nascendi

Pozrel som si pozorne zaujímavý dokument a tak, ako už mnohokrát som sa uistil, že dokonalosť pri páchaní zla je násobne väčšia, ako dokonalosť pri trestaní zla a dokonca aj väčšia, ako pri odhaľovaní tých, ktorí ten stav spôsobujú. Už samotný fakt, že s ľuďmi zaobchádzal rovnako, ako sa manipuluje s laboratórnymi krysami mal byť odmenený tým, že by z neho laboratórnu krysu spravilo nejaké vyslané komando. Oko za oko je dobrý princíp bez ohľadu na to, čo si o tom mysleli Gándhí a Havel.

Škrípajúc zvyškami chrupu hodnotím a komentujem divadelný záznam napriek môjmu presvedčeniu, že divadelné záznamy, dokumenty, krátkometrážne filmy, videoklipy a obdobné žánre nepatria do spoločného rangu s celovečernými hranými filmami. Ale na druhej strane ma ospravedlňuje, že Š+G boli v rámci českého literárneho i televízneho humoru takí výnimoční, že výnimku z pravidla im rád poskytnem. Zaujímavé je, že vo svetle dnešných humoristických úbožiakov sú vystúpenia tejto dvojice stále príťažlivé napriek tomu, že značná časť divákov ich dokáže zreprodukovať od slova do slova.

Určite nie je dobré vidieť film po 35 rokoch od premiéry. Čas je nekompromisný kritik. Aj keď si pamätám, že na niektorých filmoch Pierra Richarda som sa kedysi celkom slušne bavil (pravdou tiež je, že vtedy bola iná konkurencia). Bohužiaľ dnes má pre mňa tento film príchuť zvetraného piva.

Stretnutie ideálov s politickým pragmatizmom má vopred jasného víťaza. A v podmienkach Latinskej Ameriky ešte jasnejšieho. Problém spočíva v tom, že filmov so zámerom zobraziť tento proces som už videl niekoľko a Buňuel neprispel k tematike prakticky ničím novým. A tak z tejto derniéry boli zaujímaví iba Gérard Philipe s Mariou Félix.

K téme rodinného násilia už TV film nemal čo dodať. Ale aspoň ho dokázal uveriteľnou formou a dobre vybratými hercami sprostredkovať televíznym divákom, ktorí sú na 100 % presvedčení, že im sa niečo podobné nemôže prihodiť, pretože ... Ale stačí sa pozrieť na impotenciu štátnych orgánov, ktorá nie je špecialitou Česka, Slovenska alebo Ameriky a každému bude jasná platnosť známeho: Pomôž si človeče, aj Pánboh ti pomôže. Spoliehať sa nie je na čo, pretože každé zmierenie, každé odpustenie a každý návrat k zbabelému násilníkovi je iba predplatným na ďalší diel agresie. Zdanlivo nízke hodnotenie tohto snímku je spôsobené tým, že hodnotím filmy ako celok a nie silné príbehy v nich obsiahnuté.

Zaujímavý film z nedávnej a pritom tak vzdialenej histórie južných častí USA. Je ho možné vnímať ako konkrétny obraz rasovej neznášanlivosti, ale tiež aj zo všeobecnejšieho hľadiska o ľudskej zlobe a nenávisti, pôvodne generovanej predsudkami a pocitom ohrozenia, ktoré sa neskôr vymknú spod kontroly a žijú si vlastným životom. Film disponuje vynikajúco vytvorenou atmosférou, stupňovaním napätia, obrazovou stránkou a skvelými hereckými výkonmi. Ak mu mám niečo vyčítať, tak je to jeho čiernobielosť. Postavy sú zbytočne polarizované podľa farby pleti. Na druhej strane patrí ku kladom, že obe hlavné postavy príbehu sú vykreslené plasticky a vierohodne. A na konci filmu si divák uvedomí, aký kus cesty urazila Amerika v tejto otázke za uplynulých 50 rokov.

Príjemné prekvapenie od Polanského, ku ktorému som sa pomaly obracal chrbtom. Mimoriadne členitý, do hĺbky ľudskej psychiky zasahujúci a žáner psychothrilleru presahujúci film s vynikajúcimi hereckými výkonmi priliehavou hudbou a iba chvíľami presahujúci hranice únosnosti v obscénnostiach. Podľa mňa najpolanskejší Polanského film.

Tak, už mám čiastočnú odpoveď na otázku, ktorú som si položil pri prvom diele série o Hornblowerovi. Zaujímalo ma kam bude smerovať kvalita a príťažlivosť ďalších dielov. Po zhliadnutí Dôstojníckych skúšok s ľútosťou konštatujem, že kvalita aj príťažlivosť upadá a výsledkom je časť televízneho seriálu bez prekvapení.. Časť predností z prvého dielu sa podarilo preniesť aj do nasledujúceho, ale nič nové, objavné sa neukázalo. Takže zasa tri hviezdičky, tentoraz slabšie. A nie som si istý, či prejavím záujem sledovať ďalšie diely série.

Silné tri hviezdičky som prvej časti filmovej série o britskom námornom dôstojníkovi dal najmä preto, že tento žáner sa nachádza viac-menej na okraji môjho záujmu. V každom prípade to bol príťažlivý film s presnou typológiou postáv, dobrými hereckými výkonmi a starostlivo pripravenými dobovými reáliami. Že trpel obvyklým nešvárom filmov tohto žánru (dobrí sú príliš dobrí a zlí príliš zlí), je možné pričítať na vrub už literárnej predlohe. V každom prípade ma zaujíma kam bude smerovať úroveň ďalších dielov série.

Pomerne dlho som rozmýšľal, či si tento polodokument zaslúži štyri hviezdičky a nakoniec som bol za dobráka. Tibet je drsná krajina a iné, ako drsné príbehy, by boli neuveriteľné. Preto sa mi páčili scény zbavené idiotských civilizačných nánosov, lebo iba principiálne postoje môžu zaistiť prospech jednej alebo druhej strane. Opäť som postrehol niekoľko poznámok na tému "aj oni predávali kože", ktoré ignorujú prostý fakt, že išlo o nikým nepodporovaných dobrovoľníkov, ktorí riskovali svoje zdravie a životy, aby ich zopár chytrákov (vrátane čínskych úradov) v konečnom dôsledku zaradilo hneď vedľa pytliakov. Lebo my sme zvyknutí iba na nejaké demonštrácie a vylepovanie plagátov grínpisákmi, ktoré nikomu neublíži a ničomu nepomôže. A na rastúci počet divákov, ktorí si zapamätajú iba scénu s tekutým pieskom, prehodenie nôh v Základnom inštinkte a 50 vajec vo Frajerovi Lukeovi.