*CARNIFEX*

Sladká, idealistická romaca? Bez pochýb. Nepáčilo sa mi to? Ale kdeže 🙂 páčilo ❤️

Bola by zrejme utópia domnievať sa, že bude nový “GB” čo i len minimálne sekundovať kultovej záležitosti z 84’. Keď sa divák odosobní, nemusel by byť vyslovene sklamaný. Nový počin do série sa dá vnímať kadejako, mne prišiel ako milá, zábavná záležitosť so svojskými postavami či dialógmi podľa môjho gusta, pričom príbeh ako taký, sa už nijak mimoriadne nesnaží nadviazať na predchodcu/ov. Mnohí si určite “radi” spomenú na posledný, dosť hrôzostrašný pokus z 2016’, ktorý bol solídnym tŕňom v oku mnohých, čo milujú nostalgiu. Odbočka od tamtoho nezmyslu bola dobrým rozhodnutím, pričom tento počin ani z ďaleka nie je takým sklamaním, ako som sa povodne domnieval. Toto je absolútne pohodová záležitosť pre všetky vekové kategórie - bolo milé v závere si zaspomínať.

Nepremyslené následky svojich činov skončili tragickou smrťou osoby, ktorá dva dni pred Valentínom vyznala lásku svojmu milovanému. “Problém” je, že to bol 14 ročný chlapec, ktorý vyznal lásku 14 ročnému chlapcovi, ktorý daný krok vnímal ako poníženie, keďže sa oná “love” vyznávačka odohrala pred zrakmi “drsnej” partie. Bez pochýb, hrozná tragédia. Tento dokument však nie je žiadna strhujúca thriller dráma, plná prekvapení, záhad či twistov. Ide o ľudskosť, ktorú v sebe buď máte, nájdete, alebo nemáte a nenájdete, pričom dokážete súcitiť s obeťou či osobami s opačnou orientáciou. Dokument popisuje osudný den z pohľadu oboch zainteresovaných rodín, blízkych, spolužiakov či učiteľov. Približuje život ako obete tak páchateľa, pričom z miesta činu a vyšetrovania sa toho divákovi až na krátke autentické výpovede pod kamerov príliš nedostáva. Ťažko sa to hodnotí. Smutné to je, no nie je to dokument podľa môjho gusta, žiadna gradácia, iba čistá jemnosť, ako spomienka na zosnulého. Uznať musím ale zámer, a teda hlbšiu myšlienku vyvolať pochopenie voči ľuďom opačnej orientácie, ktorá je čisto ušľachtilá.

Pána Boha, ako ja z duše neznášam tieto inscenačné dokumenty s “dobrovoľníkmi” pred kamerou, ktorí by za normálnych okolností dostali rolu akurát tak miesto makiet žandárov vedľa cesty. Toto je dokument vyskladaný z monológov ľudí, ktorí boli Dahmerovi v jeho “aktívnych” časoch najbližšie, pričom obohatený je len o minimum toho, čo robí z dokumentu výborným dokumentom. Je to celé príliš nevýrazné, informatívne sa človek dozvie o pocitoch právnika, lekára či “domácej”, no nič od neho samotného a jeho činoch. Zabudnite na podrobnosti, takýchto dokumentov je na milión ..

Vďaka jednému autentickému záberu za druhým, šokujúci dokument, ktorý sa zaoberá nie len na násilím, ale aj úpadkom spoločnosti, či myslením amerického národa, ktorý našiel zaľúbenie v zbraniach, ktoré využíva ako najvhodnejšiu metódu k dosahovaniu cieľa. Divák bude svedkom atentátu oboch Kennedyovcov, M.L. Kinga, činmi sériových vrahov, množstva demonštrácii, ktoré sa zvrhli v zverstvo a mnoho iných prípadov, ktoré doslova vyrážajú dych. Toto je odvrátená stránka “slobodného” myslenia, kde môže mať každý zbraň a robiť si s ňou čo len chce. Kým sme sa my v 80 rokoch hočkali či šmýkali na preliezkach, naši rodičia nechávali dvere na domoch dokorán, v USA sa killovalo len taká radosť. A toto “všetko” máme teraz kvôli radám na mandarínky a sviečkovú pred dverami ..

Rasisticky motivovaný dokument, ktorý by mnohým "bielym" nedal spávať. Tí, čo nosia kabát s predsudkami, by sa mu mali na míle vyhnúť. A či je tendenčne smerovaný? Kurva, no jasné že je! V tomto prípade to asi inak nešlo, i keď sa v danom prípade snažila justícia urobiť všetko preto, aby to tak nebolo. Bohužiaľ, príliš očividné, do oči bijúce. Počin autenticky vyobrazuje atmosféru v uliciach, protesty táborov s opačnými názormi, priebeh vyšetrovania s rôznymi teóriami, no a v neposlednom rade súdny proces, i keď okrajovo, ktorý prinesie niekoľko rozporuplných verdiktov. HBO keď chce, vie spracovať emotívny dokument. V tomto prípade to tak ale nie je. Je to príliš sterilné, divák sa síce dozvie mnoho informácii, no nie sú podané tak, aby zasiahli hlavu, tobôž srdce či dušu, čo by rozhodne mali, keďže sa jedná o tak hrozný prípad, akým smrť Yusufa Hawkinsa rozhodne bola. Materiálovo tento počin vyslovene nesklamal, réžijne určite. Priemer ..

Divák bude svedkom “half/doku” o dvoch čestných žandároch, ktorí netradičnou formou poukazujú na fakt v podobe korupcie medzi “uniformovanými”. Či je to zaujímavé? Pre nenáročného diváka zrejme áno, ostatných to dokáže zaujať tak v úvodnej 15-20 minútovke a potom len kývne rukou. Ono nie, že by samotná forma spracovania úplne minula zábavnosť, no vážnosť bežných dokumentov tu absolútne absentuje, a to ja proste nerád. Toto nie je ani ryba ani rak, pričom čisto zo zaujímavosti to síce odporučiť môžem, no o žiadny “True Crime” variant, ktorý by emocionálne zasiahol, gradoval a tak pobúril, sa určite nejedná.

Dokument zavalí diváka množstvom informácií, hypotézami či teóriami o zločine, ktorý vyvoláva množstvo otázok, no nedokáže dať žiadnu relevantnú odpoveď, ktorá by sa aspoň čiastočne priblížila k rozuzleniu dávajúcemu zmysel. Sprvoti som sa pýtal sám seba, čím je už len tento prípad zaujímavý. Nuž, verte či nie, z mnohých dôvodov za pozornosť stojí. Okrem kolapsov polície, bude divák svedkom výpovede pod sérom pravdy, pričom jediné čo tomuto dokumentu chýba, je väčšie tempo a forma spracovania, ktorá mohla byť ďaleko záživnejšia. Ľahší nadpriemer ..

Pri sledovaní dokumentov s obdobným námetom, ma celkom slušne napína, pričom nervozita a hnev sú emócie, ktoré sa prejavia v tesnom závese. Verím, že mať takúto skúsenosť, musí byť nesmierne traumatizujúce, pričom poznačia človeka do konca jeho života. Lenže tento “Procession” je tak nešťastne, nudne podaný, až som sám zo seba nemilo prekvapený, aký som bol k samotnému dianiu a k prípadom ako takým ľahostajný. Ľúto mi je týchto ľudí, čo si prežili takéto peklo, nasratý som na Netflix, že to spracoval takýmto spôsobom. Tak snáď to aspoň dotyčným pomohlo, no pre mňa je toto bez odkazu a hlbšej myšlienky, ktorá by jednoznačne mala zasiahnuť, dokonca som presvedčený, že by mala vyvolať znechutenie a hnev. Mrzí ma to ..

Spomínate si ešte na ten pocit, keď ste na kúpalisku dostali “tatranku” od plavčíka, lebo ste skočili “bombu” tak 10 metrov od ostatných “potápačov”? Tak toto je úplne iný prípad. Na tomto “kúpalisku” sa koncom 70 rokov riešili “trošku” iné problémy ..