Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Horor
  • Dokumentárny
  • Akčný
  • Krimi

Recenzie (5 325)

plagát

Poslední chlap na Zemi - Série 2 (2015) (séria) 

Ako cez kopirák prvotnej série, akurát tématicky sme sa ČIASTOČNE presunuli od "kurvenia" ku každodenným intrigám a klamstvám. Sledovať sa to dá, vyslovene to nenudí, no je to akési nevyvážené. Najväčším plusom je stanovená stopáž epizód, pričom najmä vďaka tomu je samotný seriál znesiteľným, miestami hádam aj zábavným.

plagát

Pari (2018) 

Kvalita spracovania ma už v prípade indických filmov nijak neprekvapuje. Do tamojšieho filmového biznisu tečie viac peňazí, ako u nás do zdravotníctva, kultúry i športu zároveň. Čo ma však mrzí je fakt, že Indovia si absolútne neuvedomili, že točiť 130 minútový romantický film či drámu, nie je jedno a to isté ako v prípade hororu. Na “Pari” som sa veľmi tešil, no toto bol miestami jeden extrémne nudný snímok, ktorý v podstate ani nemal žiadny potenciál. Som sklamaný, no zároveň hrdý sám na seba, že som to zvládol dopozerať až do úplného konca. Jedno šťastie, že sa to v poslednej 30 minútovke rozbehlo, lebo by som prisám bohu “porodil”.

plagát

Gehenna: Where Death Lives (2016) 

Najväčším kameňom úrazu je to tragické, herecké obsadenie, ktorých umenie hrať, pripomína kvalitu "kúpeľňových" spevákov zo "SuperStar". "Katagari" dostal nápad, ktorí iní mnohokrát pred ním brutálne "znásilnili", pričom mal asi dojem, že keď pôjde po dlhej odmlke "posledný", filcky sa ho týkať nebudú. Bohužiaľ, v niektorých prípadoch ani dve "gumy" nestačia, a i keď sa blysol pár solídnymi momentmi, nakoniec je z neho aj tak hororový "impotent".

plagát

Wraith (2017) odpad!

Od filmu rodinného typu, k takémuto žánru??? Hneď som si spomenul na Rytmusovu vydarenú skladbu, venovanú "Ivanovi T. z Prešova". Tiež sa nemal čo jebať do "Hip Hopu", ako Sajbel do hororu. Že ťa hanba nefackuje, takto sa strápňovať ..

plagát

Milí lidé (2010) 

Od úvodu až do úplného záveru, na vlne neskutočného sarkazmu “nesúci” sa snímok, ktorý ma spočiatku tematicky príliš nenadchol. A zrejme práve preto, som pochopenie vo svojom vnútri, hľadal akosi ťažšie ako inokedy. Vysoké hodnotenie ale chápem (!), lebo s niečim obdobným, originálnym, sa divák tak často veru nestretne. Kým si to iní “užili”, moja osobnosť z počiatku pomerne solídne trpela. Odstupom času som si napodiv akosi “zvykol”, pričom záverečné rozuzlenie rapídne zlepšilo moje dojmy. Dáni sú svojou tvorbou skrátka “iní”, a i keď pre tento krát minuli moje zmysly, ich tvorba si rešpekt plne zaslúži.

plagát

Obhajca (2013) 

Politický thriller o boji za spravodlivosť, ktorý zvratmi v záverečnej tretine doslova vyráža dych. Tematicky absolútne podľa môjho gusta.

plagát

Či o sú nendo (2017) 

Ach tí Japonci ... Toto pustiť detskám v škôlke, tak sa už umeleckého krúžku nezúčastnia. Mám rád, keď má niekto fantáziu, ktorú prepojí s originalitou, no toto mierne prekračuje hranicu mojej tolerancie. Každopádne, má to pomerne rýchly spád, pričom kto obľubuje "fantasmagórie", ten bude hádam aj spokojný. Za mňa za "dva" ..

plagát

Ossakhan yeonae (2011) 

Vďaka hereckému obsadeniu do hlavných rolí, umeniu "hrať" obsadených postáv do hlavných rolí, ale i samotnému príbehu, nesmierne prekvapený, ako ma tento film od úvodu dokázal zaujať. Humor je bezprostredný, nevtieravý, doslova "obyčajný", typický pre Juho Kórejskú národnosť. Romantická stránka "jak by dal", jemne, ľudsky, dojemne i vtipne podaná. Skrátka, kto obľubuje tvorbu tejto krajiny, bude určite spokojný! Čo sa horor žánru týka, musí divák úplne upustiť od akýchkoľvek očakávaní, keďže "Ossakhan yeonae" je v prvom rade pomerne vtipnou, mysterióznou love story rozprávkou láske, ktorú postretla pomerne originálna "prekážka".

plagát

Gyechoonhalmang (2016) 

Skutočne len ťažko sa hľadajú tie správne slová. Emotívny, dojemný, krásny film o jednej "rozprávkovej Babičke", ktorej láska k vnučke, namala hranice ..

plagát

Bratrstvo (2009) 

“Skrotená hora” po nacisticko fašisticky ma nijak mimoriadne nezasiahla, nakoľko pre danú tému ani z ďaleka nenachádzam pochopenie, pričom keby som aj našiel, len zriedka kedy, respektíve takmer “nikdy” sa dokážem vcítiť do pocitov hlavných postáv. Nie, nevedia mi “4%-tní”, no tak isto nemám dojem, že by to bolo “normálne”, ba dokonca prirodzené. Rodina je: muž, žena, dieťa. Určite nie: žena, žena, dieťa, respektíve úplne cez “čiaru” a moje chápanie: chlap, chlap, dieťa. Mňa by zaujímalo, kam toto ľudstvo s týmto zmýšľaním speje ..