Matulko_

Banda zhulených smažiek sa dve a pol hodiny motá po plátne, nepomáha ani hviedzne obsadenie a dobrý hudobný podmaz. Polovica zvratov sa udeje nechtiac alebo náhodou, veľká časť dialógov je len akýmsi výlevom z rauschu, ktorý dopĺňa zaostrovanie zraku, zašpinené nohy Joaquina Phoenixa a „dvojminútové“ postavičky, ktoré niekto rýchlo posiela na scénu, aby sa dej už niekam posunul. Jedna hviezda za hercov.

Dovoľte osemročnému vymyslieť a natočiť film o superhrdinovi a bude to vyzerať asi podobne. Záporáci budú z celého spektra zločineckých stereotypov (ghetto gangstri, yakuza, triády, rusi, albánci, taliani - množina z filmov a seriálov, ktoré videl rodičom spoza ramena), tri tony high-tech výmyslov a nezmyslov, nejasný motív hlavného hrdinu, vtípky ako od spolužiakov v škole a podobne. Možno menej pozabíjaných postáv. Je mi ľúto, ale až na ten kávovar, porcelánový servis a zbierku áut ma to veľmi neoslovilo. Obsadenie dobré, Rogenovský humor sa sem asi hodil, no a Christoph Waltz... Pripomenulo mi to jeden z tých vtipov o Chuckovi Norrisovi. Ak Ch. Norris spadne do vody, tak nie je mokrý, ale voda je Chuck Norrisová. A tak je to asi aj s Waltzom - úloha mu neuškodila, on prospel filmu. Vlastne, keby nebol antihrdinom on, ale nejaký šupák, tak by po prvej hodine pre mňa padla a film by som ani nedopozeral. Chvíľami komixové prestrihy v retro šate 70. rokov, chvíľami obyčajné, celé to bolo také nemastné-neslané.

Kedy sa stáva obeť hrdinom, kedy hrdina zloduchom a kedy zloduch hrdinom? Je možné potrestať zlo iným zlom? Kde končí vlastná obeť a začína vlastná ctižiadosť, naplnenie vlastných túžob o (spravodlivej) odplate? Filozofia ukrytá za rozprávkami o vigilantoch-superhrdinoch, ak nejaká je, je neoddeliteľnou súčasťou príbehov o tajomných „mužoch v maske“. Nie je tomu inak ani u Daredevila od Netflixu a je to jasné hneď od začiatku. Príbeh právnika z Hells Kitchen je však v tomto prípade bez hrubého nánosu pátosu, bez dlhých záberov na siluety stojace nad mestom či kričiace tváre obetí, bez prázdnych monológov o morálke a ak sa o morálke a etike hovorí, je to autentické. Lebo to vychádza z povahy postáv či vývoja deja, inak by sa neposúvali tak, ako majú. Pochmúrne prostredie a bezvýchodiskové situácie jednotlivých postáv, beznádej sršiaca z ich životných osudov a hľadanie vykúpenia v podobe spravodlivého zadosťučinenia v konfrontácii s vlastnými ideálmi a hodnotami. To všetko robí z Daredevila originálnu „podívanú“, ktorá nepredstavuje príjemný oddychový čas počas večera pri telke, ale napínavý príbeh, ktorý vás striedavo napĺňa nádejou i beznádejou, sklamaním i vidinou zadosťučinenia, nekončiacim príbehom hľadania pokoja, ktorý vo svete Hells Kitchen neexistuje. Dokáže vyhrať Daredevil nad zlom a zároveň nad sebou samým? Teším sa na druhú sériu. Update po poslednom dieli: to s tou siluetou nad mestom musím odvolať, žiaľ :o(

Celkom solídne pozeranie, oproti Příběhu kmotra ucelenejšie posuny v deji, dobrý hudobný podmaz. Herecké výkony presvedčivé, trocha sa zamýšľam nad tým, do akej miery sú kriminálne typy schematické, do akej reálne. Za cenu pár minút navyše by som určite ocenil trochu viac dovysvetlenia niektorých súvislostí. Nápad s postavami - rozprávačmi vynikajúci, využila sa tak príležitosť dokresliť vzájomné vzťahy, ktoré by z deja a dialógov až tak nevyplynuli. Pokračovanie si každopádne pozriem. 65%

Bryan Mills si zahral Jasona Bourna a bolo to fajn. Vlastne... bolo to aj celkom dobré a užil som si to. Pár nečakaných zvratov tam bolo, spád to malo, dočkal som sa aj nakladačky od Liama Neesona, necelé dve hodiny rozhodne neboli zabité. Ba dokonca viac - boli aj dobre strávené. Celkom sa mi páčila načrtnutá hra s morálkou diváka pri postave starého agenta Stasi. Stretnutie „starej gardy“, zlého s ešte horším, bola čerešničkou. Bourne to nebol, ale na sobotný večer je to slušný akčnňák, ktorý vždy porazí ľubovoľný televízny program komerčiek.

Ach Megaton, Megaton. Písal som to už pri dvojke, pri trojke sa nič nezmenilo. Ten strih v akčných scénach je tak divoký, že by som sa mohol počas nich odísť zavrieť do nejakého tmavého kumbálu, zapnúť stroboskop, vrátiť sa k filmu a z deja by som mal skoro to isté. Ak bude Taken 4 (alebo v Čechách a na Slovensku 96 hodín: Nejakýcoolnezmyselhocitoužnetrvá96hodín), tak sa, predpokladám, opäť nič nezmení. To, že sú niektoré zábery zrýchlené, tomu tiež nepomáha. Primiešame nejaké tie výbuchy cisternového policajného auta olepeného semtexom, prípadne Hondy Accord Coupé plnej sudov s TNT, dačo naanimujeme a už to ide, hlava sa točí, prichádzajú mrákoty... Ale teraz vážne, až na tieto úlety klasicky dobrý Neeson, pohollywoodštený Besson a znesiteľná vata na voľný večer. Oceňujem vypustenie recyklovaných motívov (komentár k Taken 2) a trochu logickejší scenár. Ale opäť to vyzerá, že s jednotkou to má spoločný len názov. /Okej, ubehlo pol roka, hľadám niečo vhodné pozretia a premýšľam, či som tretí diel Taken videl, alebo nie. Ďakujem môjmu októbrovému ja, že mi to pripomenulo horeuvedeným komentárom./

Koniec pekný, začiatočná bitka Rock vs. Statham skvelá s dynamickou kamerou, pre mňa jedna z TOP bitiek za posledné tri roky. Zvyšok zmeska stereotypov postáv a motívov franchisu F&F, pomiešaná s product placementom a otrepanými frázami. Hoci milióny v produkcii sa značne rozmnožili, Dom už nikdy nebude taká „ulica“, ako keď v montérkach pobehoval na predmestí L.A. a flegmaticky vyčkal na boku, aby sa do bitky zapojil v tom najlepšom. Hoci jazdil na importe a Charger mal len v garáži, bol cool a hlášky zneli akosi originálnejšie. Teraz už z toho zostalo len „rodina a HEMI“ v drahom balení, neustále omieľané počas deja, ktorý je miestami riedky, inokedy rozpačitý. Občas človek rozmýšľa, či to bolo vtipné, alebo sa len má zasmiať, aby mali tvorcovia radosť. Tryskové drony, rakety, hackovanie, miliónové autá, letecké základne, tajní agenti a mafiáni v jednom... asi si idem pustiť prvý a možno druhý diel série... Animácie sú síce slabšie, ale povedzme si na rovinu... vtedy to na nich nestálo.

Po pilote: Ako spracovať príbeh, ktorý už každý pozná z X rôznych spracovaní Batmana tak, aby mal nejaký zmysluplný dej a myšlienku? Popravde, som veľmi zvedavý, lebo po pilotnom dieli som z toho veľmi nezmúdrel. Netflix má prsty vo všakovakých dobrotkách a práve u Gothamu mám po prvom dieli zmiešané pocity. Misia je jasná: zistiť kde a ako sa zrodil temný superhrdina, naháňaný a hnaný traumami svojho detstva, preklínaný a obdivovaný zároveň. Ono sa to vie, ale skúsme ešte lepšie spoznať pozadie jeho mýtu. Doanimované prostredie je dobré, chytá to tú správnu atmosféru, mesto, autá, kostýmy, to všetko sa podarilo. S hereckým obsadením sa budem asi musieť chvíľku zžívať, ale rozhodne to nebude nemožné. Kamera je však zatiaľ trochu „nesvoja“. Napr. pri naháňačke mám naozaj pocit súčasnej, niekam sa posúfajúcej tvorby, a potom prídu scény, kedy je to až unavene statické, ako keby ma to teleportovalo do americkej soap-opery z 80. rokov. Rozpačitý strih zase robí z Gothamu „Zajtrajšie noviny“ s trochu temnejším filtrom. A dialógy? Tie, ktoré majú trochu hlbší nádych, ponúkajúci náhľad do psychiky postáv, sa striedajú s klišé, ktoré by ste našli v ľubovoľnom kriminálnom seriály z masovej produkcie 90. rokov. Po pilotnom dieli mám dojem, že zažívam akési déjà vu, spôsob spracovania, tváre, slová motívy... akoby som to už všetko niekde počul... alebo je to len snaha nájsť nový pohľad na ohratý príbeh, ktorý vlastne nikdy nebol vyrozprávaný? Doplnené v polovici 1. série: od siedmeho dielu to začína chytať spád a dostavuje sa efekt „čo bude na bucúce?“

Áno, je to tak. Kultúrne inštitúcie živoria, niektoré hľadajú nový prístup ku potenciálnym návštevníkom, pričom sa im občas podarí zahrať na mainstreamovú strunu, iné pomaly utíchnu a zaniknú. Dosť smutná predstava, o to smutnejšia, že je to vlastne skutočnosť. Ako som už písal pri iných kúskoch, nejako ma nenapĺňa o tom sledovať ešte aj filmy. Ak je niekto dosť citlivý, aby si stav kultúry na Slovensku uvedomil, dokáže to aj bez filmu o tom. Ak nie je dosť citlivý, nepochopí to riadne ani po X hodinách filmovej produkcie a následného vysvetľovania. Miestami nakladali myšlienku trochu „po lopate“ (rozhlasové vysielanie), inokedy ju dej a dobre vyberané prostredie generovali sami. Prvú hviezdičku dávam za psychologické vykreslenie postáv, ktoré deju napomáhalo a trochu prekrývalo ostré hrany v podobe niektorých hereckých výkonov a zbytočne povkladaných scén. Druhú dávam na podporu slovenskej kinematografie a za myšlienku s plagátom, ktorý je zároveň mementom a robí zo samotného múzea a jeho zamestnancov výstavný exponát. Z označenia „Trpká komédia“ by som nechal len to „trpká“.

Fuuu, tak toto som asi naozaj nepochopil. Tridsiatnik Kassai nadáva neprirodzene do Siemensu a potom v podchode na Trnavskom narazí na skupinu ďalších troch alebo štyroch (vyzerali rovnako, tak počet len odhadom) zúfalcov, rovnako ovešaných ako fetišistický vianočný stromček. Kedy konečne tunajší tvorcovia pochopia, že komédia/ satyra/ paródia nie je len o kombinácii hyperbolizovaných stereotypov s vulgárnymi nadávkami. Nefungovalo to tu, nefungovalo to u Lokal TV, ani to nefungovalo v Bratislavafilme, nebude to fungovať ani nabudúce. Priemerný študentský dokument dáva viac zmysel. Jedna hviezdička za Alfovo „Položil... sedlák.“