*CARNIFEX*

Monológovo z pohľadu viacerých osôb, ktoré sa podieľali na vyšetrovaní zločinov vyskladaný dokument, ktorý z autenticity ponúka len záblesky fotografií. Ja osobne takýto druh dokumentov príliš nemusím. Je určený predovšetkým pre nenáročného diváka, ktorý si nepotrpí na detailoch, pričom mu vyhovuje forma spracovania na princípe rozprávania príbehov: “jedna babka povedala”. Nemôžem napísať, že by samotné prípady neboli zaujímavé, no toto je presne ten druh dokumentu, ktorý je ideálne využiť ako šero pri varení či žehlení. Stačí totiž počúvať hlas, obraz ako taký nič neponúka, o emócii sa ani nebavme ..

Albert Fish vraždil začiatkom 20 storočia, predpoklad prezentácie autenticity bol teda minimálny a presne taký som aj k samotnému dokumentu zaujal postoj. Zaznie pomerne dosť informácií zo života, jeho zdravotného, psychického stavu, sebapoškodzovania, smerovanie mysle k Biblii, ktorá bola pre neho modlou, no zároveň inšpiráciou, či pomerne podrobné rozoberanie rukopisu v ktorom popisuje svoje činy, ktorých sa mal dopustiť na svojich obetiach. Ako informatívna záležitosť to nie je zlé, ako plnohodnotný dokument, ktorý by mal mraziť - určite NIE.

Prípad bez záhad a twistov, akých je v USA na milióny. Zmysel žiadny, zámer viac než jasný. Nepopieram rasistický nádych, no toto je od HBO absolútne silená záležitosť, to by musel byť dokument o takmer každej vražde černocha v amerických uliciach. Navyše. Nemá to grády ani mimoriadnu emotívnu zložku ..

Dokument (až na záver okrajovo) nerieši "politiku", dôvody, príčiny ani následky po voľbách, ktoré vyvrcholili v tento akt. Ide čisto o mapovačku onej udalosti, ktorá poukazuje na primitivizmus ľudí, ktorí v návale emócie skôr konali, ako premýšľali.

Made in America ..

Zbožňujem snímky podľa skutočnosti so športovou tematikou a asi preto na mňa po skončení doľahol pocit sklamania. Snímok ako taký zlý určite nie je. No čakal som určitú dávku emócii, ktoré mi buď podlomia kolená, alebo zahrejú na duši. Námet ako taký tomu totiž nasvedčoval. Bohužiaľ, zostáva len pri skonštatovaní, že film ako taký v čase nudy nijak mimoriadne nesklame .. nuž ale to málo.

Sladká, idealistická romaca? Bez pochýb. Nepáčilo sa mi to? Ale kdeže 🙂 páčilo ❤️

Bola by zrejme utópia domnievať sa, že bude nový “GB” čo i len minimálne sekundovať kultovej záležitosti z 84’. Keď sa divák odosobní, nemusel by byť vyslovene sklamaný. Nový počin do série sa dá vnímať kadejako, mne prišiel ako milá, zábavná záležitosť so svojskými postavami či dialógmi podľa môjho gusta, pričom príbeh ako taký, sa už nijak mimoriadne nesnaží nadviazať na predchodcu/ov. Mnohí si určite “radi” spomenú na posledný, dosť hrôzostrašný pokus z 2016’, ktorý bol solídnym tŕňom v oku mnohých, čo milujú nostalgiu. Odbočka od tamtoho nezmyslu bola dobrým rozhodnutím, pričom tento počin ani z ďaleka nie je takým sklamaním, ako som sa povodne domnieval. Toto je absolútne pohodová záležitosť pre všetky vekové kategórie - bolo milé v závere si zaspomínať.

Nepremyslené následky svojich činov skončili tragickou smrťou osoby, ktorá dva dni pred Valentínom vyznala lásku svojmu milovanému. “Problém” je, že to bol 14 ročný chlapec, ktorý vyznal lásku 14 ročnému chlapcovi, ktorý daný krok vnímal ako poníženie, keďže sa oná “love” vyznávačka odohrala pred zrakmi “drsnej” partie. Bez pochýb, hrozná tragédia. Tento dokument však nie je žiadna strhujúca thriller dráma, plná prekvapení, záhad či twistov. Ide o ľudskosť, ktorú v sebe buď máte, nájdete, alebo nemáte a nenájdete, pričom dokážete súcitiť s obeťou či osobami s opačnou orientáciou. Dokument popisuje osudný den z pohľadu oboch zainteresovaných rodín, blízkych, spolužiakov či učiteľov. Približuje život ako obete tak páchateľa, pričom z miesta činu a vyšetrovania sa toho divákovi až na krátke autentické výpovede pod kamerov príliš nedostáva. Ťažko sa to hodnotí. Smutné to je, no nie je to dokument podľa môjho gusta, žiadna gradácia, iba čistá jemnosť, ako spomienka na zosnulého. Uznať musím ale zámer, a teda hlbšiu myšlienku vyvolať pochopenie voči ľuďom opačnej orientácie, ktorá je čisto ušľachtilá.

Pána Boha, ako ja z duše neznášam tieto inscenačné dokumenty s “dobrovoľníkmi” pred kamerou, ktorí by za normálnych okolností dostali rolu akurát tak miesto makiet žandárov vedľa cesty. Toto je dokument vyskladaný z monológov ľudí, ktorí boli Dahmerovi v jeho “aktívnych” časoch najbližšie, pričom obohatený je len o minimum toho, čo robí z dokumentu výborným dokumentom. Je to celé príliš nevýrazné, informatívne sa človek dozvie o pocitoch právnika, lekára či “domácej”, no nič od neho samotného a jeho činoch. Zabudnite na podrobnosti, takýchto dokumentov je na milión ..