Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Animovaný
  • Dráma
  • Akčný
  • Krátkometrážny

Recenzie (770)

plagát

Green Lantern (2011) 

Skromný nadpriemer, ktorý ma svojou skromnosťou štve. Na jednej strane je to totiž svižná, dynamická a veľmi rýchlo ubiehajúca komiksáreň, v ktorej sa rozhodne ukrýva väčší potenciál. Campbell bezchybne zvláda akciu a o rozpočte sa neodvážim pochybovať, pretože efekty a celková vizuálna stránka Green Lanterna sú vskutku delikátne. Taktiež herci podávajú obstojné výkony, obzvlášť Reynolds v titulnej roli je veľký sympaťák. Lenže príbeh filmu je vyseknutý z najhrubšej superhrdinskej šablóny, primitívna mytológia Lanternov kopíruje najkultovejšie (vedecko-)fantastické univerzá a patetické dialógy plné žvástov o odvahe, nebojácnosti a osudovosti vyslovene znechucujú. Ten film ma vo výsledku pozitívne prekvapil, lebo som od neho nič nečakal, no nezanechal vo mne hlbšiu stopu a veľmi rýchlo vyšumel. Napriek tomu by som uvítal pokračovanie, potenciál tam je. (6/10)

plagát

Pomáhať a chrániť (2011) 

Viac než príjemná krimikomédia s neprekonateľným Brendanom Gleesonom v hlavnej roli neokrôchaného, rasistického a skorumpovaného írskeho seržanta so značne neortodoxnými metódami. A zvyšok castingu mu veľmi zdatne sekunduje. Zdá sa, že obom bratom McDonaghovcom sa osvedčili silné kriminálne príbehy s nádychom tragiky, plné čierneho humoru, podivuhodných postavičiek a spomínaného robustného hereckého bôžika. (8/10)

plagát

Lovefield (2008) 

Lovefield by bol sympatický kraťas so slušne vybudovanou atmosférou a hravou kamerou, nebyť od začiatku totálne predvídateľnej pointy, ktorá vo výsledku celú snahu tvorcov pochováva. (6/10)

plagát

Strom života (2011) 

Babylonská veža filmového umenia. Zvonku monumentálna, prefarbičkovaná a patetická, s veľkolepými úmyslami a odpudivo doslovnými posolstvami a zvnútra úplne prázdna, rúcajúca sa a ubíjajúco nudná. Nič podobné som za svoj život nevidel, a jedným dychom dodávam, že už ani nechcem. Asi je moja viera v čosi nadpozemské príliš zaťažená pochybami, pretože v tomto som nenašiel zmysel ani napriek spektakulárnym prírodným výjavom, vynikajúcim hereckým výkonom (Jessica je jednoducho famózna!) a bravúrnej Desplatovej hudbe. Som rád za tých, ktorým Strom života niečo povedal, mne žiaľ iba niečo potichučky zašepkal do ucha... (5/10)

plagát

Dracula (1931) 

"There are far worse things awaiting man than death." Prvá priznaná adaptácia Stokerovho Draculu, síce nie celkom presná. Predpokladám, že tá skomolená verzia príbehu so zjednodušenými scénami, vynechanými postavami a pomixovanými vzťahmi medzi nimi, ktorú potom prevzali ďalší filmári, pochádza z divadelnej hry, ktorú sa filmári ktovieprečo rozhodli natočiť miesto pôvodného románu. Možno bolo scenár jednoducho potrebné prispôsobiť podmienkam, ktoré museli byť naozaj skromné. Pre súčasného diváka Browningov Dracula nie je ani trochu desivý, ale má vynikajúcu mrazivú atmosféru, ktorej väčšiu časť prekvapivo buduje hudobná zložka filmu, a to sa zvuk do filmov zavádzal iba nedávno. Hoci takmer všetci herci prehrávajú, Dracula samotný v excelentnom Lugosiho podaní je nehynúcou klasikou v zbierke monštier od Universalu. (7/10)

plagát

Slídil (1972) 

Komorné, ale monumentálne majstrovské dielo a dokonale premyslená hra, ktorá ma posadila na zadok. Snímka Sleuth v celej kinematografii skrátka nemá konkurenciu, pretože je to nehorázne originálne napísaný a excelentne vygradovaný kúsok s mimoriadnou hudbou Johna Addinsona. Briliantný scenár plný šokujúcich zvratov, geniálnych nápadov a britkých dialógov sa totiž prefíkane pohráva nielen s hrdinami, ale aj s divákom. A tí herci, páni moji, tí herci! Olivier a Caine v "Slídilovi" predvádzajú také strhujúce herecké výkony, že to normálne vyráža dych. Neodolateľnému britskému čiernemu humoru v ich podaní som veril rovnako, ako všetkým tým úprimným emóciám, ktoré sa scéna po scéne odlupovali z ich mnohovrstevnaých postáv. Dávno som si žiadny film nevychutnal takým labužníckym spôsobom ako Sleuth. A je to fakt slasť, nechať sa unášať čírou radosťou z hry, až po zábavné, ale veľmi trpké finále. (100%)

plagát

Červená Sonja (1985) 

Len kvôli hudbe Ennia Morriconeho tomuto príšernému humbugu nedávam „odpad“. Ten chlap proste nedokáže zložiť zlý soundtrack ani keby sa snažil a jedine on ospravedlňuje existenciu filmu Red Sonja. Miera amaterizmu tvorcov vo všetkých ostatných zložkách Červenej Sonji je skrátka neúnosná. Má všetko, čo zlé fantasy dobrodružstvo musí mať – primitívny príbeh, patetické dialógy, „papundeklovú“ výpravu, nevkusné kostýmy, ťažkopádnu akciu, lacné efekty a prehrávajúcich hercov. Toto už nedokážem označiť za smiešne ani tým svojim cheesy spôsobom. Ako tu už niekto písal - jediné riešenie, ako ten film dopozerať, je zavrieť oči a vychutnávať si Morriconeho. (2/10)

plagát

Majstrov Syn (1978) 

Majstrov syn je aj napriek svojmu veku veľmi dobrým žánrovým kúskom z kategórie "nenáročná zábava so všetkým, čo k tomu patrí". Dej vlastne nie je podstatný a slúži len na vyplnenie krátkych prestávok medzi dlhými bojovými sekvenciami s originálne a vtipne zvládnutou choreografiu. Viac netreba. (7/10)

plagát

Horton (2008) 

Konečne som sa dočkal kvalitného animovaného filmu, ktorý je v plnej miere zameraný na detského diváka, nie je infantilný a je bez zbytočného dospelého presahu. Pretože v poslednom období sa animovaná scéna hýrila samými vekovo nešpecifikovanými hybridmi, ktoré boli väčšinou vynikajúce, ale chýbal im onen punc číreho detského dobrodružstva. A Horton má všetko, čo by som v detstve potreboval na to, aby som si ho bezpodmienečne zamiloval. V prvom rade originálny a nápaditý príbeh, ďalej nádhernú animáciu a veselý Powellov soundtrack. A dokonca aj v mojom veku mi všetky tie zábavné postavičky okamžite prirástli k srdcu, čomu film vďačí dabérom s takým ojedinelým hlasovým prejavom ako sú Carrey, Carell či Rogen. Avšak absolútne, ale absolútne vládne supí čistič Vlad s východoeurópskym prízvukom. (7/10)

plagát

Sirota (2009) 

Veľmi pôsobivý a precízne zrežírovaný psychothriller, ktorý má síce neoriginálny a prvoplánový námet a pomerne slabé hororové ľakačky (fungujú na báze zdarilej hry s (ne)očakávaným žánrovým klišé, čo mi osobne nestačí), ale Jaume Collet-Serra vo filme už od prvého záberu budoval takú mrazivú a všeopantávajúcu atmoséru, že som miestami skutočne mal zimomriavky. A to rovnako zo začiatku, keď som zlo len tušil, ako aj neskôr, keď na nás záporáčka v podaní excelentnej Isabelle Fuhrman vybafla v plnej nekompromisnej paráde. Hlavná hrdinka v podaní Very Farmingy je taktiež skvelá, akurát postave otca som to neuveriteľné chovanie fakt nežral. Skvelá realistická pointa a už o poznanie menej zaujímavý záverečný zápas ma utvrdili v tom, že Orphan nie je dokonalý film, ale veľa mu k tomu nechýba. (8/10)