Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Krátkometrážny
  • Horor
  • Dokumentárny
  • Akčný
  • Animovaný

Recenzie (1 294)

plagát

Snuff (1975) 

Veľmi podivný film začínajúci sa v štýle slávneho EASY RIDER-a, samozrejme s patričnou dávkou trashovitosti a amaterizmu, ktorý sa spolu s motorkárskou témou a šialeným nádychom 70-tych rokov ťahá až do konca. Skupinka motorkárskeho dievčenského gangu (+ Satan), vysvetľujúca si v dobe plnej drog a neviazaného sexu pojem sloboda po svojom, neváha pretaviť vlastné zvrátené túžby v realitu. Ich dobrodružstvá sú príležitostne zábavné, inokedy podivné, s miestami minimálnou previazanosťou jednotlivých scén, a v neposlednom rade s neskutočným záverečným vyvrcholením, ktoré obracia naruby všetko, čo sa doteraz na obraze objavilo. Hranice filmu sa prekračujú iným druhom filmu. ### V prvej polovici je skutočne cítiť istý nádych tragédie, ktorú spáchal Charles Manson s “rodinkou” v roku 1969 (pôvodná myšlienka filmu), ale čo sa týka akčného alternatívneho besnenia gangu, vrátane dodatočného snuffu (úprava pôvodnej myšlienky filmu), je to slabšie. Síce dnes sa vydávanie málo profesionálnych, kečupovo-gumených mordov za skutočné snuff predstavenie v závere môže zdať zábavné a vysoko nevierohodné, v dobe ošúchaných VHS nosičov, nekvalitných pirátskych kópii a ťažko zohnateľných, raritnejších krvákov, tomu bolo trocha inak. O pravdivosti/nepravdivosti vznikalo množstvo legiend. Nedostupnosť informácii, podsúvanie skreslených domnienok, nutkanie ich vydávať za zaručené a pravdivé, a samozrejme reklama, to všetko sa podieľalo na úspešnej propagácii a úspechu “Snuffu“ v čase vzniku, ale hlavne v neskorších rokoch od vypustenia filmu do sveta. Často krát nezaplatená reklama si svoj účel splnila o poznanie viac ako tá oficiálna. A kult bol na svete! Vznikla amatérska šialenosť dnes označovaná ako pilier tzv. snuff filmov (fakeových). Pojem "snuff film" sa totiž v roku 1976 stal všeobecne známy vďaka tejto nízkorozpočtovej prácičke. Ďakujeme. ### “Snuff“ (1976) je prakticky iba znovuoživená a upravená verzia filmu Michaela Findlayho - The Slaughter (1971), ktorú odkúpil od Findlayho v roku 1976 producent a distribútor Allan Shackleton, následne ktorý projekt posunul so žiadosťou o jednoduchú úpravu (záverečný segment snuffu) režisérovi Simonu Nuchternovi. Požiadavka bola splnená, zmenil sa názov, odstránili pôvodné titulky. Film tak odštartoval svoju novú cestu pod novou značkou. Prekážky v podobe banu “Snuff“ zasiahli v takom Nemecku, Austrálii či vo Veľkej Británii, kde sa zásluhou cenzorov z BBFC dostal začiatkom osemdesiatych rokoch na zoznam tzv. Video nasties. Po problémoch s odmietavým stanoviskom BBFC navrátiť “Snuff“ späť k britskému divákovi, sa v roku 2003 lady prelomili - Uncut verziu (Rated:18) je možné distribučne šíriť, ale doposiaľ ju nikdo v UK nevidal.

plagát

Vetřelci na Zemi (1980) 

Lacný sci-fi horor (či sci-fi alebo horor sú tu však využívané vo veľmi malom množstve) o zelených “mango” vajíčkach, ktoré sa podivným spôsobom dostali na Zem, aby tu ľudom prskali do ksichtu a následne im trocha zdvihli žalúdok a iné orgány. Jednoduchý taliansky VOTRELEC za málo peňazí a bez serióznej vízie, hodiaci sa skutočne skôr do poobedňajšieho vysielania než na tmavé večery. Pravé béčko oplývajúce bohužiaľ malým množstvom vyvrhnutých vnútorností/deštrukcií, s množstvom vyšetrovania a pátrania. Ako keby to niekoho zaujímalo, kde, prečo, začo. Hlavne tu malo byť AKO a to veľa a názorne v rozmanitom množstve. ........Zelenáči :) ### Vo Veľkej Británii "Contamination" Luigiho Cozziho distribučne zastrešili na začiatku hneď dve štúdia, konkrétne “ViP“ a “European Creative Films“. Vydanie oboch Uncut verzii bolo sprevádzané aj neoficiálnym Cut zostrihom od BBFC skrátenom o 2 minúty a 40 sekúnd (Rated: 18). V októbri roku 1983 bolo ale všetko inak. Kazety sa na príkaz cenzorov z BBFC začali sťahovať z predajní a kompletnej video distribúcie zásluhou banu, vyplývajúceho zo zaradenia filmu na zoznam tzv. "Video nasties". Ten trval až do januára 1985. Uncut verzia filmu sa dočkala svojho opätovného vydania v Británii v roku 2004 zásluhou distribučného štúdia “Anchor Bay“ (Rated:15). ### Zmena hodnotenia: 17.10.2008 - 2*, 2.8.2012 - 3*.

plagát

Faces of Death 4 (1990) 

Podobný MEGA FAKE ako predošlý diel. Aspoň že tu produkcia už nevyhadzuje figuríny z okna. Ale pobaví aj tak. Opäť tu teda máme značné množstvo FAKE-u, ktorý na zaujímavosti, v dobe kedy VHS nosiče Faces of Death obľubovala hlavne mládež, moc neubral. Navyše nálepka REAL urobí svoje. Pozícia pôvodného “doktora” (Dr. Francis B. Gross), ktorého poznámky a vystúpenia sa prelínajú celými prvými troma časťami, je tu nahradená jeho zábavnejšou a okatou formou, ktorá perlí na počkanie - Dr. Louisom Flellisom (ide o jeho druhé vystúpenie). Pozíciu sprievodcu si Flellis vyskúšal už v best of vydaní s názvom The Worst of Faces of Death (1987). Prejavy obidvoch sú nezabudnuteľné, čo sérií len prospelo. Pre Flellisa bola len škoda, že séria išla ku dnu. Okrem toho Faces of Death IV v záverečných titulkoch obsahuje aj svoj vlastný, melodický song "FACES OF DEATH" skomponovaný Jamesom B. Schwartzom (Dr. Flellis), ktorý sa spolu so svojim bratom Johnom A. Schwartzom podieľal aj na textovej stránke pesničky.

plagát

Nella terra dei cannibali (2004) odpad!

A kurňa! Toto je vyložený krach a to nielen spomedzi kanibalských filmov, ktoré Mattei nechutne vykráda a robí si z nich srandu (vyslovene ich uráža), ale aj filmu ako takého. CANNIBAL HOLOCAUST dostal teda od Matteia riadne na frak! Nádor na mozgu, ktorému o štyri roky podľahol evidentne zapracoval aj tu. Také nízkorozpočtové spracovanie ako je toto nepoužíva ani samotný trasher Lloyd Kaufman v jeho tromáckych šialenostiach. Na rozdiel od nich toto je však trápna mega sračka prvej triedy, ktorá si nezaslúži nič iné len spáliť. Ani som si nemyslel, že aj takto zle sa dá niečo natočiť. Totálny výsmech.

plagát

Dream Theater: Live at Budokan (2004) (koncert) 

Skoro trojhodinové vystúpenie a zároveň vyvrcholenie turné skupiny v Japonsku (Tokyo) v plnej paráde. Ešte väčšia pecka ako Metropolis 2000 - Scenes from New York.

plagát

Flash Gordon - Největší dobrodružství ze všech (1982) (TV film) 

Animovaný Flash Gordon spracovaný spôsobom postačujúcim pre televízne vysielanie, ktorého príbeh spísal Samuel A. Peeples (Star Trek) a režijne usmernil Gwen Wetzler. Známa kostra príbehu točiaca sa ako inak okolo záchrany našej planéty bombardovanej žeravými meteoritmi a nacistickou hrozbou samozrejme zasiahne aj Flasha, ktorý sa z tohto devastujúceho prostredia uchýli na cestu do vesmíru, kde má zjednať nápravu. Na ceste na ktorú sa vydal viac menej z donútenia spolu s Dale Arden stretávajú množstvo druhov foriem života – a to od všemožných jašteríc a iných polo-zvieracích kultúr až po človeku podobných jedincov. Úvod animáku je situovaný do Poľska bombardovaného Hitlerovými jednotkami. Pre mňa asi najzaujímavejšia časť príbehu bolo zistenie kto za Hitlerom stojí a kto ho podporuje a zásobuje vojenskou muníciou. Pohodové dobrodružstvo.

plagát

Faces of Death 2 (1981) 

O niečo drsnejšie pokračovanie (aj keď to zo začiatku tak nevyzerá), ktoré je jednak mŕtvolne hnusné a na druhej strane veľmi zaujímavé a to vďaka absencií značnej časti FAKEu, ktorý tak smrdel z jednotky. Jednoznačne sa zvolil správny smer napredovania dokumentu, ktorý sa týmto označením už môže aj pýšiť. Maratón záberov, či už zo športových tragédií, politických a policajných zásahov, exekúcií, utonutí s množstvom detailov na mŕtve ľudské telá (aj deti), prípadne zvieracie nemé tváre. Proste "Faces of Death".

plagát

Dream Theater: Metropolis 2000 - Scenes from New York (2001) (koncert) 

Vystúpenie americkej skupiny hrajúcej progresívny metal založenej už v roku 1985 v New Yorku (vtedy ešte ako trojica), ktorá v roku 2000 zahrala v rámci svetového turné samozrejme aj pred domácim publikom. Súčasný stav skupiny – 5 členov (gitara - John Petrucci, basa - John Myung, bubeník - Mike Portnoy, režijne zastrešuje spracovanie vystúpenia skupiny, vokály - James LaBrie, klávesy - Jordan Rudess). Hodinu a pol trvajúci koncert dokreslený vizuálnou grafikou (miestami až psychadelickou), dotvárajúcou jednak ťažké sóla, prípadne pomalé melancholické úseky, ktorá výslednú kvalitu len zlepšuje (aj keď mi to spočiatku tak nepripadalo). Aj napriek obstojnej minutáži mi hodina a pol nepostačovala, našťastie však DVD v bonusovej sekcii obsahuje aj ďalšie skladby (po väčšinou rýchle), ktoré sa do základu nezmestili (ďalšia hodina skvelej hudby). Okrem toho sa na disku nachádza Behind the Scenes a fotografie z tour (medzi nimi aj fotky publika zo Zlínu a Prahy).