Kusko.t2

Nudnejší teen vyvražďovák bez nejakého zmysluplnejšieho nápadu v ktorom mordy odštartuje tragédia v rodine, akumulujúca potrebný čas na to, aby prerástla a vyvrcholila pomstou. The Mutilator bol pre nemalý počet hercov prvou a zároveň aj poslednou filmovou rolou, čo už niečo naznačuje. Ale na ich hlavy by som ten najčiernejší popol nesypal, film bol slabý už od základu (prvý a opäť aj posledný film režiséra Buddyho Coopera, ktorý si našťastie uvedomil, že tadiaľto cesta nevedie).

Monster klasika z päťdesiatych rokov, ktorá sa mne osobne páčila viac ako slávna japonská, o 4 roky staršia Gojira. Oba filmy majú spoločnú monstróznosť, spôsobenú rádioaktívnym pôsobením nukleárnej bomby, avšak na rozdiel od Japoncov, obor má aj nejaký ten herecký prejav (a nie len on), ktorý tomuto sci-fi pridáva na dramatičnosti, zdôrazňujúc ľudskú stránku a vzájomné citové prepojenia postáv. Gojira a The Amazing Colossal Man stoja však na opačných stranách daného žánru, nesnažil som sa ich porovnávať – to by bol nezmysel, iba som chcel vyjadriť prečo ma zaujal viac Muž ako gumená príšerka. A bolo to vďaka už spomínanej hereckej dramatičnosti. Zábavy bude však taktiež dostatok, ako napríklad trampoty s veľkou striekačkou, malými porciami jedla (niet sa čo diviť, že bol v závere trocha zúrivý, keď pustošil Las Vegas) a iné. Mimochodom objavili sa tu aj reálne zábery ničivej sily atómovej bomby z testov na Bikini Island.

Žiadne nápady na trávenie voľného času? Použite AJAX! Ten Vás strávi.

Fulciho drsný masaker s tou správnou porciou násilia a nechutností využívajúce svoju naturalistickú silu hlavne v čase, keď sa film láme do druhej polovice bez straty dychu až do samotného záveru. A to všetko v požehnanom, detailnom a pestrom množstve, ktoré vynieslo tento taliansky, klasický film žánru, až do výkladnej skrine tzv. "domových hororov". Názov a spracovanie "The House by the Cemetery" totiž napĺňa svoj potenciál odľahlého domu s pohrebiskom situovaného uprostred lesa, ktorý rozhodne nie je to pravé miesto na oddych a relax. Zato sa v ňom rezné nástroje na porcovanie využívajú ešte viac ako v mäsiarstve, čo má za následok, že ľudia zo susedstva si nájomníkov domu po rodine Freudsteinovcov moc dlho neužijú. Ale prídu ďalší a ďalší.......... ### "Quella villa accanto al cimitero", vo Veľkej Británii a aj inde vo svete film známy ako “The House by the Cemetery“, si od britských cenzorov z BBFC pri svojich kino projekciách v roku 1982 vyslúžil až označenie prístupnosti Rated:X, čo vcelku značne obmedzilo jeho propagáciu širším masám. Jednoznačné označenie Rated:X film získal aj napriek tomu, že do kín putovala verzia skrátená o 34 sekúnd oproti originálu (v kino projekciách sa uvádza aj zásah na úrovni 1 minúta a 24 sekúnd). V januári 1983 táto verzia vychádza aj na VHS nosičoch zásluhou distribučného štúdia “Videomedia“, už v novembri toho roku je však “The House by the Cemetery“ z trhu sťahovaný zásluhou distribučného banu, vyplývajúceho z umiestnenia filmu na tzv. zozname "Video nasties". Následného re-releasu sa film dočkal v roku 1988 zásluhou distribučného štúdia “Elephant video“, tentoraz ale s označením prístupnosti Rated:18. Zhovievavejší certifikát sa udelil filmu z dôvodu väčších cenzorských zásahov – jedná sa totiž o verziu skrátenú o 4 minúty a 45 sekúnd. Predtým existovala aj verzia od “Elephant video“ skrátená iba o 34 sekúnd, ktorú ale cenzori nenechali dlho bez povšimnutia. Z nej sa práve zásluhou vyňatia scén v celkovom trvaní 4 minúty a 11 sekúnd, stala už spomínaná verzia. Nasledujúce vydanie štúdiom “Vipco“ z roku 1993, ukrojilo z pôvodnej verzie ešte viac – a to až 7 minút a 27 sekúnd. Zlom v týchto neustále narastajúcich sa cenzorských zásahov sa zastavil až nasledujúcim vydaním z roku 2001, o ktoré sa zaslúžilo štúdio “Protected“. Táto remasterovaná DVD verzia bola skrátená iba o 34 sekúnd oproti originálu (uvádza sa aj 33 sekúnd). V roku 2009 britská BBFC od všetkých zásahov upustila, na trh sa preto dostáva už Full Uncut verzia filmu zásluhou distribučného štúdia “Arrow Films“ (Arrow DVD, Rated:18). ### Medzi distribučné zaujímavosti sa dajú radiť aj vydania amerických štúdii na území USA. Napríklad verzia z roku 1984 vydaná štúdiom “Vestron Video“, bola natoľko zmrštená, že konečný zostrih filmu nedával vôbec zmyslel. Chyba, ktorá v konečnom dôsledku prehodila niektoré scény filmu, pôsobila ako prvoaprílový žart. Bolo predsa len trocha zvláštne vidieť niektoré postavy, ktoré v prechádzajúcom priebehu filmu zomreli, pobehovať následne po dome :-). Americké vydanie “The House by the Cemetery“ distribučným štúdiom “Anchor Bay“ v roku 2001/2002, obsahuje v porovnaní s doposiaľ známymi verziami filmu zábery navyše. Jedná sa o krátke scénky, ktoré sa z konečného zostrihu filmu Lucio Fulci rozhodol počas produkcie vyňať z dôvodu zbytočnosti. Existujú však aj nejaké neodvysielané gore zábery – tie ale do pôvodného zostrihu filmu opätovne nezaradili. Aj tu platí vysvetlenie – zbytočnosť.

Skutočná návšteva vo forme nadprirodzena? Alebo že by nie...

Druhý, opäť veľmi jemne hororový short s jednou záhadou (a to tunelom, v ktorom sú uväznené duše zosnulých), pre ktorú je rozhodujúce poznať význam čísla 152. Hlavná trojica na to príde. 152 totiž vyjadruje..........

Man vs. Man in Mask. Kto mal nakoniec navrch objasní (a to nie len pre diváka) až záver.

Dokument, ktorého nosnou témou je pohľad na tabuizovanú tému transexualizmu, ktorú sa snaží divákom ozrejmiť Dr. Leo Wollman MD, PhD, DD, vysvetľujúci základné pojmy súvisiace s témou a taktiež nezabúda ani na demonštráciu na svojich pacientoch, ktorým dáva priestor na vyjadrenia. Let Me Die a Woman pojednávajúci o prerode muža v ženu neobsahuje ťažké lekárske zábery, avšak nájde sa pár podivných, pomalšie stráviteľných ako napríklad pohľad na nahé telá transexuálov, zarezanie do kožného tkaniva na intímnych partiách pri operácii (krátky záber zo začiatku operácie, ktorý sa ďalej už nerozvíja) a tak. Ide tu hlavne o informácie a výpovede, ktoré sú však často čítané z čítacieho zariadenia za kamerou, ku ktorým sa uchyľuje nielen doktor ale aj pacienti (sú aj výnimky). Prvý dojem napovedá, že tým pádom sú niektoré vyjadrenia umelo dokreslené (u niektorých je to pravdepodobné), avšak je taktiež možné, že sa k tejto forme pristúpilo z dôvodu možnej viaznucej komunikácie, ktorá by následne narušila formu celého dokumentu. Aj dnes sa o tejto téme nehovorí najľahšie, nie to ešte v roku 1978. Na IMDb (k 28.6.08) je uvedené v popise žánru, že ide o drámu – asi z dôvodu chyby, prípadne sa brali do úvahy nahrané scénky, ktorými Let Me Die a Woman disponoval, ako som už spomínal.

10 minútová, skoro bezrozpočtová prvotina J. “nekro” Buttgereita o hrdinovi v maske Spidermana – kapitánovi Berlinovi, ktorý bez ostichu a rozmyslu nadelí každému, čo sa len do neho vojde. Nie vždy si ale rozloží sily rozumne. Zato má však veľmi chytľavú úvodnú pesničku.

Veľká nemecká šialenosť a romantická nekro-úchylnosť, ktorej podivnosť a emocionálny zážitok výrazne umocňuje hudba trojice Kopp-Lorenz-Walton, dokresľujúca film idúci vlastnou cestou s netradičným spôsobom vyprávania, neskĺzavajúci do zabehnutých a tradičných vôd. Nekromantik vo mne zanechal stopu. Stopu myšlienky.