nascendi

Filmy tohto typu si vyžadujú presne určenú záujmovú a vekovú skupinu divákov. Diváci, akým som napríklad ja sa dlhé minúty snažia odlíšiť jednu tvár od druhej, dobrých hrdinov od zlých a to je také vyčerpávajúce, že prípadné ďalšie filmy s kódovým označením šaolin môj mozog odmietne prijať.

Pre pochopenie filmu sa treba vrátiť do doby, kedy sa návšteva odohrala. Američania, tak ako väčšinou mali k ruskému premiérovi buď predsudky alebo nemali žiaden názor. Bol to pre nich exot z ďalekej, neznámej a nebezpečnej krajiny. A naraz videli bodrého usmievavého mužika a nechali sa jeho osobitným šarmom zmiasť. Neuvedomili si, že je jedno, či je niekto zachmúrený a uzavrený ako Stalin alebo usmievavý a srdečný ako Chruščov. Sú to vždy imperátori, ktorí nadovšetko chcú upevniť svoju moc, udržať alebo ešte lepšie rozšíriť svoje impérium. Američania nie sú v tomto o nič lepší. Preto je jedno, kto kam a kedy vpadne, kto komu kedy čo vyvedie. Preto som film vnímal ako reportáž z historicky prvej cesty, nakrútenú, zostrihanú a okomentovanú bez väčších ambícií a presahov.

Ak mám, a ja aj chcem, hodnotiť filmy podľa zážitku, potom nemám najmenšie pochybnosti o oprávnenosti piatich hviezdičiek. Nevidel som tento film prvý krát, napriek tomu som si ho aj dnes vychutnal. Iste, ak by nebol nakrútený na motívy skutočného príbehu, obviňoval by som scenáristu, že mu niekedy ušlo pero. Ale komediálny nádych umožňuje prehliadnuť niektoré nedokonalosti. Excelentná trojica hercov, bez oddychových časov postupujúci dej, zaujímavá hudba a nakoniec aj americký happy end robia z tohto filmu jeden z necelej dvojstovky filmov, ktorým som doteraz dal plný počet bodov.

Mottom jednej, často reprízovanej reklamy v TV je, že aj muži majú svoje dni. Aj sám veľký Hitchcock mal svoje slabšie dni, počas ktorých vznikali jeho slabšie filmy. Chyťte zlodeja je jedným z nich. Nevýrazný, s dvojicou slávnych, ale vzájomne neladiacich hercov, s hlučnou a vyrušujúcou hudbou, ktorou sa vylepšoval nezaujímavý príbeh, so zdĺhavými automobilovými "naháňačkami" atď. Prekvapilo ma, že zadnú projekciu nepoužívali aj pri scénach v interiéri. Ono by to bolo vlastne jedno. Nedávam hviezdičky za slávne mená. Ani v tomto prípade neurobím výnimku.

Nástup mal tento dokument veľmi dobrý. Postupne sa to začalo motať okolo politicko-právnych problémov a príťažlivosť dokumentu klesala. Je zaujímavé, v koľkých prípadoch sa nájdu jedinci, ktorí napriek ohrozeniu svojej rodiny i seba samých idú za tým, čo považujú za správne a pravdivé. Takmer v 100 % prípadov sú zomletí mlynčekom systému, pretože ten disponuje obrovskými prostriedkami a najmä si uvedomuje nebezpečenstvo týchto osamelých bojovníkov. Pamätám si na škandál, ktorý odhaľoval pozadie úspechov športovcov NDR. Prehrmel a nič sa neudialo, prehrmel i Armstrongov škandál a prehrmí aj štátom podporovaný doping v Rusku. Pokiaľ sa bude ľuďom vtĺkať do hlavy, že úspechy športovcov sú vlastne úspechmi zriadenia, potiaľ bude existovať štátny záujem iba na tom, aby sa na to neprišlo a nie na tom, aby sa tak nekonalo.

Zdalo by sa, že keď kvalitnú hru naštuduje dobrý režisér s dobrými hercami, tak výsledok nemôže byť iba priemerný. A on podľa mňa bol. Tak ako neznášam filmy z ruského prostredia nakrútené Američanmi, nemám ani dobrý pocit keď sa slovenskí herci snažia vytvoriť ilúziu anglického prostredia. Aj keď im to v tomto televíznom filme celkom išlo, s výnimkou Milana Kňažka, ktorý nemal svoj deň a pôsobil mimoriadne nedôveryhodne.

Neplánovane som si pozrel túto romantickú komédiu a napodiv som ani nebol sklamaný. Zásluhu má na tom predovšetkým spád deja podporený svižnými dialógmi a na ústrednú dvojicu sa tiež dobre pozerá. Mila Kunis mi neodbytne pripomínala Ornellu Mutti. Film sa mi nepodarilo dopozerať do konca, pretože trval do skorých ranných hodín, ale nič by sa na mojom postoji k nemu nezmenilo. Tri hviezdičky sú najširším z použitých hodnotení.

No dobre. Hemží sa to tu vysokými hodnoteniami a obdivnými komentármi, tak ostanem tolerantný a obmedzím sa na to, že filmy tohto typu sú pre iných divákov. Opäť som raz doplatil na to, že som neplánovane zhliadol nejaký film namiesto toho, aby som sa venoval niečomu rozumnejšiemu.

F.M. Dostojevskij je mojim najobľúbenejším spisovateľom a napriek tomu alebo práve pre to sa necítim byť povolaný robiť nejaké kvalifikované rozbory Krobotovej inscenácie jeho románu. Mal som veľmi dobrý pocit pri sledovaní divadelného záznamu a som rád, že som sa zoznámil s niekoľkými hercami, ktorých som dosiaľ nemal možnosť vidieť hrať. Tiež sa mi páčila úsporná scéna a dialógy, ktoré prebiehali bez rušivých vplyvov okolia. Do divadla chodím zriedka a tak som ocenil aspoň sprostredkovaný dojem z predstavenia.

Pamätám si moje nadšenie, keď som videl vydarenú adaptáciu prvej časti Dostojevského románu. Druhej som sa nedočkal, čo je nesmierna škoda, pretože obsiahnutie celého diela by zdvihlo moje hodnotenie možno až k plnému počtu. Tomuto torzu nemôžem dať viac.