Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Krátkometrážny
  • Dráma
  • Akčný
  • Thriller

Recenzie (2 801)

plagát

Der Letzte Angestellte (2010) 

Solídny atmosferický hororík z Nemecka, ktorý celkom príjemne prekvapil. Vyštudovaný právnik si našiel novú prácu, akurát že hneď na úvod musel prepustiť niekoľko zamestnancov, medzi nimi ženu, ktorá o niečo neskôr spácha samovraždu. A odvtedy sa preňho začalo to skutočné peklo. Začal sa mu totiž zjavovať jej prízrak, až kým mu totálne nepreplo. Je to síce dosť spomalený a chvíľami rozvláčny film, avšak režisér veľmi šikovne prepojil psychologický horor s duchárskym motívom, občas sa mihla aj nejaká ľakačka či gore scénka, a aj keď ich zase nie je veľa, keď sa už "niečo" objaví, tak diváka dokáže pekne zamraziť. Najmä v druhej polovici to pekne zhustlo. Herci obstojní a celkovo to klape solídne, takže sa mi to šplhalo až na štyri hviezdy (to by však trebalo pridať omnoho viac hororových prvkov, vynechať niekoľko hluchých miest a trochu popracovať na maskách). Kvalitných nemeckých hororov však nie je veľa a tento je určite jeden z tých lepších.

plagát

Insidious: Kapitola 2 (2013) 

Pri jednej scénke som sa tak zľakol, že ma mrazilo ešte dobrých 10 minút. Pokračovanie prvej časti jasne naväzuje na jednotku, no v tomto prípade sa dostávame omnoho viac do hĺbky, napríklad čo sa týka problémov hlavy rodiny v detstve, jeho prvých kontaktov s "dámou v čiernom" a dozvieme sa všetko o jej minulosti. Najmä tam príde zopár zaujímavých zvratov, takže spočiatku som vôbec nechápal, ako to celé vlastne je. Ten samotný príbeh už totiž nie je čisto naviazaný na astrálne cestovanie, ale celú pravdu nám odhaľuje postupne. Inými slovami mi to pripadalo totálne domotané a prekombinované (pretože tentokrát astrálne necestujeme len v priestore, ale aj v čase), až kým to režisér v druhej polovici pekne narovinu vysvetlil. Duchov sa opäť dočkáme a je ich dosť, temného sveta samozrejme taktiež, oproti jednotke je to akčnejšie, svižnejšie, ale aj omnoho humornejšie, čomu vďačíme dvojici vtipných, nepodarených parapsychológov, ktorí občas uroba nejakú tú prkotinku. Vidno, že James Wan má nadhľad, často sa totiž nestáva, že by som sa poriadne zľakol a o pár sekúnd neskôr schuti zasmial. Po miernom sklamaní v podobe Conjuringu opäť tlieskam, pre mňa kvalitatívne približne na úrovni prvej časti. Záver otvoril dvierka pre ďalšie pokračovanie, ktoré dúfam že bude a neviem sa ho dočkať, na túto tému sa toho dá naozaj vymyslieť veľa, v čom som sa len utvrdil.

plagát

El-Cin (2013) 

Bez Hasana by moderný turecký horor asi sotva fungoval a v tomto prípade ma na rozdiel od svojho posledného nepodarku opäť potešil. Mám pocit, že keď sa nebude zbytočne rýpať vo found footage žánri a napodobňovať komerčné americké prkotiny, tak môže mať skvelé vyhliadky, lebo na to má. Podobný prípad ako D@bbe 2 - správne predémonologizované a predigitalizované, ako sa na jeho tvorbu patrí, o skupinke mladých, ktorých každú chvíľu niečo posadne a každú chvíľu sa im objavujú démonické vízie, a tie sú teda až "pekelne" pôsobivé. Zvuková stránka opäť dokonalá, a aj keď v závere opäť využil tú nešťastnú ručnú kameru, tentokrát to na moje počudovanie vôbec nepokazil. U mňa jasný nadpriemer, a rozhodne som na jeho ďalšiu tvorbu zvedavý (komu sa páčil Semum či spomínané druhé pokračovanie Dabbe, a neprišiel pri tom / medzitým o zrak aj sluch, musí byť spokojný aj tu).

plagát

Vaastu Shastra (2004) 

Bez väčších problémov sledovateľné, no nezaujímavé, toto tu už totiž bolo mnohokrát, dokonca aj v exotickom podaní a dopadlo to omnoho lepšie. Rodinka v dome ovládanom vraždiacimi duchmi, plus nejaký ten blázon, ktorému nikto neverí, malý chlapček, ktorému už duplom nikto neverí, no ako to už býva, napokon uveria všetci. Ale je to aj tak bieda, duchovia totiž vyzerajú ako obsypaní vápenkou, takže aj tak nikoho nevydesia, a kým sa k niečomu poriadnemu odhodlajú, sme na konci filmu. K tomu idiotský smiech, ktorý sa každú chvíľu ozýva v pozadí, taktiež nikomu na nálade nepridá. Keby som sa aspoň párkrát zľakol, ale kde nič, tu nič. Vlastne len snaživé záverečné minúty to u mňa vyťahujú na zmierlivé dve.

plagát

Biri beni gözlüyor (1988) 

Príjemná turecká raritka, taká nenápadná variácia na The Shining, akurát bez duchov, skôr sa jedná o čistý psychologický thriller. Spisovateľ sa so svojou ženou a malým synom presťahujú do opusteného hotela na ostrove, kde bola zavraždená rodina, hlavný hrdina sa totiž snaží získať námet pre svoju novú knihu, a postupne sa stane tými vraždami natoľko posadnutý, že mu z toho prepne a rodinka sa ocitne v ohrození. Malý počet postáv, pekné prostredie ostrova, fajn hudba aj atmosféra, a parádne rozuzlenie. A síce nemôžem povedať, že by to bolo nejako extra desivé či napínavé (alebo že sa k tomu ešte vrátim), je to kvalitný kúsok, ktorý stojí aspoň za minimálne povšimnutie.

plagát

Tôku tu za deddo (2013) 

Slabota. Príbeh o sestre, ktorá sa snažila skontaktovať so svojim mŕtvym malým bratom pomocou mobilu. Síce sa jej to podarilo, no malo to fatálne následky. Akurát že najnapínavejšie boli momenty, kedy sa z toho telefónu ozývali mŕtvolné hlasy. Ináč celé o ničom - bez ľakačiek a bez duchov, navyše so zbytočnými dejovými odbočkami a vedľajšími postavami. Niekoľko pársekundových atmosferických momentov sa tu síce vyskytlo, no na Zmeškaný hovor sa to nechytá.

plagát

Kletba Bellovy čarodějnice (2013) 

Takže ďalší handycam v štýle Paranormal Activity a stále na to isté kopyto. Teoreticky by sa to mohlo volať PA 5, 6, 7... alebo neviem, ktorá časť tam má nasledovať a koľko ich ešte bude. Proste rodina, dom, trasľavá kamera a duchovia / démoni, ono je to už vlastne aj tak jedno. Prekvapilo ma len to, že ma párkrát trhlo, a že som to bez problémov dopozeral do konca (čakal som to omnoho horšie). Ale je to už natoľko vyžmýkaný námet, že ma to už ničím prekvapiť nemohlo, aj keby sa režisér akokoľvek snažil. Kto toho ešte nemá totálne plné zuby, má malú šancu, že sa mu to bude aspoň trochu páčiť. Ja osobne si ale myslím, že pomaličky stačilo.

plagát

Plivu na váš hrob 2 (2013) 

Zbytočné rozpisovať sa o deji, pretože všetko ide podľa šablónky - znásilnenie a následná pomsta, pričom to bolo zmáknuté naozaj precízne a v tomto hororovom žánri mi nijaké invencie hľadať netreba a ani po tom netúžim. Hlavná hrdinka presvedčivo dobrá! Páčilo sa mi to o štipku viac ako jednotka, určite nie prostredím (lebo chata pri lesoch ma proste vždy bude brať viac), ale predovšetkým mierou brutality, niektoré scény ma totiž potešili ako už dlho nič (KONEČNE nejaký poriadny masaker!). U mňa sa to zatiaľ s prehľadom zmestí do tohtoročnej TOP 3.

plagát

Smrtiaca liečba (2013) 

Na jedno pozretie ujde. Ženská má depresie zo svojej minulosti a vidí duchov, manžel sa jej snaží pomôcť, potom sa do toho pripletie jedna pipinka, manžel sa snaží rovnako pomôcť aj jej, a je jasné, že to nemusí dopadnúť dobre. Na to priemerné hodnotenie to u mňa vyťahuje predošetkým kvalitná kamera, solídni herci a veľmi pekná hudba. Taktiež sa mi páčil ten duchársky psycho-motív, a aj keď z toho veľa nevyťažili, potešila občasná ľakačka, ktorá sa tam omylom vyskytla. So samotným príbehom to bolo o dosť horšie, lebo je fádny a často trebalo dlhú dobu vyčkať, kým sa to pohne dopredu. Záver nijako neprekvapil ani nezaujal, navyše mi to prišlo poriadne nedotiahnuté (čakal som nejaký dramatickejší twist). Ale nie som nahnevaný, že som to videl.

plagát

Bobby Yeah (2011) 

Totálny psycho bizár. Ja netuším, čo to kurva bolo, netuším ani, čo tým chcel autor povedať (asi najskôr nič), ale niečo podobné sa často nevidí. Vlastne som počas celého trvania tohto animovaného zázraku čakal, kedy sa to "záhadné" červené tlačidlo opäť objaví a aké peklo potom nastane. Potom som sa už nechal unášať jedným šialenstvom za druhým, plným slizu a všelijakých možných aj nemožných kreatúr. Toto rozhodne sadne málokomu, pre mňa je však Robert Morgan neskutočne talentovaný umelec, aj keď fakt neviem, čo sa mu pri tvorbe tohto kraťasu honilo hlavou.

Časové pásmo bolo zmenené