nascendi

Aj keď som ani po štyridsiatich rokoch nenašiel dôvod pre štyri hviezdičky, naďalej považujem tento muzikál za významný. Jednak pre Johnnyho Travoltu, pre ktorého znamenal prvý krok k povesti skvelého tanečníka (neskôr Pomáda a Pulp Fiction), ďalej pre dokonalé navodenie atmosféry diskoték a najmä pre výnimočnú hudbu Bee Gees, ktorí vtedy prežívali svoje druhé obdobie slávy. Takže každý, kto by chcel nasávať atmosféru tej doby má pri sledovaní horúčky veľmi vhodnú príležitosť.

Nepozeral som jednotlivé diely v chronologickom poradí, takže pôvodné štyri hviezdičky som ustálil na tri. Nechcem a nebudem filmy hodnotiť podľa atraktívnosti námetu a naliehavosti posolstva, ktoré vysiela. Film, a teda aj Hořící keř, hodnotím podľa dojmu z neho a nie podľa môjho názoru na Palacha a jeho čin. Film je dobrým a v existujúcej mizérii asi jedným z najlepších pokusov pravdivo reflektovať dobu, ľudí a ich život pred 40 rokmi. Film je neskutočne dlhý. Najhoršie je, že jeho dĺžka nie je dôsledkom prebytku epizód, dialógov a akcie, ktoré nemohli byť opomenuté, ale nastavovania, resp. dopĺňania úplne zbytočných a od dejovej línie odbiehajúcich epizód. Dobové reálie boli presné, ale pri výbere hercov bolo treba dávať väčší pozor na to, aby mali ksichty z rokov šesťdesiatych a nie súčasníkov. V deji a dialógoch to niekedy dosť výrazne zaškrípalo a pre mňa, ako pamätníka, bola tá nevierohodnosť a mytizovanie ťažko ospravedlniteľné. Pretože si viem predstaviť výsledok zostrihania tohto eposu na dva diely, musím považovať tento film za celkom dobrý pokus, ktorý stále ešte nedorazil do cieľa.

Hoří, má panenko považujem za vyvrcholenie Formanovej domácej tvorby. Nielen preto, že na ňom spolupracoval s Papouškom, Passerom a Ondříčkom a účinkovala v ňom celá plejáda Formanovských nehercov, ale aj preto, že v ňom vyvrcholila komediálna trpkosť a karikovanie ľudských nedostatkov, ktoré bolo pokračovaním línie započatej Černým Petrom a pokračujúcej Láskami jedné plavovlásky a ktoré miestami prechádzalo až do absurdného ladenia.. Pritom film ani zďaleka nepovažujem za protičeský alebo protihasičský, ako mu bolo vyčítané. Je karikatúrou a ako taký nutne musí zveličovať, aby videli aj tí, ktorí by si za bežných okolností nič nevšimli. Z rovnakého dôvodu odmietam aj výčitky na údajne "prehrávajúcich" nehercov. Na Hoří, má panenko skrátka nedám dopustiť a kedykoľvek si rád zopakujem dobrý pocit z jeho zhliadnutia.

Sám som pred pár dňami napísal, že ťažko nejakej hre z dielne Smoljaka a Svěráka dám menej ako štyri hviezdičky a už je to tu. Hospodu na mýtince som si už príliš nepamätal, lebo som ju mal iba na gramofónovej platni a gramofón sa mi znefunkčnil už dávnejšie. Pripomenutie tohto diela na kanáli ČT2 mi odhalilo že skvelé momenty sa v seminári i v samotnej hre striedajú s nevýraznými a je namieste odlíšiť túto hru od ostatných aj hodnotením. Veď stále to znamená, že slabšia cimrmanovská hra predstavuje mierny nadpriemer.

Nattvardsgästerna sú 28. filmom, ktorý som z tvorby Ingmara Bergmana videl. O Bergmanovi je známe, že v jeho filmoch dominujú dve témy: Boh a ženy. Nanešťastie je tento film o Bohu a tak som ja, nemilitantný ateista, mimo hry. Ocenil som výkon Gunnara Bjornstranda, strohosť prostredia, cielenosť dialógov, ale najmä primeranú stopáž. Nech mi je odpustené, ale tento film som pozeral viac z povinnosti, ako zo záujmu.

Po mnohých rokoch od prvého zhliadnutia sa už pôvodné nadšenie vytratilo a ostalo iba pri premene nevyplatenej sklenenej guľôčky na rozkošne deformovanú češtinu. K tomu zopár pitoreskných postavičiek a zľudovených hlášok. Zvyšok je iba odvarom prvorepublikových filmov. Stále lepší odvar, ako to, čo nasledovalo v ďalších rokoch.

Aby som neurazil tú armádu nostalgikov nachádzajúcu potešenie pri sledovaní prvorepublikových a protektorátnych filmov ponechávam pôvodné hodnotenie a opätovne vyjadrujem ľútosť nad tým, že v ČSFD nie je zavedené desaťbodové hodnotenie. Komentovať nie je čo, film sa ničím nevymyká z filmovej produkcie tej doby.

Tak som po dlhšom čase videl film, s ktorým som bol veľmi spokojný. Bol výborne režijne zvládnutý, nakrútený prísne realisticky, takmer bez pátosu a aj herci vrátane komparzu boli uveriteľní. Neprekvapila ma nepripravenosť silových zložiek na teroristický útok. Rovnako tak mudrovanie odborníkov, že militantných moslimov je iba malé percento. Na dvojičky stačila dvadsiatka, na Hotel Mumbai tiež. Nie je dôležitý počet, ale fanatické odhodlanie, chladnokrvné zabíjanie a dostatok munície. Hasičské jednotky sú už zriadené a vybavené na všetkých úrovniach, protiteroristické sú stále popoluškou. Absolútne však nechápem, prečo na obchodnej lodi Alabama a v takom obrovskom hoteli nie je v nejakej plechovej skrini zopár kalašnikovov pre prípad. Čakanie na políciu a špeciálne jednotky bolo nekonečné. Hotel Mumbai považujem nielen za vydarený, ale aj za užitočný film, ktorý by si mal pozrieť každý slniečkár, ktorý plače nad nešťastným osudom "utečencov", pozýva ich do krajiny, ale nie k sebe do bytu. A o tom to je.

Po opakovanom zhliadnutí pridávam hviezdičku na konečné štyri. Pri premiére som mal pocit, že film je idylický, takmer selankovitý v porovnaní s tým, čo sa v Rwande dialo. Dnes som si uvedomil, že milión mŕtvych je nepredstaviteľných a žiaden film nedokáže tú hrôzu priblížiť. Naopak, ocenil som, že všetko vraždenie, znásilňovanie, rabovanie a ničenie sa odohráva v pozadí a divák si ho viac predstavuje, ako sleduje. Pred pár dňami som si pri filme Zem nikoho rýpol do OSN a ich šmolkových vojakov. V Rwande sa táto impotentná organizácia predviedla ešte v horšom svetle. V Afrike bude musieť byť vybojovaných ešte mnoho konfliktov a prekreslených mnoho hraníc, než bude pokoj. Don Cheadle bol skvelý, jeho Paul by sa s korupčnými praktikami uplatnil aj na Slovensku.

Zvláštny a zaujímavý film. Asi najlepší, ktorý som od Almodóvara videl. Nemám potrebu rozpisovať sa o kvalitách filmu. Stačí mi spomenúť si v akej pohode a s akým záujmom som sledoval tie spletité príbehy naplnené hlbokými citmi. Pedro Almodóvar dokáže diváka jemne uchopiť a uniesť ho tam, kde je iba divák a režisérovo dielo.