nascendi

Nechápem celkom tunajšie hodnotenia a oslavné komentáre. Mne sa film príliš nepáčil a keď sa zamýšľam nad možnými príčinami, tou hlavnou je, že mi nevyhovuje štýl starej anglickej detektívky s množstvom dialógov, jedným chytrým detektívom, ktorý v závere pred publikom odhalí páchateľa. Pričom detektívky Agathy Christie som celkom rád čítal, ale vo vizualizovanej podobe sa im skôr vyhýbam. Takže nič proti tomuto konkrétnemu filmu, chyba je niekde vo mne, ak je to vôbec chyba.

Po niekoľkých projekciách znižujem hodnotenie o jednu hviezdičku. Po prvej projekcii som bol spokojný, aký je to efektný a pôsobivý film. Ale pri opakovaných zhliadnutiach vystúpili do popredia nepravdepodobné vlastnosti, schopnosti a konania jednotlivých aktérov. A to akceptujem iba u mierne nadpriemerného filmu. A pri neplánovanom pustení filmu o štyri roky neskôr som ho už ani nepozeral, iba počúval tú chytľavú a vydarenú hudbu.

Celkom rád som si pozrel životopisný film o človeku, ktorý sa nenechal okradnúť, i keď mu boj s gigantom vzal aj to málo, čo dovtedy mal. Je veľmi málo ľudí, ktorí sa nedajú zlákať odškodným a bojujú o spravodlivosť. Pred 50 rokmi bol aj v Československu nakrútený film podľa novely Lenky Haškovej (Obžalovaný), v závere ktorého hlavný hrdina odmieta kompromisný rozsudok. Film, ako Boj o patent musí mať šťastný koniec, inak by sa nenaplnil hlavný zmysel jeho nakrútenia - povzbudiť tých, ktorí sa v obdobnej situácii nevedia rozhodnúť, či je lepší vrabec v hrsti alebo holub na streche. Príbeh je to samozrejme pekný, aj keď to 12-ročné martýrium bolo ukázané dosť jednostranne a existenčné problémy početnej rodiny boli prakticky zamlčané. Troma hviezdičkami ho hodnotím preto, že toto je filmová a nie príbehová databáza. A z filmového hľadiska nepovažujem Boj o patent za mimoriadny, ale ľahko nadpriemerný film.

Veľmi dobre pozerateľný hudobný film s realisticky zobrazenou dobovou atmosférou a pohľadom na rockovú scénu z nekrytej strany. Slabinou filmu je podľa mňa Patrick Fogit, ktorý mi vzdialene pripomínal Píďu z Brynychovho nepodarku Romance za korunu. Na druhej strane je Kate Hudson veľmi príjemným prekvapením. Aj keď film nie je možné prijať bezvýhradne, určite patrí vo svojom žánri k tým vydareným.

Na tento film nedám dopustiť nielen preto, že to bol môj prvý western a pre ukážku jednoty času, miesta a deja, ale najmä pre charakterové vlastnosti z donútenia osamoteného hlavného hrdinu. Nezabudnuteľná je aj pieseň, ktorú zložil Dimitri Tiomkin. Zabudnuteľná pre mňa bola upnutá Grace Kelly, i keď to už v tej dobe bola slávna herečka a neskôr nemenej slávna monacká kňažná. V mojich spomienkach ju prekrýva živočíšna a vášnivá Katy Jurado napriek tomu, že to bola v podstate bezvýznamná herečka.

Očakávaná prezentácia Stoneovho pohľadu na vojnu vo Vietname, tentoraz optikou jej žijúcej obete. V pomaly plynúcom príbehu sledujeme postupnú adaptáciu zmrzačeného Rona na nové podmienky existencie, ktoré veľa možností neponúkajú. Uvedomujeme si aj pokrytectvo a predsudky okolia, ktoré má radšej mŕtvych hrdinov, než mrzákov. Tom Cruise tu podáva neobvykle dobrý herecký výkon. Vcelku je to ale dosť nepríjemný film aj pre neameričanov, presvedčených, že im sa to v žiadnom prípade nemôže stať. A ešte poznámka na okraj: Ron išiel do Vietnamu ako dobrovoľník. Na to by sa nemalo zabúdať.

Narušenie som vnímal ako nenáročný, pozerateľný film s neprehliadnuteľnými hereckými výkonmi. Nemyslím si, že okrem prostredia, je možné tento film porovnávať s Preletom. Ten je predsa v úplne inom leveli. Netreba sa zamýšľať nad úrovňou psychiatrie v danej dobe, s diagnostikou a liečbou. Prínosné bolo, že na osudoch a správaní sa niekoľkých pacientiek boli načrtnuté nejasné hranice medzi "zdravými" a psychiatrickými pacientmi. Každý herec potvrdí, že hrať negatívne postavy je ľahšie, pretože sú plastickejšie a zaujímavejšie. Aj preto tak vynikol výkon Angeliny Jolie. Ale nielen preto. Winona Ryder popri nej vyzerala ako spiaca bábika, ktorej život prebieha v mysli a na stránkach denníčku. Neľutujem, že som si tento film pozrel, aj keď nič mimoriadne mi jeho sledovanie neprinieslo.

Po dlhšej dobe film, ktorému som mohol dať po miernom váhaní štyri hviezdičky. Problematika zvládnutia narušeného dievčaťa, s ktorým si nevie rady nielen vlastná matka, ale aj odborníci a príslušné ustanovizne je veľmi vďačná na spracovanie. A keď má režisérka k dispozícii takú presvedčivú herečku, ako je Helena Zengel, zdalo by sa, že výsledok bude impozantný. Problém je, že celkom dobre rozohraný príbeh postupne stráca dych a opakuje sa až do milosrdného konca. Škoda, dúfal som, že pri hodnotení nebudem plný rozpakov.

Budem tu za pravdovravného barbara, ktorý nechápe Bergmanove filmy. A pritom na niektoré z nich mám veľmi dobré spomienky. Nič s tým však nenarobím. Náruživosť som na dvakrát dopozeral a okrem stretnutia so známymi hercami nezanechala vo mne žiadnu stopu. Možno nabudúce. Len neviem, či sa k nejakej repríze odhodlám.

Ďalšia z českých komédií, v ktorej hodnotení sa rozchádzam s väčšinou. Nečudujem sa a ani ma to nemrzí. Na samotě u lesa je film vzniknutý z málokedy nefungujúcej spolupráce tria Menzel-Smoljak-Svěrák, témou vyhovujúci normalizačným cenzorom, oslovujúci nielen cimrmanológov, ale väčšinu Čechov, ktorí v ňom okrem zapamätateľných a v zahraničí ťažko pochopiteľných hlášok, nachádzajú i časť seba, pričom nie je rozhodujúce, či patria k Pražákom, venkovanom, šoférom, ktorých nesmie predbehnúť nikto na Trabante a pod. Film úspešný a napriek tomu chvíľami nudiaci. Film, na ktorom obdivujem iba to, že jeho popularitu nezničilo ani nekonečné reprízovanie na všetkých kanáloch.