Hamaradža

Pri Jackass filmoch nikdy nešlo o intelektuálnu zábavu, vedel som na čo byť pripravený a buranskú dvojku dodnes považujem za kultový kúsok. Tu ide ale o zvyškový materiál, ledabolo pozliepaný do nepríliš zábavného tvaru, snažiaceho sa o mytizáciu seba samého. Noví členovia jackass mi samozrejme nevadia preto že ide o černocha a ženu, ale preto, že boli zjavne vybraní najmä pre tieto politické kvality - nie sú príliš zábavní.

Obsahovo, politicky to zostarlo, miestami i efektami (digitálne helikoptéry). Dynamicky nasnímaná akcia je kvalitná, ale v tomto prípade asi nie som cieľová skupina. Uprednostňujem príbeh o niečom, sledovať vojnu ako jednoduchú žánrovú zábavu mi príde zvrhlé.

Lifechanger

Americká propaganda s veľmi nízkou mierou objektivity (pozor, to píšem ako niekto kto by tiež vojnového zločinca Putina najradšej videl dolu). Navalny je tu vykreslený ako poloboh, ktorý by mávnutím ruky vyriešil všetky problémy Ruska, keby mal takúto možnosť. Napriek šokujúcemu obsahu, si o autenticite telefonátu s jeho dnes už nedohľadateľným vrahom, netrúfam konšpirovať - nie je to v mojej kompetencii. Nesmierne mi tu však vadí americká "video on demand" dramaturgia, s manipulatívnou hudbou, ktorá z celej sociálno-politickej kauzy robí odľahčenú, veselú šou. Navalneho nacionalistickej minulosti (vlogy prirovnávajúce moslimov ku švábom?) sú tu venované približne 2 minúty, z celkových 100, Navalny na otázku odpovedá alibistickým "Putin je zlo a treba sa proti nemu postaviť s akýmkoľvek ruským občanom, či už je fašistom alebo nie je." a film sa k tejto problematike ďalej nevracia. Namiesto toho sa tu opakovane riešia Navalneho "nesmierne zábavné" príspevky na tiktoku, ako i tomu, koľko na ňom majú jeho lipsyncy zhliadnutí a podobné banality. Trúfam si vyjadriť pochybnosti, či práve tento populista je vhodnou náhradou Putina, riešením jeho totalitnej vlády. Ako dokumentárny film bažiaci po pravde za mňa nefunkčné.

Fantastická smršť nekompromisnej kreativity v ktorej nie je ani minúta hluchého miesta. Trochu mi to atmosférou pripomenulo Herbertovu Dunu, no Lyncha aj Villeneuveho to bezpečne valcuje - najbližšie to má k tej magickej, neuskutočnenej. Na môj vkus je to záverečné vyznenie trochu príliš antropocentristické, no je to iba jedna z možných interpretácii.

Príjemný nadhľad, vydarený retro feel a nezvyčajný záporák s nezvyčajnými motiváciami. Milá žánrová jednohubka s neveľkými ambíciami. Paradoxom je, že rozbehová prvá hodina ma zaujala viac, než samotná konvenčná vyvražďovačka.

"Asi som mohla povedat 'Kašlať na vás, neurobím to.' a ísť do basy za neuposlúchnutie rozkazu, ale neviem..." Tradične kvalitný, silný a podľa možností čo najobjektívnejší Errol Morris.

Christine 50 minút kráča suburbom od domu k domu a pomáha svojím násťročným kamarátom zohnať heroín. O droge nepadne vo filme ani slovo, postavy riešia milé banality, small talk a nevinnosť vysloveného tým tvrdo naráža na kruté obrazy, ktorých sme svedkom, vďaka čomu necháva priestor pre ďalšiu interpretáciu. Clarke podobne ako v neskoršom Elephantovi dráždi diváka skrz repetíciu, cyklickosť nemilosrdného sveta osamelých postáv, ktoré vo svojej bezmocnosti rezignovali na jazyk. Chceme kolobeh zastaviť a postavám pomôcť, no nie je nám to umožnené a úzkosť graduje. Osobne by som bol radšej, keby svoje režijné majstrovstvo rozvinul do komplexnejšieho naratívu, (ako to na jeho základoch urobili Korine, či Van Sant) no zazlievať mu to nemôžem, už len pre tú originalitu a duniacu silu skrývajúcu sa pod povrchom.

Eggers to tradične vie s atmosférou, parádnym vizuálom i zvukom, no tentokrát (pre mňa po prvý krát) netrafil úplne do čierneho. Chce tu skĺbiť autorský artový film s komerčným blockbusterom, akoby nevedel, že komercia je ako mor, ktorý pokazí čokoľvek hodnotné, čoho sa dotkne. Výnimky (filmy ktoré fungujú na oboch brehoch) existujú, musia však byť dostatočne subverzívne, podvratné. To táto adaptácia Hamleta (či skôr staršieho škandinávskeho mýtu, z ktorého čerpal aj Shakespeare) nie je, berie sa tak veľmi vážne, až je miestami naozaj gýčová. A ešte jedna vec mi vadila - ak chcel byť príbeh akokoľvek fyzicky hmatateľný, nebyť plastovo umelý, nemal byť podľa mňa natočený v angličtine. Obsahovo celkom ok, najmä cením plot twist s Nicole/Gudrún, ktorý dovtedy pomerne plochému príbehu dodal značnú morálnu ambivalenciu, ktorú sme v hollywoodskom filme nevideli, ani nepamätám, a ktorá v nej chýba ako soľ. 3,5* a zaokrúhľujem hore fakt len s prižmúrenými očami, lebo do Eggersa stále vkladám nádej. Nabudúce by určite mohol skúsiť niečo menšie.

Veľmi ma bavila prvá polhodinka, počas ktorej je divák dezorientovaný a pomalým, postupným dávkovaním informácií si musí skladať podobu a pravidlá fiktívneho sveta. Sklamalo ma preto, do akej x-menovskej banality príbeh vykryštalizuje. Najzaujímavejším prvkom tohto filmu je napokon mimoriadne (!) nízky rozpočet 2000 dolárov, ktorý mi príde ako najväčšie sci-fi. Je naozaj možné natočiť za takú sumu takýto indie veľkofilm??