkov som nezažil pocit sklamania, pretože išlo o päť skutočne kvalitných umeleckých diel. Najviac medzi nimi vynikol Jojo Rabbit, v ktorom sa rýchlym tempom striedali pasáže plné úderného humoru a odzbrojujúceho nadhľadu s dramatickými, dych vyrážajúcimi a dojímavými chvíľami.

Zvyšná štvorica filmov bola u mňa na rovnakej úrovni, i keď každý z nich vynikol niečím iným. Guy Ritchie sa prostredníctvom filmu Gentlemen vrátil do raného obdobia svojej tvorby. Deravý príbeh s množstvom nepodstatných odbočiek vyrozprával z pohľadu nespoľahlivých postáv a o zábavu bolo postarané. Little Women hrali všetkými farbami a ponúkli krásne myšlienky o strastiplnom prechádzaní z detstva do dospelosti. Sam Mendes dokázal obliecť nenápadnú vojenskú historku z roku 1917 do autentického kabáta, pričom jeho spracovanie prvej svetovej vojny zanechalo v zakrvavenom blate špinavých zákopov silnú emočnú stopu. Bodkou za návštevami kina v roku 2020 bol na prvý pohľad veľmi chladný Tenet, ktorý sa na strieborných plátnach ocitol uprostred horúceho leta. Pod vrstvou ľadu však tento film ukrýval nádherný príbeh o priateľstve.

Verím, že sa rok 2021 bude niesť najmä v znamení pokoja a vďaka tomu si budeme môcť vychutnať ďalšie nezabudnuteľné filmové momenty.

V roku 2019 som navštívil kino šesťkrát a na striebornom plátne som si vychutnal päť filmov (Once Upon a Time... in Hollywood som videl dva razy). Najviac ma oslovila trojica snímok Once Upon a Time... in Hollywood, Le Mans '66 a Green Book. Neskôr som si uvedomil, že tieto tri filmy zachytávajú príbehy veľkých chlapských priateľstiev, čo je nesporne veľmi zaujímavý poznatok.

Najkrajším filmovým zážitkom roku 2019 bola pre mňa pomalá prechádzka Hollywoodom v podaní netradične osobného Quentina Tarantina. Až na krv a cez sedem tisíc otáčok sa išlo aj v silnom Le Mans '66. Dobrodružná cesta Tonyho Vallelongu a Dona Shirleyho mi vykúzlila na tvári úsmev a zahriala ma pri srdci.

Zvyšné dva filmy, Yesterday a Ad Astra, boli tiež veľmi kvalitné, ale nedokázali úplne naplniť svoj potenciál.

Pohyblivé obrázky nám prinášajú množstvo krásnych emócií. Prajem vám veľa výnimočných filmových zážitkov aj v roku 2020!

Počas roku 2018 som videl v kine deväť filmov, pričom všetky boli veľmi kvalitné a zaujímavé. Najviac ma však oslovili tieto tri:

1) First Man = Film bol pre mňa oslavou ľudskej skromnosti, ktorá svojím citlivým spracovaním a komornou prirodzenosťou priniesla nenásilne dojímavý filmový zážitok. Na pozadí veľkolepého príbehu o odvahe, posúvaní hraníc a uskutočnení najväčšej expedície v dejinách ľudstva sa odokryla bolestná životná cesta zdráhajúceho sa hrdinu. V mesačnom prachu zostala stáť krehkosť človeka zoči-voči rozľahlosti vesmíru. Výnimočné dielo!

2) Christopher Robin = Príbeh dospelého Christophera Robina a jeho dojímavý návrat do detských čias ma nenechal chladným a pripomenul mi, že je neustále potrebné hľadať zvyšky svojho detského srdca. Nádhera!

3) The Shape of Water = Netradičná romanca s tyrkysovým nádychom v sebe ukrýva veľké množstvo pálčivých spoločenských otázok, ktoré del Toro bezstarostne zahalil do krásnej hry kontrastov. Postavil proti sebe nezištnú pomoc a sebeckú chamtivosť, bezstarostnú rozprávku a brutálny horor, krutú túžbu po ovládnutí a nežnú úctu k všetkému živému, rozklad groteskného amerického sna a objavovanie jedinečnej krásy v každodennosti. Očarujúci film!

Aj ďalšie filmy dokázali priniesť množstvo pozitívnych emócií. Boli to: Phantom Thread, Loving Vincent, Ready Player One, BlacKkKlansman, A Star Is Born a Bohemian Rhapsody.

Verím, že aj rok 2019 ponúkne krásne chvíle pri pohyblivých obrázkoch na striebornom plátne.

Prajem všetko dobré v novom roku!

V uplynulom roku som absolvoval desať návštev kina a až štyrikrát som vstával zo sedadla s pocitom, že som videl niečo výnimočné.

Najpôsobivejším zážitkom bol pre mňa Nolanov veľkolepý Dunkirk. Výpočet štyroch mimoriadnych filmov roka dopĺňa farebný muzikál La La Land, mrazivá dráma Wind River a nekompromisné sci-fi Blade Runner 2049.

Ďalšie tri projekty taktiež zdobila veľká kvalita, no k dokonalosti im čosi chýbalo. Lego Batman mal výborné hlášky, T2 Trainspotting bol nostalgickým návratom, Logan bolestnou a dojímavou rozlúčkou s drsným mutantom. 

Zvyšnú trojicu filmov, čiže Lady Macbeth, Baby Driver a Kingsman: The Golden Circle, by som zaradil k priemeru, pretože tieto tituly neponúkli nič nové a zaostali za mojimi očakávaniami.

Pohyblivé obrázky prinášajú divákom množstvo emócií spojených s krásnymi zážitkami. Prajem vám veľa výnimočných filmových premiér v roku 2018!

V roku 2016 som si v kine vychutnal deväť filmov. Január už tradične priniesol vysokú kvalitu. Mojej pozornosti neušli Hateful Eight a Revenant. Tarantino a Iñárritu, títo legendárni režiséri, sa pri svojich najnovších dielach vyznamenali, samozrejme každý trošku iným spôsobom. Začiatkom jari do kín zavítali prvé komiksy. Zatiaľ čo Deadpool prekypoval originalitou (prekvapil najmä nápaditým scenárom), Batman v Superman: Dawn of Justice sa utopil v neprehľadnej digitálnej akcii. V apríli ma príjemne potešil film 10 Cloverfield Lane, hoci nevyčerpal svoj potenciál úplne naplno. Júnová návšteva starého mesta anjelov v spoločnosti Nice Guys taktiež dopadla výborne. Akonáhle sa rok prehupol z leta do jesene, vychutnal som si na veľkom plátne Barabášovú Slobodu pod nákladom. Bol to mimoriadny zážitok. Pestrofarebný svet plný neobyčajných detí sa predo mnou otvoril vďaka Burtonovej fantázii v Miss Peregrine's Home for Peculiar Children. Už sa zdalo, že rok 2016 neprinesie žiadne veľké prekvapenie. Všetci tvorcovia akoby išli na istotu. Na záver však prišlo to najlepšie. Arrival. Bezchybná filmová delikatesa, ktorá vznikla pod puntičkárskym dohľadom Denisa Villeneuveho. Bravó! Jednoznačne film roka.

Do ďalšieho roka prajem sebe aj vám množstvo krásy, akejkoľvek, nielen tej filmovej! 

V priebehu roka 2015 som navštívil kino jedenásťkrát, pričom žiadna z týchto návštev neskončila vysloveným sklamaním. Najväčším zážitkom a zároveň aj filmom roka bol pre mňa Mad Max: Fury Road. V tesnom závese za týmto epickým dobrodružstvom stoja sympatický Martian a inšpiratívny Steve Jobs.

Chladným ma nenechala ani dokonalá réžia Denisa Villeneuva, a preto som jeho nemilosrdné Sicario zaradil na štvrté miesto. Najlepšiu päťku uzatvára svieža retrokomédia Guya Ritchieho s názvom Man from U.N.C.L.E.

Krásne spomienky mám aj na filmy Kingsman: The Secret Service, Spectre a Bridge of Spies (tak sa mi vidí, že tohto roku boli špiónske filmy v poriadnej prevahe). Avengers: Age of Ultron a Star Wars: The Force Awaknes v podstate naplnili moje očakávania, neprišli s ničím prekvapujúcim. Najrozporuplnejšie pocity mnou lomcovali pri sledovaní Crimson Peak, no nakoniec som si našiel cestu ako akceptovať aj toto celkom netradičné dielo.

Rok 2015 bol teda poriadne bohatý na kvalitné filmy. Teším ma, že som si niektoré mohol vychutnať na striebornom plátne. Verím, že nasledujúci rok ponúkne mnoho krásnych chvíľ pri pohyblivých obrázkoch.

Prajem vám všetko dobré v roku 2016!

"Čil ste ma priviedli na inú myšlienku... Viete, ľudia by si naozaj nemali závidiet. Ale dopriat jeden druhému. Nehladiet na to, že jeden má z tohoto vác. Možnože z iného mu chýba... Zdravie, štastie alebo čo ja viem čo... Nikto to nemá v živote ľahké. Ale aj to najtažšie bremeno sa dá zniest s troškú špásu!" (SVÁKO RAGAN)

Rok 2014 mi toho priniesol veľmi veľa. Veci krásne, za ktoré som nesmierne vďačný, i veci menej pekné, ktoré ma určitým spôsobom zocelili a posilnili. Dokončil som vysokoškolské štúdium a vstúpil do života pracovného. Popri týchto povinnostiach som si, však, dokázal nájsť čas aj na moju obrovskú záľubu - filmy.

Oproti minulému roku som sa polepšil a kino som navštívil až sedemnásťkrát (v roku 2013 len štyrikrát). V januári som si na striebornom plátne vychutnal dvoch ašpirantov na Oscarov. Zatiaľ čo Wolf of Wall Street bol pre mňa miernym sklamaním, Twelve Years a Slave sa mi páčilo a nenechalo ma chladným. Filmovú jar som odštartoval slabším 300: Rise of an Empire, ktoré z priemeru nevytiahla ani moja obľúbená Eva Green. Originálnu porciu zábavy ponúklo LEGO: Movie a slovenskú dokumentaristiku som podporil návštevou snímky Všetky moje deti. Koncom apríla som si v kinách nenechal ujsť režijný debut Wallyho Pfistera s názvom Transcendence. V máji som si na veľkom plátne dvakrát vychutnal osudový návrat do sveta mutantov. X-Men: Days of Future Past potom vystriedal ďalší podarený americký blockbuster Edge of Tomorrow so skvelou a krásnou Emily Blunt. Cez leto ma osviežil svojský komix Guardians of the Galaxy, tretie pokračovanie Expendables a nezostal som nič dlžný ani českému filmu. Svěrákovci ma zaujali svojimi Troma bratmi. Pozrel som si ich až dvakrát. Najhoršou voľbou roku 2014 bolo bezpochyby slabunké Sin City: A Dame to Kill For. Našťastie som na tento nepodarok okamžite zabudol. V rámci Projektu 100 som si na veľkom plátne užil kultové Pulp Fiction. Tento rok, bohatý na návštevy kina, som zakončil dvoma dokonalými filmami. Na Fincherovo Gone Girl a Nolanov Interstellar budem spomínať ešte dlho!

Niektoré filmové novinky som žiaľ v kine nestihol, a tak museli putovať na monitor. Tento osud postihol ďalších dvoch adeptov na Oscara. Stretnutie s Philomenou bolo veľmi príjemné, ale nedá sa to porovnať s pocitmi, ktoré som prežíval pri dokonale lahodnom American Hustle. Nech to znie akokoľvek zvláštne, pre mňa je táto úprimná zlodejská fraška filmom roka! Zaujal ma aj Homesman, ktorý sa Tommy Lee Jonesovi celkom podaril. Naopak, Divergencia sa mi zdala úplne obyčajná a priemerná. V decembri som si našiel čas na dve perly. Thriller Predestination i neslušná veselohra Grand Budapest Hotel patria k tomu najlepšiemu, čo rok 2014 priniesol!

Zo sveta seriálov sa mi najviac páčila prvá sezóna True Detective. Ťaživá atmosféra americkej Louisiany, séria podivných vrážd a dvojica svojráznych detektívov. Rustin Cohle a Martin Hart. Mimoriadne vzácne dielo v rámci televíznej tvorby!

Takýto bol teda môj filmový rok 2014. Bol bohatý a som s ním spokojný. Filmy majú krásne čaro. Dokážu pobaviť, vystrašiť, ohromiť, zaujať i odradiť. Pri sledovaní filmu človek aspoň na chvíľku zabudne na problémy. Presne tak, ako to povedal sváko Ragan. Aj to najťažšie bremeno sa dá zniesť s troškou špásu.

Prajem všetkým požehnaný a na kvalitné filmy bohatý nový rok 2015!

Blíži sa koniec roka a, mimo iného, je to i čas bilancovania. Ja som sa rozhodol spätne poohliadnuť za filmami, ktoré som počas roka 2013 videl v kine. Zoradil som ich do rebríčka, podľa toho ako sa mi páčili:
Na 1. mieste skončil film Django Unchained (vznikol v roku 2012, ale do slovenských kín dorazil až v januári 2013). Quentin Tarantino si konečne splnil sen a natočil poriadny western, čím potešil obrovské množstvo fanúšikov vrátane mňa. Django bol pre mňa jednoznačne najlepším filmom, videným tento rok v kine.
2. miesto obsadil životopisný film Rona Howarda s názvom Rush. Nádherne prerozprávaný príbeh dvoch rivalov - Jamesa Hunta a Nikiho Laudu – bol pre mňa strhujúcim zážitkom, obrovským prekvapením a jedným z najlepších filmov roku.
Letnú filmovú sezónu odštartoval Zack Snyder svojím megahitom Man of Steel, ktorý sa v mojom rebríčku umiestnil na peknom 3. mieste. Bola to veľmi vydarená komixová adaptácia. V pamäti mi zostali najmä netradične poetické obrazy a silné dialógy.
Posledným filmom, ktorý som tento rok videl v kine, bol The Counselor. V rebríčku ho zaraďujem na posledné, 4. miesto. Nebola to až taká katastrofa, ako sa podľa nízkeho hodnotenia môže zdať. Jednalo sa skôr o nepochopenie, čo tým chcel Ridley Scott povedať. Kvôli hereckým výkonom som však rád, že som si tento film mohol vychutnať na plátne.
Ako vidno, do kina nechodievam často (tento rok to bolo len štyrikrát). Času, peňazí a dobrých filmov, ktoré by si strieborné plátno zaslúžili, je málo. Návšteva kina preto býva pre mňa skôr vzácnym momentom. Verím však, že v novom roku sa mi túto bilanciu podarí vylepšiť (len na január 2014 mám naplánované tri filmy, ktoré by som chcel vidieť v kine).

Rok 2013 bol pre mňa rokom viacerých intenzívnych filmových zážitkov. Artefakty z filmografie talentovaného režiséra Matthewa Vaughna, ktorú sa mi v priebehu tohto roku podarilo napozerať, patrili bezpochyby k tým najintenzívnejším.
Matthew Vaughn prenikol do sveta filmu ako producent. Stál pri zrode dvoch geniálnych krimigrotesiek svojho dobrého kamaráta, režiséra Guya Ritchieho. Boli to Lock, Stock and Two Smoking Barrels (1998) a Snatch. (2000). Málokto vie, že v prvom menovanom filme sa Vaughn objavil na pár sekúnd pred kamerou a strihol si tak malú cameo rolu.
Manžel modelky Claudie Schiffer (zosobášili sa v roku 2002 a zatiaľ majú spolu tri deti) odštartoval režisérsku kariéru poctivou anglickou gangsterkou Layer Cake (2004). Už v jeho prvotine zreteľne badať režisérov zmysel pre dynamiku strihu a estetiku jednotlivých záberov, teda typické znaky Vaughnovej tvorby.
Jeho ďalší film ho už katapultoval medzi hviezdy režisérskeho remesla. Stardust (2007) svojim čarovným príbehom oslovil viacero generácií. Matthew Vaughn vytvoril spolu s Neilom Gaimanom k tejto rozprávke aj scenár, ktorý zdobí, okrem iného, aj typický anglický humor.
Tretí v poradí prišiel film Kick-Ass (2010), v ktorom Vaughn neuveriteľne namixoval originálne komické a komixové prvky s temnou drámou. Režisér opäť stál aj pri tvorbe scenára a vznikla tak veľmi originálna komixová adaptácia.
V komixových vodách sa mu zrejme zapáčilo, pretože aj jeho ďalšia činnosť sa odohrávala okolo tohto žánru. Už v roku 2005 bolo jeho meno spájané s filmom X-Men: The Last Stand. Nakoniec z toho nič nebolo. K tematike X-Menov sa však vrátil o šesť rokov neskôr. Matthew Vaughn zrežíroval a napísal X-Men: First Class (2011). Mutanti sa vďaka nemu odeli do ohromujúco príťažlivého a nezvyčajne dynamického šatu.
Režijná filmografia Matthewa Vaughna zatiaľ obsahuje tieto štyri filmy. Ako jeho fanúšik už netrpezlivo očakávam, kedy ju obohatia ďalšie diela. V nasledujúcom roku prídu do kín X-Men: Days of Future Past (2014), ku ktorým spolutvoril scenár a o rok neskôr to bude nový režijný počin Matthewa Vaughn, Kingsman: The Secret Service (2015). Verím, že to budú skvelé filmové zážitky!

Rozprávanie o vine a odpustení... Kto je zodpovedný za vyvražďovanie židov? Len vykonávatelia alebo aj tí, ktorí sa tomu všetkému nečinne prizerali? Kto stojí za najväčšími zločinmi v histórii ľudstva? Ľutovali niekedy títo vrahovia svoje činy? Je vôbec možné odpustiť týmto ľuďom? Neskončili všetci tí, ktorí by mali právo nacistom odpustiť v masových hroboch? Nad týmito a mnohými ďalšími otázkami sa vo svojej knihe Slunečnice zamýšľa Simon Wiesenthal - muž, ktorý prežil vyhladzovacie tábory. Mal som možnosť vypočuť si toto dielo v podobe audioknihy a bol to pre mňa veľmi silný zážitok. Na niektoré otázky asi poslucháč odpoveď nenájde, ale prinútia ho zamyslieť sa nad spravodlivosťou, vinou a odpustením. 

Mrs. Hudson: "Oh, som si istá, že sa niečo objaví, Sherlock. Nejaká pekná vražda, ktorá vás určite rozveselí."

Sherlock Holmes: "Hm... Už aby to bolo!"

Letné prázdniny som odštartoval famóznym Sherlockom. Majster dedukcie ma úplne dostal. Veľmi nápaditý, vtipný a kvalitne spracovaný seriál. Každý jeden záber... Každý jeden dialóg... Všetko absolútne lahôdky! Užívam si toto majstrovské seriálové dobrodružstvo a netrpezlivo očakávam ďalšie časti...

Ľudia potrebujú hrdinov. Hrdinov, v ktorých môžu dúfať... Hrdinov, o ktorých môžu snívať... Hrdinov, na ktorých sa chcú podobať... Christopher Nolan nám takéhoto hrdinu vrátil a pridal aj čosi naviac. Pretože Batman, nie je obyčajným hrdinom. Je to mlčanlivý strážca a bdelý ochranca. Temný rytier.

V Batman Begins sme sa mohli zoznámiť s veľmi reálnym a zároveň veľmi temným prostredím mesta Gotham. Nolan nezostal len na povrchu, ale išiel do hĺbky, poodhalil príčiny konania jednotlivých postáv. Bruce Wayne sa musel vzoprieť svojmu strachu. Musel mu čeliť a on sa stal jeho najsilnejšou zbraňou.

The Dark Knight bol filmom o šialenstve. Niektorí zločinci jednoducho páchajú svoje zločiny bez konkrétnych pohnútok. Konajú ich len pre svoju zábavu a svoje potešenie.

V The Dark Knight Rises musel Batman čeliť jednému z najhrozivejších nepriateľov. Bane vyvolával hrôzu hrubou silou. Temný rytier musel povstať a vziať na svoje plecia to najťažšie bremeno... Aby sa stal legendou... Nesmrteľným.

Azda najväčšie dielo českej literatúry - Osudy dobrého vojáka Švejka - spisovateľa Jaroslava Haška, prerozprávané nenapodobiteľným hlasom Jana Wericha. Kompletnú audioknihu tvorí box 13 CD, z toho 12 CD obsahuje dobrodružstvá Jozefa Švejka a 13. CD je plné bonusového materiálu.

Podľa môjho názoru je to nezabudnuteľný zážitok. Jan Werich prerozprával Haškovu knihu s takým citom a tak krásne, že si toto podanie jednoducho musíte zamilovať!

Divadlo Jary Cimrmana dokáže potešiť, rozveseliť, prinúti zamyslieť sa. Nie je to hrubý prízemný humor, s ktorým sa dnes tak často stretávame. Je to inteligentný a milý zmysel pre vtip s prímesou anglického humoru. Medzi moje najobĺúbenejšie divadelné hry paria: Dobytí severního pólu (1991), Záskok (1997), Hospoda Na mýtince (1997) a Posel z Liptákova (1977). Keď 6. júna 2010 zomrel režisér a scenárista Ladislav Smoljak, dlho som si kládol otázku, ako bude divadlo Járy Cimrmana vyzerať bez neho. Bol totižto nielen výborným režisérom, ale aj skvelým hercom (úloha v hre Dobytí severního pólu, kde zahral Varla Frištenského, je proste nezabudnuteľná). Divadlo funguje ďalej a stále prináša radosť a smiech svojim verným divákom. Čěši môžu byť právom hrdí na svojho Jaru Cimrmana, pretože podľa mňa predstavuje vrchol českého humoru.

LEGO: Videogames vyzerajú celkom detsky a nevinne, ale v skutočnosti poskytujú ohromnú porciu zábavy. Sú to adaptácie filmových ság. Takto vznikli napríklad LEGO: Star Wars: The Videogame, LEGO: Star Wars: The Original Trilogy, LEGO: Indiana Jones: The Videogame, LEGO: Batman: The Videogame a LEGO: Harry Potter: Years 1 - 4. LEGO hry vynikajú humorom, hravosťou, krásnym spracovaním predlohy... Pre ľudí, ktorí majú radi spomínané filmy, LEGO a počítačové hry je to ideálna voľba. Osobne môžem povedať, že keď som prvý raz zbadal malého legového Luka Skywalkera ako máva malým svetelným mečom, tak som neodolal.

V poslednom čase som sa stal veľkým fanúšikom HBO seriálov. Medzi najzaujímavejšie z nich zaraďujem Band of Brothers (2001), Boardwalk Empire (2010), The Pacific (2010) a Rome (2005). Seriály vynikajú výborným spracovaním, serióznou historickou presnosťou a slušnými hereckými výkonmi. Navyše ja osobne obľubujem kratšie seriály, a tie ktoré som spomínal vyššie majú najviac dve série (Rome) po max. dvanásť dielov. Pre fanúšikov historicky presných a skvelo prepracovaných seriálov je preto tvorba HBO pastvou pre oči. Osobne môžem len vrelo odporučiť.