Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Animovaný
  • Dráma
  • Akčný
  • Krátkometrážny

Recenzie (770)

plagát

Zápisník jednej lásky (2004) 

Na jednej strane obrovská zbierka romantických klišé ako z lacnej telenovely, avšak na strane druhej perfektná a za srdce chytajúca romanca, ktorá musí dojať každého bez výnimky. Príbeh Noaha a Allie si jednoducho zapamätám ako ultimátny romantický film, lebo zosobňuje všetko, čo mám na žánri rád, a to aj napriek kolosálnej (hoci účelovej a dokonale fungujúcej) klišoidnosti. Ryan Gosling a Rachel McAdams sú skvelí, režisér sa taktiež snaží, ale je škoda, že scenárista za nimi trochu zaostáva. (7/10)

plagát

Piráti z Karibiku: V neznámych vodách (2011) 

Hollywood je na kolenách a tu máme dôkaz. Prvých, a dajme tomu, že i zvyšných dvoch Pirátov z Karibiku mám dodnes rád pre zábavné vystrájanie Johnnyho Deppa, svižnú akciu a neopakovateľnú atmosféru námorného dobrodružstva. Snímke On Stranger Tides žiaľ chýba akýkoľvek náboj, vtip a spád, akčné scény sú nudné a výstavba zápletky priam obludná. Toľko logických failov a barličiek potrebných na posun príbehu sa na jednom mieste nevidí tak často. Chémia medzi inak celkom dobre zahranými postavami taktiež nefunguje. Kto sa tešil, že sa zbavil otravnej romance Elizabeth a Willa, tu ho čakajú muky pekelné v podobe naivnej romantickej frašky medzi kňazom a morskou pannou. Digitálne efekty si človek ani nevšimne a Hans Zimmer štvrtých Pirátov neobohacuje o jediný nový tón. A Jack? Ten ma jednoducho prestal baviť. Ale čo, hlavné je, že zarobí miliardu dolárov... (4/10)

plagát

Svedok (1985) 

Príjemne netradičný krimi-thriller od Petra Weira. Witness je zvláštne komponovaný film - napínavé scény má iba v úvode a samom závere, pričom celý stred vypĺňa pozvoľnou zápletkou z prostredia amenitskej (alebo amišskej) osady, a pri tom všetkom to vôbec nie je nedostatočná kompozícia. Vďaka skvelej Weirovej réžii, perfektným hereckým výkonom, ktorým vládne Harrison Ford a nenápadnej, ale peknej hudbe Mauricea Jarrea (stavanie stodoly je nádherný kúsok) je to film veľmi pútavý a zaujímavý. Vadila mi jediná vec, a to paradoxne Oscarom ocenený scenár, ktorý mohol byť zložitejší a menej predvídateľný. (7/10)

plagát

Zrodenie Planéty opíc (2011) 

Fantastický film a prekvapenie, akých za rok divák dostane len nieľkoko. Zrodenie planéty opíc je film, ktorého každá rovina je dokonale zladená a funguje takým spôsobom, že mu nedokážem nič vyčítať. Má vynikajúci príbeh úsmevne odkazujúci na pôvodnú Planétu opíc od Franklina J. Schaffnera, scenár, ktorý možno v prípade letného blockbusteru označiť za inteligentný, napätím nabitú akciu, epický soundtrack a obstojné výkony ľudských predstaviteľov. V čom ale spočíva hlavné kúzlo filmu? V Caesarovi. Andy Serkis a WETA Digital na plátno priviedli pravdepodobne najprepracovanejšieho zvieracieho hrdinu všetkých čias a jeho vývoj som hltal v každučičkom zábere. Jeho pohľady a mimika sú nabité toľkými emóciami, že to takmer hraničí s nemožným. Rise of the Planet of the Apes je jednoducho skvost a Rupert Wyatt sa predviedol v najlepšom možnom svetle. S nadšencami, ktorí vykrikujú o filme roku sa jednoznačne stotožnujem a nebránim sa pokračovaniu. Viac takýchto filmov! (10/10)

plagát

Oči války (2009) 

Sugestívna a autentická výpoveď vojnového fotografa. A keďže som videl málo filmov o psychickom vývoji jedincov ani nie tak počas vojny, ako po návrate z nej, Triage na mňa pôsobí nielen emocionálnou silou, ale aj originalitou. Za jediný nedostatok snímky považujem občasnú stratu tempa, hraničiacu s rozvláčnosťou (hlavne pasáž po návrate z Kurdistanu, ešte pred začatím terapie). Inak však Triage nemá chybu. Je to krutá a nemilosrdná dráma, ktorá pôsobí tak uveriteľne predovšetkým vďaka špičkovým hereckým výkonom. Farrellovi som jeho psychické i fyzické utrpenie veril v každom zábere, avšak vedľajšie roličky sú taktiež fenomenálne - Christopher Lee a Branko Djuric by ani nemohli byť lepší. Triage je jednoducho výborný film, ponúkajúci mnoho podnetov na zamyslenie. (8/10)

plagát

Okamih zlomu (2007) 

Zaujímavý detektívno-právnický thriller, ktorý ubehne rýchlo, ale rovnako rýchlo aj vyšumí. Nedostatok pútavosti je spôsobený rutinérskou réžiou v kombinácii s veľmi premenlivým scenárom. Ten je pri niektorých zvratoch vyslovene šikovný, inokedy ale pôsobí ťažkopádne a nedotiahnuto. Avšak na dvojku Hopkins-Gosling je radosť sa pozerať a je mi ľúto, že film svoj obrovský potenciál premrhol v "iba" nadpriemernom výsledku. (6/10)

plagát

Bobor (2011) 

Melovi Gibsonovi ustarané vrásky svedčia snáď ešte viac než niekdajšie mladícke blbnutie. Dokonca by som povedal, že herec svoje súkromné problémy pretavil do postavy Waltera Blacka respektíve jeho alterega Bobra fakt majstrovsky. Avšak miesto toho, aby celá tá vec so schizofréniou vyznela komicky, čo jej občas hrozilo, jej Melove prežité herectvo dodáva hlbší rozmer. The Beaver je každopádne veľmi príjemný film, hravý a nápaditý, ale pri tom depresívny. A jeho posolstvo je síce jednoduché, lež pravdivé. Jodie Foster bola režírovaním zrejme dostatočne vyčerpaná, keďže podstatne zaujímavejšej manželskej línii bol venovaný menší priestor, než tej rodičovskej. Ktorá ovšem tiež nebola zlá, pretože medzi Melom a Yelchinom to náramne iskrilo. Mňa to zasiahlo na tých správnych miestach. (80%)

plagát

Príbeh z Bronxu (1993) 

Najlepší film Martina Scorseseho, ktorý nenatočil Martin Scorsese. Hoci v niektorých podstatných detailoch sa Príbeh z Bronxu vymyká jeho tradíciám. Robert De Niro a Chazz Palminteri si svoju poctu mafiánskemu žánru sami napísali, zrežírovali i zahrali dejotvorné vedľajšie postavy tak bravúrne, že zahanbujú všetkých žánrových mazákov. A pritom to nie je tradičná gangsterka. A Bronx Tale síce spočiatku pôsobí ako ďalší príbeh veľkého vzostupu (a možno i pádu) mladého Calogera, ale potom úplne zmení tempo i podstatu rozprávania. Tvorcovia do popredia umiestnili silný príbeh o morálnych dilemách chlapca dospievajúceho na rozhraní dvoch svetov, ktoré predstavujú ambicózny boss Sonny a jeho otec, poctivý autobusár. Do toho všetkého ešte prichádza vec lásky a rasových predsudkov a máme postarané o bravúrny príbeh z predmestia, v ktorom dominujú precízne herecké výkony, perfektná hudba a verná dobová atmosféra. Jasná srdcovka! (10/10)

plagát

Iluzionista (2010) 

Sylvain Chomet prostredníctvom klasickej kreslenej animácie a svojského groteskného poňatia postáv rozpráva v L'illusionniste príbeh, ktorý je možno jednoduchý, obyčajný a na prvý pohľad neoriginálny, ale veľmi dospelý a hlboký. A našťastie menej prvoplánový a šialený než krátky film Stará dáma a holuby. Skôr taký realistický. Príbeh o životom zmietanom iluzionistovi z Paríža a naivnej škótskej deve z vidieka, o ich skamarátení i postupnom odcudzení, ma naplnil melanchóliou, ako žiadny iný film už dávno nie. Miestami v animáku prebleskuje aj humor, ale Chomet je nekorunovaným kráľom smútku. A využíva k tomu len minimum dialógov, pretože silný príbeh a brilantná animácia sú jeho najsilnejšími zbraňami. (8/10)

plagát

Bronson (2008) 

Audiovizuálne vyšperkovaný, ale neuveriteľne nudný film. Jedným z jeho problémov je, že ako životopis je fakt nanič. Netvrdím, že väzni, vrahovia a šialenci si biografiu nezaslúžia, ale rozhodne iba tí zaujímaví. A život Charlieho Bronsona sa ničím pozoruhodným nevyznačoval. Snímka je síce poňatá veľmi originálne, ale Nicolasa Windinga Refna (najmä po skúsenostiach s Valhalla Rising) obviňujem z toho, že sa prostredníctvom umeleckej štylizácie snaží svojimi filmami vyjadriť viac, než v skutočnosti dokáže. Bronson mi skrátka nič nedal. Jediným, z priemeru vvybočujúcim aspektom filmu je Tom Hardy a jeho božský herecký koncert, ktorý bolo škoda preplytvať na Bronsona. Ale aspoň som stopercentne presvedčený, že so stvárnením Banea v novej batmanovke nebude mať žiadny problém. (5/10)