Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 798)

plagát

Gehenna: Where Death Lives (2016) 

Len ďalší nevyužitý potenciál. Asi si režisér myslel, že príšery v podzemí budú na vytvorenie dobrého hororu stačiť. Pekná ukážka toho, že to tak byť nemusí. Boli tu typicky naivné charaktery postáv - dvaja hlavní zamilovaní hrdinovia, jeden trápne vtipný hispánec, jeden poseroutek a jeden hysterický magor. No a snažili sa prežiť v tuneloch plných prízrakov. To síce neznie zle, veď keď sa tam už nejaká príšera objavila, tak stála za pozornosť, lenže potom nasledovalo minimálne 20 minút nudy a stupídnych drístov. Atmosféricky to tiež veľmi nefunguje, zľaknúť sa dá možno maximálne raz, no predovšetkým úplne absentuje strašidelná hudba, ktorá tu mohla zachrániť veľa. Škoda, pútavý trailer opäť raz zvíťazil.

plagát

Maus (2017) 

Opäť raz pohorela snaha režiséra o psychologický horor. Vlastne je to o veľmi negatívnom postoji bosniackej ženskej k dvom srbským vojakom, ktorí sa jej akože snažia pomôcť, keď sa so svojim nemeckým priateľom stratia v lesoch. Od začiatku bolo jasné, že to prerastie do konfliktu. Lenže ako horor to nefunguje, žiadne krvavé scény alebo naháňačky tam nie sú (väčšinou len hlúpe hádky) a tá tajomná bytosť z posteru nemala vôbec žiadny zmysel. Síce chápem, čo tým chcel režisér povedať, ale vôbec netuším, prečo sa silou mocou snažil zabŕdať do hororového žánru. Ako dráma by bol výsledok určite znesiteľnejší. Postavy síce dostali priestoru až až, no nevyťažilo sa z toho dokopy nič.

plagát

Dobré mravy (2017) 

Vlkolačí kúsok, ktorý začína prijatím čiernej opatrovateľky do nového zamestnania. Má sa starať o tehotnú ženu a po narodení aj o jej syna. To však netuší, že dieťa nebude úplne normálne. Film sa dá rozdeliť na dve polovice, pred narodením a po ňom. Tá prvá nebavila. Vtipné songy to síce trochu oživovali, ale na hodinu lesbickej drámy nie som zvedavý. Jediná hororová scéna bolo mizerné zabitie mačky. Potom konečne po prvý krát zavylo vlčie mláďa a aspoň niečo sa začalo diať. Na samotných premenách mohli tvorcovia popracovať viac, ale maska malého vĺčatka bola parádna. Gore však úplne chýba a rozuzlenie nenadchlo. Celkovo mi to neprišlo zlé, ale ani až také dobré, aby to trvalo vyše dvoch hodín.

plagát

Ev Kadını (2017) 

Po vynikajúcom Baskin boli očakávania veľké, no tentokrát som ostal sklamaný. O čo vo filme ide... Ženská, ktorá v detstve prežila traumu, a kráti si čas sexom, sebaukájaním či šťaním do vane, je pozvaná na zvláštnu sektársku párty, ktorú vedia pošahaný šikmooký černoprdelník a hypnotizér. Vďaka nemu sa jej minulosť začne vracať a nevie rozlíšiť predstavu od reality. Lenže žiaľ, s tým istým má problém aj divák. Postavy nesympatické (čo už je v tureckých hororoch zvykom, ale to by až tak nevadilo), jednotvárna hudba píli uši, a celá prvá hodina je jeden vyčerpávajúci psychologický blábol. Takmer som pri tom zaspal. V záverečnej tretine sa konečne nejaká krv objaví, ale okrem pôsobivého oskalpovania tváre sa tu nedá zapamätať vôbec nič. Baskin mal gore, masky a atmosféru, no tu sa všetky tieto aspekty hľadajú len ťažko.

plagát

Pomsta (2017) 

Francúzi definitívne ožili, po Ghostland ďalší parádny nárez. Množstvo krvi, prekrásna hlavná hrdinka, humor, takže splatterová komédia ako vyšitá. Pripomenula mi môj obľúbený "Savaged", akurát s vyšším rozpočtom. Znechutiť to síce nedokáže, ale cieľ režiséra bol podľa mňa v pobavení, a to vyšlo. Film vysielali na festivale vo Viedni, a všetci sa bavili, Rakúšania sa mnohokrát schuti zasmiali a pri záverečnej scéne dokonca celé kino tlieskalo. Nie ako niektorí zaostalí našinci, ktorí tomu dokážu dať odpad a ešte vám aj urobia odbornú analýzu, aká to bola sračka. Hanba! Scény ako vyberanie črepiny z nohy, samotetovacia schopnosť tej krásavice, či záverečná motanica po dome sú pre mňa kultové a tak skoro na ne nezabudnem.

plagát

Downrange (2017) 

Sniper zabijak verzus skupinka teenagerov. Ani som nečakal, že to bude až také dobré. Ale keď už puška vystrelí, tak je úplne jasné, že práve gore je to, na čom si tvorcovia dali záležať najviac. Jedná sa síce o úplne jednoduchú odstreľovačku, ale je napínavá, funkčná, zábavná. Parádne detaily ako guľka v oku, osy stavajúce hniezdo v diere v hlave, či časti mozgu váľajúce sa po ceste tomu dodávajú ten pravý šmrnc. Zabijak je neľútostný a nešetrí nikoho. Tak to má byť. Záver mi privodil záchvat smiechu, lebo ešte som nevidel horor, ktorý by skončil takýmto srandovným spôsobom. Za mňa spokojnosť..

plagát

Či o sú nendo (2017) 

Skôr hororová komédia - o vraždiacej plastelíne. Znie to síce dosť debilne, ale to je ešte nič oproti tomuto filmu. Keď totiž ten plastelinový démon napadne niekoho z hlavných postáv, veľmi rýchlo mu upraví zovňajšok, takže sa môže začať súboj s figurínami. Rozpočet nízky, no masky snaživé. Je to síce neuveriteľná blbosť (aj keď originálna), ale vlastne z Japonska sa dajú takéto kúsky čakať. Mne to akurát poslúžilo na odreagovanie. Sem tam som sa zasmial. Aspoň je to fajnovo slizké.

plagát

Prvotní vztek (2018) 

Ešte väčšia fantazmagória, ako som čakal. Čo je v podstate dobré. Scenár je však úplne infantilný. Prečo na nich Bigfoot nezaútočil hneď, a museli sme polovicu filmu sledovať nudnú prechádzku po lese a jeho humorné skrývanie sa za stromami? Prečo nezabil hlavného hrdinu hneď, keď mal možnosť? Veď jeho IQ bolo vyššie ako všetkých dokopy. Alebo jeho šikovnosť. Z luku sa trafí presne, zatiaľ čo obete môžu do neho páliť aj z tesnej blízkosti, no aj tak ho nikdy netrafia. Ale chválim netradičnosť a množstvo nápadov. Ako keby chcel režisér spojiť viaceré rozprávkové postavy do jedného filmu. Bigfoot mi totiž pripadal ako kombinácia King Konga s Predátorom. A do toho tá čarodejnica, ktorej zmysel bol takpovediac nulový, ale masku mala výbornú a aspoň to trochu oživila. Plus ešte šamani, ktorých prítomnosť som nepochopil už vôbec, ale aspoň podčiarkli atmosféru celého snímku. A keď došlo na gore, rozhodne bolo na čo pozerať. Logických kiksov je tu dosť, takže zopár intelektovo "nadaných" hňupov si na tom určite zgustne, no ja som sa nadmieru bavil.

plagát

Gornyje ogni (2017) 

Profesor a skupinka mladých si chcú uctiť pamiatku zavraždenej kamarátky na konci sveta niekde na Sibíri, avšak rituál sa akosi pokašle, pretože jeden z nich je jej vrahom. A tak tu máme opäť raz jedného démona, ktorý preskakuje z jednej postavy do druhej, až kým sa neodhalí pravda. Je to taká typická vyvražďovačka, v ktorej každý podozrieva každého, až kým sa počet postáv nezúži na minimum. Skôr je otázne, či tento thriller dokáže zaujať až natoľko, aby ma naozaj zaujímalo, kto je vrahom. A to asi nie. Možno keby to bolo aspoň poriadne krvavé, tak by som to ocenil ako démonický slasher, ale do hororu to vlastne spadá iba tématicky. Za mňa len sledovateľné.

plagát

Nehostinná krajina (2017) 

Pre mňa obrovské sklamanie. Plusmi sú síce pekná kamera a sympatická Brittany Ashworth, ale to je sakramentsky málo. Hlavná hrdinka je uväznená v aute s jednou biednou pištoľkou a musí bojovať proti peknému kanibalskému mutantíkovi. Pritom spomína na minulosť vo forme flashbackov. A to je najväčší omyl filmu. Vôbec ma totiž nezaujímalo, že bola kedysi dávno feťáčka a dílerka, a ako si našla chlapa, ktorý ju z toho dostal. A ani tá mizerná dejová súvislosť s prítomnosťou ma nezaujala natoľko, aby to stálo za takéto bezduché naťahovanie stopáže. 50% filmu je nuda. Samozrejme, scény z postapokalyptického sveta sú o niečo lepšie. Mutant vyzerá výborne, takže je opäť obrovská škoda, že si ho divák vychutná len v minimálnej miere. Len jedna gorescénka za celý film? To si snáď robia srandu! Žiaľ, tomuto hororu takmer úplne chýba akýkoľvek náboj alebo dynamika. Tu sa chváliť nedá.