*CARNIFEX*

Trojica dospievajúcich teenagerov si chce jedného večera vystreliť z mladej 12 ročnej Anji. Celý žart spočíva v privolaní Pikovej dámy zo záhrobia, ktorá vo svete živých vyhľadáva svoje obete. Prvotný úmysel vystrašiť ju, sa však po pár dňoch nečakane zvrhne úplne odlišným smerom. Keď jeden po druhom začínajú záhadne umierať, otec malej Anji si začína uvedomovať, že musí urobiť viac, ako len nečinne sedieť a počúvať, pre neho nezmyselný duchársky príbeh o žene v čiernom, ktorá do sveta živých prechádza skrz akékoľvek zrkadlo. Pokiaľ má čo horor ponúknuť, absolútne mi neprekáža, keď čerpá z mnoha iných snímkov. Je nad svetlo sveta jasné, že "Pikovaja dama" je kopírkou mnoha duchárskych príbehov ako Mama, Žena v čiernom či Zrkadlá, no ako som už naznačil v úvode môjho komentáru, ponúka zopár svojich vlastných prvkov, ktoré milo potešili. Bohužiaľ, zas tak optimistický a kladný pohľad na tento Ruský horor nemám. Snaha sa síce uprieť nedala, pričom najsilnejšou stránkou bolo budovanie atmosféry, no akoby miestami tvorcom dochádzal dych. Čo ma mrzí najviac, lakačiek je poskromne, úvod je nemastný neslaný, záver aj keď živší, nijak mimoriadne gradujúci. Na tri hviezdy to ale stačiť bude - 55%

Po neuveriteľne dlhej dobe snímok z poza mláky, ktorý sa úplne vyhol akýmkoľvek prejavom v podobe americkej výnimočnosti, mimoriadneho vnímania spravedlnosti či vzívania boha. Divák očakávajúci špionážny film s množstvom akcie bude sklamaný. Sila tohto filmu spočíva v príbehu, ktorý (z môjho pohľadu) nijak nepreháňa, drží sa svojej jednoduchosti, pričom tento krát nedostávajú priestor nereálne hrdinstvá ale priama reč slov, ktoré sú v mnoha prípadoch účinnejšími zbraňami než guľomety. "Pišta" díky za veľmi príjemne strávené dve hodinky aj dačo.

Tarantino je zrejme dušou Kórejčan. Mám pocit, akoby z poza "mláky" len on dokázal natočiť tak originálny príbeh, aké spomínaný národ vytvorí na stovky. Samozrejme, ako to už uňho býva zvykom, priestor dostávajú búchačky, striekance krvi či svojský humor, ktorý je pre jeho spôsob práce tak príznačný. Divák by však mal vediet jednu veľmi dôležitú vec. Toto nie je Django, ktorý rozhodne obsahoval viac akčných scén. Dajngo bol živší, zábavnejší, kým v tomto snímku sa na akciu čaká pomerne dlhú dobu. Najsilnejšou stránkou je jednoznačne rozpletanie príbehu, pričom je veľmi dôležité aby všetci poriadne sledovali a počúvali o čom sa postavy bavia, lebo je pomerne dosť pravdepodobné, že by mu mohla ujsť "niť". Sám za seba môžem vyjadriť veľkú spokojnosť, aj keď tá stopáž troch hodín je z môjho pohľadu proste úmorná.

Zaujímalo by ma, či by boli všetci rovnako nadšení, keby v tomto filme miesto Capria a Hardyho hrali Leoš Mareš s Jankom Koleníkom. Musím sňať klobúk pred hereckým výkonom prvo menovaného. Tak isto môžem smelo skonštatovať, že scéna s medveďom je suverénne najlepšia akú som doposiaľ videl. Film je to dobrý, o tom potom, ale že by som mal od úžasu onemieť, či vzhľadom k osudu hlavnej postavy pociťovať nejakú mimoriadnu úzkosť, to ani omylom. Na môj vkus až príliš premrštená stopáž, vďaka ktorej sa snímok nevyhol hluchým pasážam. Každopádne, vďaka DiCapriovi tú štvrtú hviezdu nakoniec predsa len šlahnem.

Animák toho najsamlepšieho cikána všadze na okolo vyšiel asi tak, ako Egovi kšeft v Piešťanoch. Posledné články na prstoch ruky, ktorou "Riťmrda" kreslil by som mu dal polámať. Tak isto na môj vkus príliš spevu málo vtipu. Nečudujem sa, že túto zmrdačinu väčšina skopala pod špinavú zem. V kine muselo ľudí doslovne jebnúť. Kto by to bol totiž povedal, že miesto na komédiu, prišli na muzikál. Pár zajebov pobavilo, no na určité epizódy z "LokalTv" sa táto márnosť nechytá ani omylom.

Kageyamov život nemal až do momentu, kedy spoznal šéfa miestneho klanu Yakuzy žiadny zmysel. Od prvého momentu ako ho zobral pod svoje ochranné krídla, sa stal jeho najväčším vzorom. Túžba stáť sa jedného dňa rovnakou osobnosťou bola pre Kageyamu najvyššou prioritou. Keď je jedného dňa svedkom jeho brutálnej vraždy, zdá sa že stratil veškeré ilúzie o svetlej budúcnosti. Tesne pred úplným skonaním mu však samotný šéf predá silu a moc o ktorej mladý, ambiciózny mafián nemal ani potuchy. Len vďaka nej však dokáže vybudovať nový klan, za pomoci ktorého môže pomstiť jeho smrť či nastoliť novú hierarchiu i poriadok. Nápad síce originálny, ale čo z toho, keď samotný snímok nie je ani vtipný, ani nijak mimoriadne hororový. Čo je však ešte horšie, je neskutočne dlhý a nudný zároveň. Spočiatku je akčných scén pomerne dosť, taktiež kadejakých striekancov od šabľovačiek, no bohužiaľ, akosi sa to míňalo účinku. Nemôžem si pomôcť, no nebavilo ma to, nie je tu k videniu ani gore, ani hovno, ani nič. Záverečná tretina je síce akčnejšia (možno aj vtipnejšia), no je to už klasická Japonská "ujetina", kedy sa na scéne objaví akési zelené "mončiči". Dnes nemám šťastnú ruku na voľbu filmov. Vonku je hmla jak v riti, ochrápaný som z toho, ešte aj naša 20tka na MS v hokeji prehrala s Čechmi. No povedzte sami, čo je toto za deň? ;) - 45%

Z pohľadu vnímania životného príbehu mladého Adonisa, absolútne bez emócií. Nemôžem si pomôcť, ale Rocky taktiež umrel pred pár rokmi v "Moskve". Samozrejme že na Creeda sa divák musí pozerať inak, a nie klasickým okom fanúšika Balbou. Ako znovu naštartovanie série to niektorých možno poteší, ale to čaro je (ako to len Ja hovorievam) nenávratne v prdeli. Celé mi to prišlo akési umelé. Teenageri budú nadšený! Všade sama "fajka" ako v dvoj hodinovej reklame na Nike. Samé černošské či hip-hop pérske prejavy, kapucne na gebuly, rameno o rameno, tľapkanie, žuvanie sedmoro žuvačiek ala Ovečkin, proste čistá "Amerika". Tak si to teda užite mládež. Ja zapálim sviečku "Italskému hřebcovi" pričom osobne veľmi dúfam, že toto už pokračovanie mať nebude. No a pokiaľ áno,  tak definitívne bezo mňa. Od režiséra "Fruitvale" som čakal rozhodne viac, než skrátenie najpreslávenejšieho, filmového boxerského mena na - Rock (The). Úsmevnou skúsenosťou bolo pre mňa zistenie, že súper mladého Obamu vyzeral, ako jaternicami prežratý syn jedného z mäsiarov, ktorý žije kúsok od môjho domu. Samotný priebeh súboju nebudem radšej ani komentovať. To bola proste lahôdka, jahôdka ... inými, pravými slovami, trápnosť v priamom prenose. "Ďakujem mame, susedovi Hrivnákovi, učiteľke hudobnej ... " proste REŠPEKT!

Tess od piatich rokov trpí závažnou psychickou chorobou. Pokiaľ chce jej matka, aby ju úplne nepohltila, musia sa neustále sťahovať z jedného mesta do druhého. Napriek tomu, že sa zdá, že tento krát pôjde všetko podľa plánu, pričom by sa mal Tessin zdravotný stav definitívne zlepšiť, opak bude pravdou. Neďaleko jej domu prišla pri nešťastnej nehode o život mladá dievčina, ktorá sa ju zo sveta mŕtvych neustále snaží kontaktovať. Vidí Tess skutočné veci? Alebo môže za všetko samotná choroba, ktorá jej zdravotný stav iba zhoršuje? Toľko snahy na vnivoč. Nedá sa povedať, že by tvorcovia nevedeli ako sa buduje atmosféra, ale celé akoby sa to míňalo mimoriadnemu účinku. Pritom niektoré pasáže vôbec neboli zlé! Záver určitými prvkami mierne kopíruje Insidious, ale ani to mu nedopomôže k tomu, aby som túto podpriemernú ducharinu neukotvil na úrovni - 45%

Na prvý pohľad pôsobí Jack ako obyčajný, priam mĺkvy chlapík, ktorý sa o nič nestará. Väčšinu času trávi vo svojom prenajatom apartmáne, kde prespí takmer celý deň. Keď ho jedného dňa kontaktuje bývalá partnerka, ktorá mu oznámi, že ich dcéra Andrea, ktorá sa ho chystala navštíviť, sa viac nevrátila domov, neostáva mu nič iné, ako ju nájsť. Opätovné vypátranie mladej dievčiny nebude pre Jacka žiadny problém, avšak skutočné starosti v ňom vyvolávajú spoločne strávené chvíle počas nasledujúcich dní. Jack si totiž plne uvedomuje, že nie je typickým, starostlivým otcom, za ktorého ho Andrea považuje. Ej ha. No dobre. Tak teda takto. Najvtipnejším komediálnymi prvkom je umiestnenie "He never died" v červených pozíciách. Väčší pocit dramatu vzbudí neustále chorľavý "Melman", než mysteriózny Jack, ktorý moje sympatie veľmi nepobral. Prišiel mi ako atrapa Dolpha Lundgrena, ktorý sa od súboja s Rockym v Moskve, čoraz viac v uniforme univerzálneho vojaka, utápa v boji so zombie. Prvý krát som ho vzhliadol v trápnom, na neúspech predurčenom pokračovaní "Wrong Turn", kde jeho umelá charizma zapadla do príbehu, ako éčka do MüllerMilch. Možno tomuto snímku i jeho hlavnému predstaviteľovi krivdím, no mne "He never died" nepripravil žiadne mimoriadne chvíle či momenty, ktoré by mi tento žáner skrátka mal. Keď sa konečne malo niečo diať, nastal strih, pričom hlavný hrdina len tak vykráčal z toalety či akejkoľvek situácie. Gore záberov bolo poskromne, príbeh originálny, záver konečne živší, pričom kladne možno zhodnotiť najmä soundtrack. Z môjho pohľadu je to však zapeklite málo - 50%

Je možné, aby bol "obyčajný" človek, vojak, vystavený takým hrôzam, páchaným na nevinných ľuďoch, pričom by to na ňom nezanechalo žiadne následky? Výpovede vojakov, ktorí sa úprimne spovedajú so svojich pocitov, zážitkov, ktoré nadobudli pri rôznych vojenských operáciách, či spoveď matky, ktorej syn natoľko prepadal neukojiteľnej chuti ubližovať iným, až si radšej sám siahol na život. Z lekárskeho hľadiska je "Wartorn: 1861-2010" je jeden z najlepších dokumentov, zaoberajúcich sa syndrómom "bojovej únavy", ktorý sa prejavoval na vojakoch už počas II. svetovej vojny. V dnešnej dobe sa táto porucha nazýva "post-traumatická stresová porucha" (PTSD).