Kusko.t2

Making of Dr. Strangelove, filmu nominovaného v roku 1965 v kategóriách – najlepší film, herec a scenár, ktorý súčasne patrí v Amerike (nielen) medzi to najlepšie – tretia najlepšia komédia, dvadsiaty šiesty najdôležitejší film histórie.

”There was me, that is, Alexandra and my three droogs, that is Patty, Georgina and Dum. And we sat in the Korovia Milkbar trying to make up our rassodocks what to do with the evening. The Korovia Milkbar made Toasted Creme Supreme and Molotov Milk, which is what we were drinking. This would sharpen you up and make you ready for a bit of the old ultra-sex.“

Bizarná satanská podívaná drsnejšieho štýlu a hutnej atmosféry.

Pier Paolo Pasolini a jeho výpoveď, ktorú si vysvetlí každý po svojom. A to napríklad ako samoúčelnú nechutnosť prípadne ako obraz fašistickej túžby dobývať každú dieru na svete za účelom rozširovania svojej nadvlády. Je to dráma vyvolávajúca viaceré otázky a pohľady na vec. Komentár by som záverom trocha odľahčil a to informáciou, že neznalým ktorí však poznajú Salo, asi príde trocha zvrátené, že na Slovensku sa obľube tešia tzv. PPP projekty a to dokonca pod záštitou vlády :-)

Prvý diel asi najznámejšej, smrteľnej, dokumentárnej série "Faces of Death" ma trocha sklamal. Čakal som väčšie mäso, a to zamerané viac na človeka z patologického hľadiska. Namiesto toho ide o zábery všeličoho podivného, ktorým sa John Alan Schwartz snaží dať nejakú tú televíznu formu. Johnovi to ale moc šťastne nevyšlo. Aj napriek tomu, že ma podobný druh dokumentu zaujíma, sérií "Faces of Death" som sa vyhýbal, a to hlavne vďaka informáciám o použití fake záberov (aj keď som tomu až v takej miere neveril). "Faces of Death" sa môže kľudne opierať o reálne udalosti, avšak použitie dodatočných vlastných záberov produkcie (či už z dôvodu ich absencie, prípadne iných) alebo použitie záberov, ktoré zaváňajú (či úmyselne alebo nie, to je jedno) FAKE-om, zráža tento dokument na kolená. A je len na vás, či mu uštedríte ranu z milosti alebo nie. Niekto by mohol namietať, veď predsa ako sekundárny druh sa uvádza horor, z čoho vyplýva fake a umelé efekty, ale u týchto druhov dokumentov to nemusí byť tak. Fake dokumentu ale nesvedčí. ### "Faces of Death" sa v rámci svojej 105 minútovej dĺžky neštíti ukázať okrem naaranžovaných záberov ani reálne zabíjanie zvierat, ktorých utrpenie pred kamerou bolo azda pre cenzorov tou poslednou kvapkou, utvrdzujúcou a opodstatňujúcou ich zásahy do pôvodného zostrihu. Vo Veľkej Británii, kde "Faces of Death" vychádza na VHS nosičoch v septembri 1982 zásluhou distribučného štúdia “Atlantis Video Productions“, cenzori z BBFC pôvodný zostrih skrátili až o 32 minút a 36 sekúnd (výsledná minutáž 72 min.). V júli nasledujúceho roka "Faces of Death" dokonca úplne zakázali a nariadili jeho stiahnutie z trhu, čo vyplávalo z umiestnenia na tzv. zozname "Video nasties". Na území Británie sa "Faces of Death" dočkalo re-releasu a následného prehodnotenia zásahov v roku 2003, kedy sa na trh dostáva síce opätovne Cut verzia, tentoraz skrátená ale iba o 2 minúty a 19 sekúnd (Rated: 18). Na domácom UK trhu nie je doposiaľ k dispozícii Full Uncut verzia "Faces of Death". Najmenej orezaná verzia je tá z roku 2003. (Zmena hodnotenia: 3.10.2008 - 3*, 25.12.2011 - 4*) ### Movie Connections – viď profil, ktorý som venoval práve tejto sérií z dôvodu nejasností. Okrem základných, prípadne sekundárnych vydaní odkazujúcich sa na "Faces of Death", patrí ku rade inšpirácií, spomienkam na tento prelomový dokument aj niekoľko filmových odkazov. Vybral by som napríklad kúsky ako Amoklauf (1994), Manticore (2005), Shark Night 3D (2011), či mondo Nudo e crudele (1984). Ku dokumentom, ktoré sa z časti venujú "Faces of Death" patria tituly ako Snuff: A Documentary About Killing on Camera (2007), Ban the Sadist Videos! (2005), Ban the Sadist Videos!: Part 2, a iné.

Extra úchylná bizarná šialenosť patriaca k topu daných filmov, pri ktorej sa už spomínané extra pojmy zahanbia už pri samotnej myšlienke na Pink Flamingos. Spracovanie veľkého štýlu, ktorý si divák proste s otvorenou pusou obľúbi alebo ho hneď odsúdi. Žiadne polovičatosti John Waters nedopustil. Štipľavý slovník, úchylný humor, výrazné charaktery, násilie, nadšenie. Aj najspodnejšie umenie je umenie aj keď niekedy trocha fekálne, že. ”People around you can make you sick.“

Útok smrteľne zlej sekačky Scotta Spiegela v jeho nadupanej grotesknej prvotine so “starými” mladými známymi. Sekačka (asi od firmy SKYNET) jedného popoludnia nadobúda vedomie, vyhodnotí situáciu ktorej záverom je, že práve človek je ten kto potrebuje zastrihnúť.

Oznam pre zákazníkov - INTRUDER!!! Správny, supermarketový funny slasher, ktorý sa aj napriek svojmu skromnejšiemu rozpočtu odhadovanému na 100 000 dolárov stal kultom. Vyvražďovák na pobavenie s bandou zamestnancou (medzi nimi Sam a jeho brat Ted Raimi), ťažiaci z vynaliezavosti a neustálej obmeny prevedenia mordov, ktorým Intruder v jeden neskorý večer chladne a ostro pretne pohodovú pracovnú šichtu. Sepermarket sa v tú noc premení na krvavé ľudské jatka na ktorých si zgustne jeden špecifický zákazník. Smrť!

Prvotriedne, úchvatné mondo! Jednotlivé zábery a rôznorodý štýl kamery, ktorá zobrazuje nádherné/drsné obrazy z prírody, do ktorej zasiahol človek svojim konaním alebo ktorú nechal tak a sledoval jej zúčtovanie ako pasívny divák, nenechá veľa ľudí chladných. Nie je to totiž materiál moc vhodný do televízie a to hlavne vďaka svojmu, miestami drsnému ladeniu (zabíjanie zvierat človekom v priamom prenose, ...dokonca aj opačne). A to všetko nasnímané za dynamického chodu, behu kamery, zhora, zdola alebo chladne staticky a to vždy detailným okom, ktoré sa díva práve do epicentra danej situácie nech je akákoľvek. Medzi tie najznámejšie scény použité v dokumente patria napríklad amatérske zábery dvojice turistov (Karl Zhoen a Resy Cohen) z Wallasee, Namibia, nakrútené dňa 18. februára 1975 v safari Angola Border, zachytávajúce nezmyselnú smrť Pita Dernitza, ktorý v to popoludnie podcenil situáciu a vybehol z auta s kamerou v ruke, aby si miestnych levov natočil z blízka. Filmovačku preto neprežil. Tieto skutočné smutné zábery sa do zostrihu dokumentu dostali už zhruba po ôsmych mesiacoch po ich desivom nasnímaní a stali sa tak súčasťou talianskeho mondo dokumentu Ultime grida dalla savana (dokonca na ne pútal aj plagát), ktorý v Taliansku vyšiel 24. októbra 1975. Druhou historicky vypovedajúcou scénou sú zábery z občianskej vojny v El Salvador, kde tzv. komando smrti zabilo LEN v období najväčších masakrov (1980-1983) odhadom zhruba 35,000 ľudí. Komandá smrti boli vojenské/polovojenské civilné jednotky platených vrahov, vykonávajúce sociálne čistky podľa potreby – tzv. “očistná kampaň“, do ktorej bola zapletená aj americká administratíva ako inak. V rokoch 1980-1992 zahynulo 75,000 ľudí a 8,000 sa nenašlo vôbec. V roku 1992 sa údajne občianska vojna skončila (aspoň teda údajne), niektoré komandá však zostali činné. El Salvador sa ale aj dnes nachádza na popredných priečkach v počte vrážd v závislosti na výške populácie. ### Záverečné posolstvo “Človek potrebuje zvieratá viac ako zvieratá človeka” už nič nezmenilo na mojom pochmúrnom dojme, ktorý sa mi počas predchádzajúcej hodinky a pol tak hlboko zakorenil. Posmutnený stav po záverečných titulkoch ešte viac (už neželane) vygradoval až do beznádeje, keď mi nadobro odišiel aj disk PC (krach). Fuuu to bola ale noc.

Pohľad na podivný experiment v prázdnej uzavretej miestnosti, ktorej jediná dominanta je centrálne kreslo, chladné svetlo, hlasy z mikrofónu a dvaja muži. Analýza môže začať. Vďaka štýlu kamery má divák miestami pocit, že on je ten človek za sklom, ktorý výskum vedie.