nascendi

Mám rád žáner sci-fi. Aj prvá kniha, ktorú som si za zarobené peniaze kúpil bola Bradburyho Marťanská kronika. Po troch filmoch, ktoré spáchal Danny Boyle môžem prehlásiť, že nemám rád Dannyho Boyla. Zlyháva mi predstavivosť, keď sa pokúšam predstaviť, že by som Sunshine dal iné hodnotenie. Aj keby som bol jediný v celej ČSFD! Vôbec to ale neovplyvňuje môj pozitívny názor na mojich obľúbených komentátorov, ktorí hodnotili inak a dúfam, že ani ich názor na mňa. Z fyziky som na VŠ mal jednotku, film som videl pri plnom duševnom zdraví, bez požitia alkoholu alebo omamných látok. Jedinú hviezdičku som udelil sebe za to, že som to dokázal dopozerať do šťastného konca.

Pred mnohými rokmi mi niekto rozprával, ako nejaký chytrák previedol cez cvičnú hranicu niekde u Malaciek skupinku Poliakov. Tí sa išli zblázniť od šťastia, že sú už v Rakúsku, a bozkávali zem, kým si pre nich neprišli pohraničníci. Nevedel som, že na niečo také došli aj eštebáci a ich nápad s vybudovanou americkou záchytnou stanicou sa neskôr využil pri konštrukcii feromónových lapačov lykožrútov. Bohužiaľ film tento skvelý námet nevyužil v plnej miere. Samozrejme, že sa v ňom vyskytli aj chyby, ale hlavným nedostatkom bolo neprirodzené správanie sa a dialógy hercov. Ako keby bolo tak náročné vžiť sa do situácie obyčajných ľudí, ktorí sa chcú dostať za kopčeky.

Keď dávam tomuto filmu tri hviezdičky, pripadám si ako veľký dobrák. Námet je zaujímavý, veď ho písal život. Ale je to námet na jeden článok v populárnom časopise doplnený niekoľkými fotografiami. Minimálne jeden taký som už čítal. Nakrútiť o tom film je problém a tvorcovia mali mať vopred jasno, čo z toho chcú mať. To sa nestalo. Ako už Enšpígl napísal na drámu to bolo málo dramatické a na komédiu tam bolo málo humoru. Takže tie tri hviezdičky sa oprávnene trasú pred mojou prípadnou ďalšou návštevou profilu tohto filmu.

Už som niekde napísal, že som sa na tento film tešil, pretože názov napovedal, že bude o Slovensku (to je jedna z krajín nevhodných pre starých). A aj keď nebol, zaujal ma precíznym spracovaním, nenadchol témou a sklamal posolstvom, ktoré chcel vyslať divákovi. Nepatrím k divákom, ktorí uznanlivo pokyvkávajú hlavou pri vyslovení mien Coenovcov, Bardema, či Brolina. Vlastne ich registrujem iba okrajovo. Množstvo detailov vo filme sa mi páčilo, ale celkové vyznenie mi pripadlo viac ako rozpačité. Určite však na Krajinu tak skoro nezabudnem a silné tri hviezdičky sú podľa mňa dostatočným ocenením jej kvalít.

Nie, trikrát nie. Mám z toho rovnaký pocit, ako z Felliniho a Jakubiskových filmov neskoršieho obdobia tvorby. To, čo v ich začiatkoch bolo zaujímavé, neobvyklé a ozvláštňujúce celkový dojem z ich filmov, to v neskoršom období amarounovo narástlo a stalo sa samoúčelným. Očarovanie režiséra vlastným egom zabrzdilo jeho kreativitu a v procese samovykrádania sa začal točiť, ako veverička v kolese. Nemám najmenší záujem sledovať zbierku bizarností z dedinského prostredia a s námahou hľadať to čo ich spája. Hľadať a nenachádzať to, čo chcel pán režisér oznámiť divákom. Cítil som sa pri sledovaní tohto filmu skôr ako v cirkuse, než v kine.

Na Útek z divočiny som si doprial tri pohľady. Jeden na príbeh, druhý na myšlienkový svet hlavného hrdinu a tretí na film. Príbeh je prostý. Pravdepodobne každý mladý človek má z času na čas chuť do všetkého kopnúť a utiecť do úplne iného sveta, sveta, v ktorom všetko funguje podľa jeho predstáv. Na rozdiel od drvivej väčšiny, mizivé percento populácie tento útek aj zrealizuje. Ľudia, ktorých myseľ ovláda veľká idea (Aljaška alebo Kazanova Amerika) sú schopní dokázať veľké skutky, ale často si včas nevšimnú, že veľká idea ich myseľ nielen ovláda, ale aj zatemňuje. Myšlienkový svet moralizujúceho pózera bol tým, čo mi na celom filme najviac prekážalo. Ja sa viac blížim k typu, ktorý zahral Hal Holbrook. Film samotný je veľmi dobrý. Hrajú v ňom skvelí herci, dobrá hudba a na jeho strane hrá aj úchvatná príroda. Skrátenie o 20 - 30 min. by mu veľmi prospelo.

Václava som si nahral a pozrel iba preto, že ma zaujal v programe Rozmarná léta českého filmu. Po záverečných titulkoch som zistil, že to bolo moje prvé a posledné zaujatie týmto filmom. Že film je prakticky bez deja mi neprekážalo. Veľmi mi však prekážalo obsadenie Ivana Trojana do hlavnej úlohy. Úlohu Václava považujem za nezvládnuteľnú akýmkoľvek dobrým hercom pokiaľ na ňu nemá fyziologické a osobnostné predpoklady. A tie Ivan Trojan podľa mňa nemá ani náhodou. Môžem veriť Jánosovi Bánovi jeho Otíka, môžem veriť Pavlovi Liškovi jeho kreácie vo viacerých filmoch, ale nemôžem veriť Ivanovi Trojanovi Václava. Všetko pozitívne z tohto filmu sa mi tak redukuje na dve mená: Emília Vášáryová a Jan P. Muchow, čo tiež objasňuje počet hviezdičiek.

Mexický film s jednoduchým dejom, plným málo uveriteľných náhod sa dostal cez 80% hodnotenie vďaka tomu, že ho hodnotilo iba 51 užívateľov. Zľahka sa dotkol problematiky nezadržateľného prieniku mexických migrantov na juh USA, doprial divákovi viacero slzopudných scén, chvíľami pripomínal telenovelu a tak jeho jediným nespochybniteľným pozitívom bol výber hlavného detského predstaviteľa, ktorý udržal celý film na úrovni troch slabších hviezdičiek.

Zaujímavý dokument z Arktídy, kde klimatické zmeny prebiehajú rýchlejšie než sú zvieratá tam žijúce schopné prispôsobiť sa ich vplyvu. Zoznámenie sa neľahkým životom zvierat v Arktíde prostredníctvom sledovania života jednej medvedice a jednej mrožej samice síce oživuje dokument, ale na druhej strane príliš presúva ťažisko k rodinnému filmu. Nič to však neuberá na kvalite záberov z nehostinného prostredia a nenásilnom upozorňovaní na vplyv globálneho otepľovania na životné podmienky zvierat Arktídy.

Vratné lahve patria k filmom, u ktorých záznam oscilácie medzi tromi a štyrmi hviezdičkami oslovuje najmä seizmológov. Musel som sa zbaviť pocitu generačnej spriaznenosti s dôchodcom Tkalounom, ktorá je cudzia množstvu mladších divákov. Nezaujíma ma, aké postavenie má tento film v spoločnej tvorbe Svěrákov, koľko reklamy sa doňho prepašovalo, či bol pád z bicykla realisticky zahraný atď., atď. Vystačím si s dobrým pocitom, ktorý vo mne ostal aj po skončení filmu.