Matulko_

Tie 50. roky sú naozaj 50. roky. Dali si na nich záležať a s každou sériou sa to adekvátne posúvalo. Donovi Draperovi raz prajete, lebo je to self made man s talentom, druhý raz je to s odpustením dám hajzel, ktorému by sa malo všetko zosypať na hlavu. Vlastne radšej nie, lebo tým by sa seriál asi skončil. A to by som bol rozhodne nerád, lebo keď sa otvoria dvere na zasadačke a Don ako entertainer roka so sebavedomím astronauta, vojenského hrdinu, vzorného otca a playboya zároveň vojde dnu a všetkých ohúri svojimi kreatívnymi nápadmi, vtedy viete, že sa tešíte na ďalšiu časť. Keď som po prvej sérii nadšene rozprával spolužiakovi o parte kreatívcou z 50. rokov, ktorí oscilujú medzi autorskou genialitou a ťažkým worko/alko-holizmom, tak ma odbil strohou vetou: „No ja som počul, že je to taká telenovela pre chlapov...“ Samo, pozdravujem, mal si pravdu. Osobné životy prepletené s jednotlivými zákazkami, skrytými tajomstvami hrdinov, intrigami, atraktívnym prostredím a peknými tvárami sú naozaj akousi telenovelou pre pokročilých. Pridanou hodnotou je však skvelá hudba, náväznosť na realitu či historické fakty a v neposlednom rade aj schopnosť scenáristov zamotať dej aj po šiestich sériach bez toho, aby sa točili v kruhu a recyklovali. 5/5 Tešíme na siedmu sériu ;o)

Mohol by som vymenovávať jednotlivé veci, ktoré sa mi na filme páčili, ale to by bol komentár na tri strany. Leon je pre mňa merítkom všetkých predchádzajúcich (srry Nikita) i nasledujúcich Bessonoviek a vlastne aj mnohých iných počinov od iných režisérov. Reno je nájomný vrah, ktorého budete mať paradoxne radi a Oldman policajt, ktorého budete nenávidieť. Noyo a Natalie Portman... tá strčila herecky už ako decko kopec iných do vrecka. Okej, nepokračujem v písaní... treba vidieť. 3 a viac krát... na stopercent! Je to virtuozita.

Do pre mňa neatraktívneho prostredia zasadený dej, ktorý som hltal každou minútou. Nalákala ma na to režisérsko-herecká kombinácia a neľutujem. Napínavé, nečakané a s Pacinovou insomniou v svetlých nočných uliciach hypnotizujúce.

Skvelo podaný životopis, po dvoch hodinách už cítiť objemnú minutáž, ale neťaží. Downey je dobrý a tá rola mu padla ako uliata. Chaplina vykreslili tak komplexne, až ma to prekvapuje. O to viac, že to ani ku koncu neunavovalo. Poznámka pod čiarou: nedávno som videl J. Edgara (2011) a o veľa sa v tom „namaskovaní“ hercov na dôchodcov po dvadsiatich rokoch neposunuli... Takže menší tribute maskérom z Chaplina...

Po dopozeraní som sa radšej išiel zvaliť na posteľ a spať, na ten večer už stačilo. Ráno potom mi zostalo len okno, slabé spomienky na lámanie Deppa na PR pre nejakého zloducha, nedosiahnuteľná pekná žena v pozadí, nabúrané auto, „namíchnutí miestni“ a hlavne veeeeľmi veľa rumu. Zvyšok sa stratil, alebo tam ani nebol. Noyo, ešte tam bol nejaký politický kontext. Nejak som nepochopil, kam to malo smerovať, ani či to niekam smerovalo, alebo čo to vlastne... Popojedem... Mimochodom, nebol tu včera na chvíľu aj Ribisi?

Zastavil som sa až pri pauze po štvrtej sérii, potom už mi to nejak ušlo. Postavy sú veľmi dobre napísané aj zahrané, človek má problém si ich neobľúbiť. Chuckovi tak nejak podvedome praje, aby to celé vyšlo, nech už sa jedná o čokoľvek (nech nespoilerujem), má to dosť zábavy, trochu napätia (samozrejme len toľko, koľko akčná seriálová komédia o IT technikovi - špeciálnom agentovi pustí). Oceňujem ľudí za scenárom, že tam dokázali každú sériu aspoň niečo vymyslieť a aj keď sa to točilo stále v tých istých podmienkach, nezunovalo sa to. Pre mňa 90% a spolu s pollitrom kofoly lajtmotív posledného študentského leta. *****

Nejak sa neviem rozhodnúť, či áno, či nie. Je to pekné, dobre sa na to pozerá, človek sa neraz usmeje a rozhodne to nedopozerá s pokazenou náladou, práve naopak. Divák má z celej rozprávky celkom príjemný pocit a zvláštnu chuť navštíviť Island. Na druhej strane je to tak rozprávkové, že aj tie reálne scény majú k realite veľmi ďaleko. Teda ak človek neuchádza každú chvíľu dakam do vlastného vysnívaného sveta, ale s nohami na zemi a zadkom v kresle nezačne premýšľať nad tým, že za ten roaming by zaplatil majland a že niet divu, že Life potrebuje reštrukturalizáciu, pokiaľ sa tam chodí do roboty tak, ako tam prichádza a odchádza Walter Mitty. Na druhej strane... prečo na jeden večer nezabudnúť na to všetko zložité a komplikované či náročné a neodletieť niekam... napríklad do Grónska... Príjemná oddychovka, možno som mal počkať na ešte vhodnejšiu náladu (65%).

Morel + Besson = veľmi pozerateľný zážitok s akciou, dejom a slušným spádom. U viacerých pokračovaní ich spoločných filmov bola snaha časť rovnice zmeniť a s tým sa zmenil aj výsledok. Inak tomu nie je ani pri Megatonovi a Taken 2. Človek si to uvedomí najneskôr v okamihu, kedy si prehrá ďalšiu akčnú scénu znova, aby z nej niečo vôbec mal, pretože je to tak zmätene postrihané, že sa v tom chvíľami nedá orientovať. Keď k tomu pridáme skoky v scenári, pri ktorých má človek pocit, že sa tu a tam strana vynechala, tak prichádza neodvratné sklamanie. Aby som len nekydal: Neeson trochu zostarol a úprimne povedané, pripadalo mi to celkom prirodzené. Stále je to macher a to, že mu občas dôjde dych, mi pripadá pre jeho postavu starnúceho tatka - akčného hrdinu normálne. Navyše hoci človek chvíľu frfle, minimálne v okamihu keď začne likvidovať zloduchov a vymení pištoľ za AK prichádza mierne zadosťučinenie. Poteší aj to, že sa nestrieľa bezhlavo, a menia sa zásobníky. Každopádne odporúčam po pár rokoch radšej pozrieť znova jednotku. Tam bola tá Neesonova motivácia akosi prirodzenejšia (nesmrdelo to toľko za bývalým manipulujúcim rozviedčíkom) a malo to jednoducho spád. Pár postrehov nakoniec: pustiť ako podmaz ku časomiere „Tick of the Clock“ od Chromatics už sa pokúsil Refn v Drive a celkom mu to myslím vyšlo. Netreba to znova skúšať. Ak sa točí v Istanbule, určite to láka urobiť naháňačku po strechách, ale už tam pobehoval Clive Owen v The International, David Craig tam dokonca ako James Bond jazdil na motorke. Samozrejme sa produkcie mohli prekrývať, ale nie všetko recyklované sa stáva automaticky novým produktom...