Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Horor

Recenzie (4 560)

plagát

Osudové pokušenie (2020) 

Snaha Deona Taylora o to, aby jednotlivé kúsky „mysteriózneho“ thrilleru servíroval postupne a hlavne šikovne, rozpadne po tom, ako Val Quinlan (Hilary Swank) a Derrick Tyler (Michael Ealy) sa znovu stretnú. Potom „nečakané“ zvraty už nepôsobia nečakane a takmer nič vás neprekvapí. Film drží pohromade skúsená Hilary Swank. Škoda, že v poslednom v čase sa neobjavuje v takých filmoch, ktoré by jej viac sedeli. Osobné hodnotenie: 66% (**)

plagát

Osudové zlyhanie (2007) 

Nádejne začínajúci film o zaujímavom príbehu (hľadá sa dvojitý agent), ktorý však vďaka svojim príliš monotónnym a niekedy príliš pomalým spôsobom sa nedokáže dostať sa na vyššiu úroveň. Z hercov tu jednoznačne diktuje tempo Ch. Cooper a L. Linney. Osobné hodnotenie: 74% (***)

plagát

Osudový dotyk (2004) 

Dodnes najlepší film, v ktorom účinkoval A. Kutcher. Zhodou okolností, prekvapivo, v tomto filme podal aj svoj životný výkon. No a ako by sa charakterizovať samotný film: originálny a nadpriemerný! Osobné hodnotenie: 88% (****)

plagát

Osvietenie (1980) 

Film „The Shining“ vo svete kinematografii je jednoznačne legendou. Nepoznám človeka, ktorý by o tom nepočul ale hlavne nie takého, ktorý by nepočul o spisovateľovi S. Kingovi, ktorý je autorom „ozajstného príbehu“. Schválne som vyzdvihol slovo „ozajstného príbehu“, pretože Kingovo dielo (mal som tú česť to prečítať) a Kubrickov film, napriek mnohým spoločným bodom, sú „značne“ odlišné. O Kubrickovi je známe, že keď točil film podľa nejakého príbehu, tak ten oproti originálu sa veľmi odlišoval. Samotnému Kingovi sa Kubrickovo dielo „nepáčilo“. Z určitého hľadiska je viac než pochopiteľné, na druhej strane keby niekto natočil taký film podľa môjho imaginárneho románu, tak ja by som bol neskutočne šťastným človekom! Ale napriek všetkej úcte musím súhlasiť s tým, že záver pre tých, ktorí čítali román, je „sklamaním“. To však len uberie málo z tej pompy, čo sa Kubrickovi podarilo vytvoriť. Triky s kamerou, technika natáčania, legendárne scény (kúpeľňa) a samotná réžia je aj dnes ukážkovou a každý, kto chce niečo podobné natočiť, by si mal povinne toto dielo nielen vidieť (a to niekoľko krát) ale aj hlboko preštudovať. Myslím si, že aj Kubrick aj King sa majú za čo poďakovať sa navzájom. Hudba: 5 * dokonalá! Čo sa týka hereckých výkonov, tak mi napadne jedno slovo: bezchybná! J. Nicholsonovi (J. Torrance) veľmi vytýkali, že šialenstvo na jeho tváre je vidieť už od prvej chvíli. Keď niekto čítal knihu, tak vie, že chovanie J. Torrance už od začiatku obsahuje známky „šialenstva“. O tom toľko. J. Nicholson a jeho hra už vtedy sa stali legendou a oprávnene! Voľbu D. Lloyda na rodu Dannyho („Doc“) Torrance považujem za nesmierne vydarenú!! Ako som už hovoril, tento film sa oprávnene stal legendou a o tom, že to patrí medzi najväčšie tvorby svetovej kinematografie, nikto nesmie pochybovať. PS: „Heere’s Johnny!“ Osobné hodnotenie: 98% (*)

plagát

Ošetrovateľ (2011) 

Typická rodinná záležitosť. Mám na mysli to, že tento film budú milovať deti do 12 rokov. „Dospelí“ sa „len“ budú smiať – niekedy. Inak tak trošinku pripomínajúca pána Dr. Doolittlela (v podaní K. James), ktorý tentoraz ordinuje v ZOO. Film, na ktorý sa dá podívať hlavne vtedy, keď ste spoločne so svojimi deťmi alebo kamarátkou, keď vonku silne prší. Osobné hodnotenie: 60% (**)

plagát

Otcem na poslední chvíli (2014) 

Priemerná nemecká komédia, ktorá však v sebe mal oveľa väčší potenciál. Niektoré scény by mohli byť lepšie vypracované (alebo v tomto prípade by mohli byť spíš viac humornejší). Je to také na jedno videnie. Osobné hodnotenie: 69% (**)

plagát

Otec (2020) 

Pôvodnú divadelnú hru bohužiaľ neznám, ale keď film Otec je tak silný, tak neviem si predstaviť, že aká môže byť divadelná verzia. Snímok Otec v zhruba 90 minútach podá srdcervúci obraz o postupnom rozklade ľudskej pamäti a o postupnom rozklade ľudskej osobnosti ako takého. Anthony Hopkins a Olivia Colman sú bravúrni a (najmä Hopkins) stvárnia svoje postavy so šokujúcu ľahkosťou. Ostatní herci/herečky sú na svojich pozíciách taktiež skvelí. (S nomináciami a získanými oceneniami neviem nesúhlasiť.) Pre mňa osobne je najsilnejším záverečná scéna, kde starý pán si prosí opatrovateľkou, aby zavolala svoju mamu, aby ho mohol odniesť zo sanatória. Skvelý režisérsky (na úrovni filmov) debut Floriana Zellera. Osobné hodnotenie: 92% (*****)

plagát

Otec nevesty (2022) 

V porovnaní s verziou Charlesa Shyera, je to spíš „vážnejšia“ a modernizovaná alternatíva. Hollywood by už mal obmedziť „recykláty“ a viac sa snažiť podporovať filmov s originálnejšími nápadmi. Osobné hodnotenie: 70% (***)

plagát

Otec rodiny (2021) 

Film, v ktorom pravdepodobne prvýkrát môžeme vidieť aj trochu vážnejší herecký tvár Kevina Harta. Nemyslím to zle, ale príbeh napriek vážnosti je miestami zjednodušený. To, s čím sa musí vysporiadať mladý a neskúsený otec bez pomoci drahej polovičky, si vie predstaviť (a hlavne precítiť) ten, kto podobným stavom sám prešiel. Je jasné, že keď okolo vás máte ľudí (príbuzných, kamarátov), ktorý vám dokážu pomôcť, tak jednotlivé situácie prekonávate ľahšie. V tomto filme však jednotlivé veci sú strašne vyvážené a takmer všetko klapne. Matt Logelin (postava Kevina Harta) má dobré zamestnanie a hlavne veľmi dobrého šéfa, ktorý toleruje veľa vecí a je nápomocný. Má kamarátov, ktorí síce majú svoje muchy, ale za to majú dobré srdce a v drobných veciach sa dá na nich vždy spoľahnúť. Aj matka jeho bývalej manželky, napriek tomu, že v ich vzťahu je určitá neprekonateľná prekážka, je nápomocná a nesnaží sa zneužiť vzniknutú situáciu. Takže chcem len povedať, že takmer všetky problémy sú riešené až príliš „v pohode a bez väčších komplikácii“. Aká je pravdepodobnosť toho, že aj v reálnom živote sa rieši podobná situácia s podobnou „ľahkosťou“? Nemyslím nič zle, len ma zaujíma, že prečo Paul Weitz zjednodušuje niektoré veci. Pretože takýto postup nepridá na vierohodnosti príbehu. Čo sa týka hereckých výkonov, tak komická tvár Kevina Harta, pochopiteľne, je maximálne minimalizovaná a do popredia sa dostáva vážnejšia postava. Miestami to funguje, miestami nie. Takže aby som to zhrnul. Film „Faterhood“ od Netflixu má svoje lepšie stránky, ale vďaka zjednodušeniu niektorých situácii sa vzdialenosť medzi ním a reálnym životom sa zväčšuje. P.S.: Spomínate si ešte na podobný film od Kevina Smitha? Osobné hodnotenie: 72% (***)

plagát

Otec Stu (2022) 

Rosalind Ross pre svoju režisérky debut vybrala taký true-based príbeh, ktorý určite vyvolá nevoľnosť medzi veriacimi ľuďmi (tých plných vulgárnych výrazov, neraz v dome Boží, by sa mohol obmedziť na minimum). Príbeh Stuarta Longa je plný kontroverzií a protikladov. Na druhej strane je však vidieť, že aj keď jeho základné vlastnosti a svojský slovosled zostali, jeho celkový charakter dokázal (v rámci možností) posunúť k lepšiemu. Všetci hlavní aktéri, tu predovšetkým myslím na tri Wahlberg / Gibson / Jacki Weaver, sú na správnom mieste a podávajú taký herecký výkon, ktorý sme od nich už dávno nevideli. Osobné hodnotenie: 75% (***)