Macejko

Neser mamu, keď má mladie! Fajnový hororík, ktorý dokázal originálnu premisu vyťažiť skutočne takmer na maximum. Atmosféra parádna, ľakačky adekvátne fekálpudné, no a Jaime Lannister si zase odskočil od prznenia sestry, uveriteľne si vystrihol milujúceho strýčka a potvrdil, že Hollywood by s ním mal do budúcna rozhodne počítať. Záverečné "zúčtovanie" je navyše príjemne prekvapivé a to, čo bolo predtým pomerne klasickou bubáčinou, je ním posunuté do vcelku zaujímavého a neočakávaného svetla. Len chudák scenárista si asi neuvedomil, že z postavy Jessicy Chastain spravil miesto sympatickej hrdinky pripečenú a nepríjemnú pizdu, ktorá si o maminkino pohladenie koledovala ako prvá.

Podceňoval som, odmietal som, odkladal som... ale nakoniec som si Argo predsa len pozrel. A bol som viac než príjemne prekvapený. Lahodný scenár (do ktorého mierne nepasuje iba nevýrazný hlavný hrdina), vychutnávkoví herci vo vedľajších úlohách (Cranston, Goodman, Arkin) a v neposlednom rade krásne čisté režijné remeslo. Poňať politicky ladený námet ako napínavý dobrodružný thriller evidentne nie je každého šálka kávy, ale mňa to sakramentsky bavilo a s čistým svedomím to môžem označiť za zatiaľ najlepší Affleckov počin. Nie je to dokonalé, ale čo sa diváckeho naplnenia týka, dal mi tento film viac, než Gone, baby, gone alebo Mesto.

Božský George na veľkej dávke kofeínu. Alebo na speede. Tak alebo onak, smial som sa, až mi slzy tiekli.

Ponaučenie: nikdy neodpisujte herca, ktorý svoju prvú veľkú hollywoodsku úlohu pokašle a na dôvažok dostane od Bonda na čuňu. Môže sa totiž stať, že po návrate na svoju rodnú hrudu si vás svojím výkonom o pár rokov absolútne získa vo výborne natočenom filme, ktorý je dojímavý, vtipný, mnohovrstevnatý a poetický, a zároveň sa nedá v žiadnom prípade označiť za vomitózny artfilm. Záverečná montáž berie dych. Takto to mám rád.

Ako sa vlastne rodia klasiky? Je to zámer? Vytvára ich autor s jasne daným cieľom, že sa nimi naozaj stanú? Nemyslím. Myslím, že sa rodia ako celkom obyčajné diela schopných tvorcov, ktorí sa jednoducho snažia odviesť svoju prácu čo možno najlepšie. Napísať čo najlepší scenár a postavy, zohnať čo najlepšie a najpresnejšie obsadenie, ktoré tie postavy privedie k životu, a celé to nakoniec čo najlepšie zrežírovať. Nie je v tom žiadna veda, ale napriek tomu sa naozaj iba málokomu podarí z týchto ingrediencií vykresať niečo viac, než len skvelý film, ktorý je dopredu odsúdený na to, že spomienku naň odvejú ďalšie skvelé filmy. Skvelý film, ktorý aj napriek svojim nezanedbateľným kvalitám skrátka postrádal tú magickú nadstavbu, to neidentifikovateľné rezonovanie, ktoré človeku zostane v duši po tom, čo videl spomínané ingrediencie zmiešať sa ešte o niečo lepšie, ako dokonale. Je otázne, či sa z The Perks of Being a Wallflower stane klasika. To ukáže naozaj až čas. U mňa osobne je však odpoveď jasná.

"Pew pew pew, this is 'Merica." Nudné, blbé a podpriemerne natočené béčko. Číňania sa hrajú na Kórejcov a vôbec im to nejde, neustále sa trápne tlačí na patriotistickú strunu a čo sa týka hercov, tak buď je Red Dawn prvým komerčným filmom, ktorý do jednej z hlavných úloh obsadil šušľavého chovanca z nejakého treťotriedneho zariadenia pre mentálne retardovaných, alebo je Josh Peck najhoršie herecké poleno, aké som mal možnosť vidieť za posledné roky. Jediné, čo stojí za pochvalu, je Chris Hemsworth a jeho nezlyhávajúca charizma, a tiež ako tradične parádny Ramin Djawadi, ktorý si dal na svojom heroickom soundtracku záležať oveľa viac, než si to táto kravina zaslúžila.

Pútavý a informatívny seriál, ktorý sa nebojí o herných vývojároch rozprávať nelichotivo.

Po stránke gore, masiek a trikov opäť výborná záležitosť s kopou originálnych a vtipných nápadov. Bohužiaľ, trpí to nepochopiteľným úpadkom po stránke režijnej. Nie je tu ani stopa po štýlovosti, energii a adrenalíne geniálneho Brutal Relax, a tieto ingrediencie potrebuje dobrý splatter viac ako všetku umelú krv na svete. Chceme späť pána Olivaresa!

Fuj. Hnusná, hnusná depka. Filmársky bez chyby (až na ten naťahovaný záver), ale už nikdy viac.

To najtradičnejšie hollywoodsko-romantické klišé, x-krát videné, za každých okolností predvídateľné... ale nevadí to, pretože je to klišé vybrúsené vskutku do najväčšej možnej precíznosti a na dôvažok naozaj originálne čo sa týka detailov a postáv. David O. Russell po prepotenom Wahlbergovi z telocvične prudko prehodil výhybku a opäť uspel. Nie je to však on, a ani Bradley Cooper (ktorý je síce výborný, ale tú auru sympaťáka má v sebe zažranú tak hlboko, že som mu toho nevyrovnaného výbušlivca miestami tak úplne neveril), kto je najväčšou devízou Silver Linings Playbook. Nie, film absolútne a po všetkých stránkach ovládla fenomenálna Jennifer Lawrence. Toto už nebol "iba" vysoko kvalitný výkon nádejnej mladej herečky. Toto bol výkon, za ktorý sa predávajú duše. Film samotný môže na Oscara myslím zabudnúť (aj keď človek pri tých akademických pablboch nikdy nevie), ale J-Law ho proste musí dostať.