Matulko_

Marky Mark je cool, ale toto som pozeral asi na štyri krát a aj tak som mal čo robiť, aby som to dopozeral. Až na pár scén (Ilizin „batmanovský“ príhovor) to bola zmes opozeraných a predvídateľných scén, ktoré sme už niekde videli. Nedeľné odpoludnie na RTL2 max... :o(

Keby bola reč o zahraničnom filme, asi by to za napísanie komentára nestálo. Tomáš Maštalír aka východoslvenský Aureliano Adami je síce chvíľu presvedčívý, ale potom vlastne každému všetko prepáči a vy už vopred viete, že tú brokovnicu má len na škrabanie sa na chrbte. A tak je to aj s celým príbehom, s každou druhou scénou, s postavami... Raz je to celé nadľahčené, potom sme zase všetci vážni, ale predsalen je ten pašerácky život sranda, ale niekedy nie tak úplne a tak dookola. Na druhej strane treba uznať, že po vizuálnej stránke tvorcovia priniesli veľmi atraktívny zážitok. Lokality sú krásne, zábery nad priemerom veľkej časti domácej tvorby (napríklad atmosféra počas svadobnej hostiny bola vynikajúca). Celkový dojem z čiary zlepšil i úplný záver. Už len keby nezanechala zlú pachuť ústredná pieseň, ktorá obťažovala ďalšieho pol roka na slovenských rozhlasových staniciach.

Téma naozaj zaujímavá, obsadenie naozaj dobré, prístup naozaj podarený. V súvislosti s posledným musím povedať, že rozprávač spojený so vstupmi „známych osobností“ vysvetľujúcich pojmy a ich významy, boli vynikajúcimi nápadmi. Pri takto komplikovanej problematike je uvedenie diváka do obrazu skutočne veľkou výzvou. Na druhej strane, ani to nie je zárukou úspechu a človek, ktorého rodným jazykom nie je angličtina, si musí niektoré scény prehrať znovu, čo je zároveň dôvodom, prečo pozeranie nie je také hladké, ako by mohlo byť. Je to jednoducho bremeno všetkých filmov, ktoré sú založené na pochopení finančných schém či informatických systémov, prípadne niečoho iného, než pif-paf, wroom, zzzz, bum bác. Riešením by mohol byť dabing, ale pri predstave niektorých prekladov si človek radšej prehrá dvakrát scénu v pôvodnom znení. Keď už pre nič iné, pre tie výkony Balea a Carella to stojí za pozretie. Ak si to navyše nepozriete v piatok večer po náročnom týždni a ešte k tomu pred polnocou, tak dačo možno aj pochytíte a nabudúce, až sa budete baviť so svojim finančným poradcom, budete pri prikyvovaní a vážnom pohľade rozumieť, o čom to točí (aspoň trochu).

Nedá sa povedať, že by Trivio bolo zlé, ale ani sa nedá povedať, že by bolo úplne dobré. Zo začiatku máte pocit, že každý kuchtichtivý divák si príde na svoje, lebo dej bude pravidelne prekladaný scénami z chutného varenia, občas dáke to someliérske intermezzo, jednoducho také sprestrenie medzi bežnou seriálovou tvorbou. Ale táto tendencia sa nejako po prvých dieloch vytratí. Inokedy chcú navodiť komické scény ľahkú atmosféru sitcomu, ale čo chvíľa ich zase vystriedajú vážne situácie, v ktorých by ste „sitcomové“ odľahčenie hľadali len márne a celé to dostáva arómu akéhosi televízno-dramatického odvaru. A tak to ide stále ďalej a vy neviete, či je hlavný záporák komický naschvál, alebo nechtiac. Pritom podobné rozpory nachádzate skôr, či neskôr, pri polovici postáv. Feed the Beast je jednoducho iné, niekedy na dobrotu, inokedy na škodu. Počkať, on je to remake?

Je to celé také milo-vtipno naivné a treba si to presne tak aj zaradiť, aby ste mohli byť z pozerania "delighted" a nezanevreli na seriál po prvých dieloch.

S01: Už ste niekedy mali obdobie, že sa vám nedarilo? Problémy sa jednoducho začali generovať s takou rýchlosťou a komplexitou, že ste sa jednoducho museli stotožniť s tým, že ich riešenie nie je výhrou, len cestou k riešeniu ďalších problémov. Je ich také množstvo, že niekedy vytvoríte ďalší problém len preto, lebo naraz ním eliminujete tri predchádzajúce a deadline sa o niečo posunie. Neostáva vám nič iné, len stotožniť s tým, že toto je váš život. Hlavne nespomaľovať. Ak je vám tento stav povedomý, tak sa pravdepodobne voláte Marty a periete peniaze pre mexický drogový kartel. Krátky časový priestor, ktorý máte na splnenie svojich úloh, kombinuje zdrvujúce tempo s neznesiteľným kľudom, ktorý si vyžaduje riešenie bordelu, neustále sa zosypávajúceho na vašu hlavu. Dôvera sa stáva len ďalšou premennou vo vašich tabuľkách, kde je od začiatku výsledok nemenný (teda za predpokladu, že z toho všetkého chcete vyviaznuť so zdravou kožou). Primiešajte k tomu manželkinu neveru, deti v puberte, málo spánku a ešte stále nemáte kompletný obraz o tom, čo všetko sa môže v každom okamihu rozpútať. S02: Kde vzniká vina? Pri jednom nesprávnom rozhodnutí v minulosti, vedúcom k sérii nepríjemných kompromisov, ktoré musí inak dobrý človek robiť, aby si zachránil krk? Alebo sú tieto kompromisy len ďalšími nesprávnymi rozhodnutiami ktoré postupne menia človeka na niekoho oveľa horšieho a bezcharakternejšieho, kto v snahe zachrániť si krk prestal hľadieť na druhých? Poviete dosť a aj za cenu vlastného života či života svojich blízkych urobíte posledné správne rozhodnutie? Alebo sa rozhodnete pridusiť svoje svedomie (veď ono sa poddá) a budete i naďalej podstupovať kompromisy, až kým vás neprestane prekvapovať, na koho ste sa to zmenili? Mimochodom, nezabudnite sa usmievať! :o)

Štvrtá (možno aj tá tretia) hviezdička je len za myšlienku, inak sa prikláňam k hodnoteniu, na ktoré som narazil v tlači: „dalo sa z toho vyťažiť viac.“ Nikdy som nevedel pochopiť, prečo sme aj v relatívne nových učebniciach dejepisu v škole aj pol roka riešili dobu bronzovú a toho či onoho pruského panovníka, a učivo týkajúce sa 2. polovice 20. storočia bolo zhrnuté do troch tém, aj to veľmi zľahka zmapovaných, pričom každá z nich bola o polovicu kratšia, než ktorákoľvek iná téma v učebnici. Možno práve preto by bol Halamov Dubček úplne ideálnym doplnkovým materiálom k takémuto učivu. Relatívne dobre sa pridŕža oficiálnych faktov k tejto problematike, nie je náročný na pochopenie a nieje ani obalený do nánosu „ľúbostných“ príbehov (ktoré neboli, ale mohli by byť) a konšpiračných špionážnych vedľajších línií (ktoré ani nemohli byť, ale sú divácky atraktívne). Na druhej strane, pre niekoho, kto vtedy nežil, alebo kto nedostával tieto príbehy od rodičov s detskou stravou, môže byť toto spracovanie práve preto dosť fádne a vzdialené. Som zvedavý, či nakrúti svojho sľubovaného Dubčeka Končalovskij.

Na Masaryka som sa chystal s nepopierateľnou skepsou, mohol za to asi trailer, ktorý vzbudzoval dojem, že pôjde o akýsi akčný divoký príbeh neukojeného feťáka, ktorého avantúry sa budú odohrávať v exilovom prostredí londýnskej smotánky. Tak trochu našťastie bol príbeh podstatne kľudnejší. Masarykove epizódne príhody z rokov 37 - 38 sú rozprávané z prostredia sanatória v New Jersey, čo atmosférou trochu pripomína Luhrmannovho Gatsbyho, ale tam sa asi všetka podobnosť končí. Príbeh je napriek skokom relatívne pokojný, postupne predstavuje kľúčové predvojnové udalosti v Československu (respektíve v zahraničí v jeho diplomatických sférach) cez prizmu Jana Masaryka. Chvíľami je to celé dosť osobné, no v zápätí sa celý príbeh schladí a človek si uvedomí ľadový kontext danej doby a je nútený to vnímať zdiaľky v širšej perspektíve, aby ho za chvíľu Rodenove rozhovory s psychológom vrátili opäť do Masarykovho vnútra. Až na občasné „naivné“ a zjednodušené repliky to bolo veľmi dobré a treba uznať, že tak krásne a umelecké zábery, aké podáva Ševčíkov Masaryk, ponúkne len máloktorý životopis. S dvojnásobnou stopážou a možnosťou dvojdielneho spracovania by tie epizódky boli možno ešte prepracovanejšie, každopádne však ide po dlhej dobe o jednu z najlepších (nielen) domácich filmových biografií. A ešte musím napísať, že by som veľmi chcel vedieť rozpáliť parket tak, ako Roden v Masarykovi. To si nemôžem odpustiť.

Občasné „priblblé“ hlášky a povkladané grotesky pomáhajú tomu, aby to človek nebral príliš vážne, no na druhej strane je dej dostatočne premyslený na to, aby to nebola úplná „hovadina“. Samozrejme tam nechýba kultový sovietsky hrdina, ktorý po strele do hrudi odíde v ten istý deň z nemocnice so symbolickou náplasťou cez strelnú ranu (tvorcovia našťastie obdobné scény využívajú s dostatočnou nadsázkou a v rozumnej miere). :oD Seriál sme začali pozerať s tým, že uvidíme, ako sa nám bude páčiť, momentálne sme pred koncom prvej série a tešíme sa na druhú. Update po druhej sérii: príliš veľa scén len na efekt, slabší príbeh, stupídne lepkavo-slizké pesničky, očividne vyšší rozpočet, ale inak stále hodné pozretia.

Dokonalá výprava, krásni ľudia, atraktívne prostredie, k tomu úžasná hudba, tak vydarená, ako sa skutočne len málokedy podarí. A tie automobilové naháňačky a útok na ostrov - pôžitok, zážitok, no jednoducho na hrane vizuálnej dokonalosti, vypiplané do detailu, načasované, nastrihané tak, že neodtrhnete oči. Len škoda toho nedotiahnutého či prebehnutého deja a niektorých replík, ktoré už boli tak klišovité, až sa to nedalo hodiť ani na žánrovú príslušnosť. Hviezda dole, ale napriek tomu to stojí za pozretie na veľkom plátne a s dobrým zvukom.