nascendi

Neoslovil ma tento Bergmanov film. Chápem, čo ním chcel vyjadriť, pravdepodobne to v tejto podobe vnímavejší diváci aj budú akceptovať, ale pre mňa je to iba film, ktorý kompletizuje Bergmanovu tvorbu.

Akonáhle je na začiatku filmu upozornenie, že bol nakrútený podľa skutočnosti, spozorniem. Očakávam, že film bude realistickejší a dúfam, že sa od skutočnosti neodkloní príliš. Tento Bergov film moje očakávania splnil asi na 50 %. Bol realistický v taktike boja, bojových scénach, zraneniach i v tom, koľko zámerov Američanom nevyšlo. Bol súčasne zúfalo nerealistický, keď predpokladal, že diváci budú stotožňovať tuleňov s terminátormi, ktorým strašidelné pády, ani opakované strelné zranenia nebránia v pohybe a pokračovaní v boji. Takže, či chcem alebo nechcem, v tomto sa odklonil od skutočnosti, a to poriadne. Nemusel. Menej by bolo viac.

Podľa môjho názoru veľmi zmätený film, ktorému som porozumel iba v jeho základnej dejovej línii. Napriek tomu si myslím, že si zaslúži toto priemerné hodnotenie, pretože chvíľami ma dokonca aj zaujal. Nebolo to však často.

Kedysi dávno som rád čítal diela Agathy Christie. Paradoxne som nikdy neobľuboval filmy nakrútené podľa jej predlôh. Počnúc Vraždou v Orient exprese a končiac dnešným Rozbitým zrkadlom. Jednak David Suchet a Angela Landsbury nezodpovedajú mojim predstavám vytvoreným pri čítaní jej detektívok a tiež naftalínovosť, ktorú je cítiť z týchto predčasne zostarnutých filmov. Tvorcovia sa príliš snažili vtlačiť do filmov atmosféru starej dobrej Anglie, čím vytvorili staré a nie príliš dobré filmy, pri ktorých sa výrazne nudím. A tak ma z Rozbitého zrkadla zaujala iba nezvyčajne rozsiahla zbierka známych hercov a herečiek.

Moje prvé stretnutie s Juliom Medemom nedopadlo nijako slávne. Milenci sú určite nadpriemerným filmom, ktorý mal na to, aby bol mimoriadnym. Nestalo sa, a hlavnú vinu na tom má scenár, z ktorého ani herci nedokázali vyťažiť maximum. Rašomonovské pohľady z dvoch strán už neprekvapujú, skôr zakrývajú istú bezradnosť. Opakujem, že film je nadpriemerný a vôbec neľutujem, že som ho videl.

Prekvapujúco sympatický film s jednoduchým dejom, uveriteľnými obyčajnými dialógmi a dobre obsadenou Emmanuelle Béart v hlavnej úlohe. Uvedomujem si, že nejde o žiadne prelomové dielo, ale rovnako si uvedomujem, že filmov, ktoré ma neohromia, "iba" mi poskytnú poldruhej hodiny príjemného zážitku nie je nadbytok.

Poviedkové filmy vo všeobecnosti trpia na nevyváženosť úrovne jednotlivých fragmentov. V Jasného filme je už problémom aj nájsť časti, ktoré sú zaujímavé pre súčasného diváka. Mne na minimálny dobrý pocit postačovali dedinské reálie z päťdesiatych rokov, začínajúci herci a dobová odvaha v tretej poviedke. Ono tam pravdupovediac ani oveľa viac nebolo.

Nebol to film podľa môjho gusta, ale dokázal som ho bez ujmy na zdraví dopozerať. Ukazuje príbeh z doby viktoriánskeho Anglicka. A na to, aby som dal filmu vyššie ohodnotenie by som musel poznať odpoveď na otázky: "No a čo?" Čo ešte, okrem nahliadnutia do inej doby? Čím ma obohatil tento príbeh a tento film? A keďže ma nič nenapadá, ostávam pri troch hviezdičkách.

Zaujímavé politické kauzy sa zatvárajú do trezorov na desiatky rokov, tie najzaujímavejšie na neurčito. Pravdu možno odhaliť až v dobe, keď sa už nikoho osobne nedotýka. A to je hlavný problém Kawasakiho ruží. Oceňujem snahu oboch tvorcov prispieť k vyrovnaniu sa s nedávnou minulosťou, ale tiež mi nikto nevyvráti, že ostala iba v štádiu pokusu, lebo je ešte príliš živá. Celý film som si pozrel v nálade mierneho nezáujmu. Akurát pri postave eštebáka vynikajúco stvárnenej Ladislavom Chudíkom som bol nadšený úspornými prostriedkami vyjadrujúcimi obludnú moc, ktorou komunistické špičky prostredníctvom ŠTB ovládali ľudí. Ak by nebolo nakrútené nič iné, tak aj tieto výstupy postačujú na pridelenie troch hviezdičiek.

Tento film som mal pred štyridsiatimi rokmi veľmi rád. Vo vtedajšej konkurencii to bola žánrová špička. Literárna predloha od môjho obľúbeného Ed McBaina, hudba ešte od obľúbenejšieho Ennia Morriconeho, Jean Louis-Trintignant podávajúci kvalitný i keď nie bezchybný výkon, atraktívne prostredie, krásne ženy. Čo viac som si mohol priať. Ale po štyridsiatich rokoch sa film dostáva do úplne iného konkurenčného prostredia a to, čo kedysi stačilo na štyri hviezdičky, už nestačí. Takže aj keď s pocitom nespravodlivosti voči tomuto filmu dávam tri, i keď najlepšie by bolo tri a pol.