nascendi

Je úplne prirodzené, že sa pri sledovaní tohto filmu núka porovnávanie s Gran Torino a Death Wish. Zlé je, že z porovnávania nevychádza Harry Brown práve najlepšie. Problémom nie je iba jednoduchý a priamočiary scenár plný schematizmov, ale najmä uveriteľnosť, ktorá u Gran Torina bola na hrane a v Harry Brownovi hranu presiahla o hodný kus. Dôchodca, ktorému už tiahne na osemdesiatku jednoducho nie je schopný takým spôsobom sa vysporiadavať s výčinmi začínajúcich zločincov. Na tom stojí, ale skôr padá celý príbeh. Michael Caine je dobrým hercom, dokázal to aj v tomto filme, ale prekonať zmienené nedostatky bolo aj nad jeho sily.

Som Harrym Potterom a hystériou okolo neho nedotknutý a nesnažím sa ju ani pochopiť. Údajne je tento diel najslabší z celej série. Rád tomu verím, ale netúžim vidieť ani jeden z tých "lepších". Videl som iba časť filmu, lebo zvyšok som kvôli psychohygiene iba počúval. Dominantná bola pre mňa odpoveď na Šebekovu klasickú otázku: "A komu tím prospějete?" Pretože nechápem mládež, ktorá okrem hrubých kníh o Harry Potterovi neprečítala ani jednu ďalšiu, nechápem mládež, ktorá má problémy s relatívne jednoduchým učivom, ale dôkladne si naštuduje mená postáv, vzťahy a udalosti, aby medzi spolužiakmi získala rešpekt. Nechápem skrytý zmysel písania kníh a nakrúcania filmov tohto typu. Nechápem a ani v najmenšom ma to netrápi.

Tak tento film určite nebol pre mňa. Chvíľu som sa snažil zisťovať o čom to vlastne je, ale nepodarilo sa. Je možné, že som niečo prehliadol, že nechápem žáner fantasy v spojení s komédiou, v ktorej som nenašiel situáciu na zasmiatie. V každom prípade som presvedčený, že tento film vôbec nemusel byť nakrútený. Oni by tí akademici niekoho našli, komu by prideleného Oscara dali.

Menšiny sa správajú rovnako bez ohľadu na to, či sú menšinami národnostnými, náboženskými, etnickými alebo akýmikoľvek inými. Buď sú reálne ohrozené alebo si pocit ohrozenia kultivujú. A ich trvalým poslaním je boj za ich práva, ktoré sa v určitom čase stávajú nadprávami. Majorita na snaženie sa menšín reaguje bagatelizovaním ich práv a vytváraním zjednodušených pohľadov na ne. Potom sme svedkami, že neúspešný človek vidí príčinu svojho zlyhania "vo svetovej nadvláde Židovstva", "v parazitickom charaktere života Cigánov", "v pomaďarčovaní Slovákov" atď. A keď menšinám v reálnom živote chýbajú vhodné príklady, siahnu po heslách ako holokaust, rasizmus, xenofóbia a pod. A o tom je celý tento film, ktorý pokladám za nevydarený. Zúfalé hľadanie príkladov antisemitizmu, výlet mládeže do koncentračných táborov v Poľsku, pri ktorom sa nedarilo naplniť očakávanie, že mládežníci hlboko precítia udalosti, ktoré sa stali pred mnohými desiatkami rokov. Ani deti z Latinskej Ameriky by ťažko nachádzali v sebe emócie na miestach, kde boli obetované tisícky zajatých nepriateľov. Finkelstein mal pravdu v tom, keď poukázal na Sudan, Darfúr, Tibet a pásmo Gazy, pretože neustále tlačenie antisemitizmu do popredia jednak nezodpovedá skutočnosti a jednak pôsobí kontraproduktívne. Je dobré pamätať na minulosť, ale je zlé žiť minulosťou.

Pomerne rozháraný film, ktorý v mojich očiach zachraňujú štandardne dobré herecké výkony hlavných predstaviteľov a vzácny pohľad na debutujúcu Věru Galatíkovú.

Od Waltera Tevisa som prečítal iba Spev drozda, biliard som hrával, keď bola chuť a príležitosť pred pol storočím. Snooker rád pozerám dodnes. Paul Newman je mojím najobľúbenejším hečrcom a Hazardným hráčom to iba potvrdil. Je frajerom aj v situáciách, keď na to nemá a drieme v ňom obrovská energia keď sa chce vrátiť na stratenú pozíciu. Nepovažujem tento film za športový, ani romantický. Vnímal som ho ako čistokrvnú, dobre zahranú drámu, ktorú rámcujú biliardový stôl a chvíle s alkoholizovanou partnerkou. Farbe peňazí, s ktorou tu kdekto Hazardného hráča porovnáva, som dal štyri hviezdičky, v tomto prípade nemôžem dať iný počet. Som rád, že som na tento film naďabil, aj keď v tom hrala svoju úlohu náhoda.

Klasický manželský trojuholník, v ktorom je jeden uhol zlikvidovaný v okamžiku, keď už trojuholník fakticky neexistuje, ale tušená nevera sa zmení na neveru dokázanú. Neoriginálnu tému Truffaut nepoňal netradične a napriek tomu vytvoril zaujímavý film, v ktorom má všetko svoje miesto, nič tam nechýba ani nie je navyše. Výsledok je solídny, dojem z filmu chvíľu ostane v hlave a vyprovokuje zopár otázok, ale po chvíli všetko vyprchá a je mi jasné, že som videl síce nadpriemerný, ale určite nie mimoriadny film.

Za mojej mladosti boli deviácie v lekárskych knihách a homosexualita bola trestná. Bol to extrémny prístup, avšak rovnako extrémna je aj súčasná propagácia iných orientácií a deviácií, a to vo vyššej frekvencii, než je ich početnosť v populácii. Snobi sa idú zblázniť z toho, akým obrovským umením sú filmy o týchto ľuďoch. A heterosexuál, ktorý nie je ani -ista, ani -fil sa začína cítiť stiesnene a neisto. Nehodlám sa na tom podieľať a jednu hviezdičku dávam iba ako rezervu pre prípad, že by sa v tej nedopozeranej časti filmu predsa len vyskytlo niečo zaujímavé.

Naivne ľavicový príbeh reflektujúci obdobie veľkej hospodárskej krízy by bol už dávno zabudnutý, ak by medzi jeho tvorcami nefigurovali mená Frič, Voskovec a Werich. Iba vďaka nim vznikol divácky príťažlivý film, ktorý už dnešnú generáciu asi neosloví, ale má svoje miesto nielen v chudobnej filmografii Voskovca a Wericha, ale aj v domácej medzivojnovej kinematografii.

Môj vzťah k muzikálom je ambivalentný. Nepatrím k ich obdivovateľom, ale ich ani a priori neodmietam. Dva z nich (Vlasy a West Side Story) mám v prvej desiatke, ďalšie dva v Top 100. Bohužiaľ Hello, Dolly! sa mi nepáčil až do takej miery, že som ho nedopozeral. Z môjho hľadiska to bol muzikál postavený na tradične chatrnom deji, choreografii, ktorá ma neoslovuje, na hereckej dvojici, ktorú neznášam a jedinej zapamätateľnej piesni. Preto hodnotenie, ktorým sa odlišujem nielen od hodnotení mojich obľúbencov, ale aj od hodnotení väčšiny užívateľov.