nascendi

Od samotného začiatku filmu som mal pocit, že došlo k omylu v jeho žánrovom zaradení. Na komédii by sa mal človek aspoň usmievať, keď už nie smiať až rehotať. Mne sa to však podarilo iba raz a to na poslednej vete, ktorá vo filme zaznie. Netvrdím, že český preklad názvu nesie v sebe pridanú hodnotu vyjadrujúc aj jeho kvalitu. Naopak som rád, že mi potvrdil moju neschopnosť smiať sa na typickom anglickom suchom humore. Pravda, ak sa dá tento film považovať za jeho predstaviteľa.

Celkom príjemný film, ktorý som si bez nudy aj bez nadšenia pozrel a mal som dojem, že horšie to už nebude. Ale bolo. Stačilo si pozrieť tú záplavu hviezdičiek a čítať obdivné komentáre, v ktorých sa to hemžilo prirovnaniami a menami, ktorým som dosiaľ neprišiel na chuť a hneď som tušil, že som zrelý na výrobu protiprúdu v bazénoch. Dočítal som sa, že to bola komédia a márne som sa pokúšal rozpomenúť sa, či som sa aspoň raz zasmial. Dočítal som sa o skvelých hereckých výkonoch, len som ich nejako prehliadol. Willovi Ferrellovi som dokonca neveril, ani že je nekompromisným daňovým audítorom, ani stereotypne žijúcim osamelým mužom, ktorý má zrazu problém a nevie si s ním rady. Súhlasiť však môžem s tým, že začiatok filmu navodil správnu zvedavosť až napätie, ako sa to bude ďalej vyvíjať a v takom prípade sa patrí príbeh vhodne zakončiť. Traduje sa, že aj v Jánošíkovi museli pre amerických divákov upraviť koniec. Po skončení tohto filmu mi bolo jasné, že Jánošíkom to neskončilo.

Horúce strely predstavujú podľa môjho názoru takmer dokonalú paródiu. Neriešim, či je lepšia jednotka alebo dvojka, nezaoberám sa ich porovnávaním s Bláznivou strelou. Iba sa bavím. Dobre a takmer nepretržito napriek tomu, že film už vidím štvrtý, či piaty krát. Skvelá je kombinácia vizuálnych a slovných gagov. S mojou slabosťou pre klasické filmové grotesky som obzvlášť vďačným divákom ich modernejších pokračovateľov. Divákom, ktorý úprimne nechápe tých, ktorí Top Gun hodnotia vyššie, ako Hot Shots!

Po mohutnej dávke nápadov, ktorými hýrili Horúce strely málokto predpokladal, že tvorcom ostala ešte veľmi slušná zásoba aj na rovnako dobré pokračovanie. A niekedy sa pokúšam odhadnúť, pri koľkom zhliadnutí sa prestanem na niektorých scénach (napr. v kláštore) hlasno smiať. Viacerí sa zaoberajú tým, či je lepšia jednotka alebo dvojka. Výhodou dvojky je, že paroduje viaceré filmy a má tak širšie pole pôsobnosti. Nevýhodou je zasa to, že zbytočne obsahuje niekoľko gagov za hranicou vkusu. Takže podľa mňa plichta.

Aj keď som ani po štyridsiatich rokoch nenašiel dôvod pre štyri hviezdičky, naďalej považujem tento muzikál za významný. Jednak pre Johnnyho Travoltu, pre ktorého znamenal prvý krok k povesti skvelého tanečníka (neskôr Pomáda a Pulp Fiction), ďalej pre dokonalé navodenie atmosféry diskoték a najmä pre výnimočnú hudbu Bee Gees, ktorí vtedy prežívali svoje druhé obdobie slávy. Takže každý, kto by chcel nasávať atmosféru tej doby má pri sledovaní horúčky veľmi vhodnú príležitosť.

Nepozeral som jednotlivé diely v chronologickom poradí, takže pôvodné štyri hviezdičky som ustálil na tri. Nechcem a nebudem filmy hodnotiť podľa atraktívnosti námetu a naliehavosti posolstva, ktoré vysiela. Film, a teda aj Hořící keř, hodnotím podľa dojmu z neho a nie podľa môjho názoru na Palacha a jeho čin. Film je dobrým a v existujúcej mizérii asi jedným z najlepších pokusov pravdivo reflektovať dobu, ľudí a ich život pred 40 rokmi. Film je neskutočne dlhý. Najhoršie je, že jeho dĺžka nie je dôsledkom prebytku epizód, dialógov a akcie, ktoré nemohli byť opomenuté, ale nastavovania, resp. dopĺňania úplne zbytočných a od dejovej línie odbiehajúcich epizód. Dobové reálie boli presné, ale pri výbere hercov bolo treba dávať väčší pozor na to, aby mali ksichty z rokov šesťdesiatych a nie súčasníkov. V deji a dialógoch to niekedy dosť výrazne zaškrípalo a pre mňa, ako pamätníka, bola tá nevierohodnosť a mytizovanie ťažko ospravedlniteľné. Pretože si viem predstaviť výsledok zostrihania tohto eposu na dva diely, musím považovať tento film za celkom dobrý pokus, ktorý stále ešte nedorazil do cieľa.

Hoří, má panenko považujem za vyvrcholenie Formanovej domácej tvorby. Nielen preto, že na ňom spolupracoval s Papouškom, Passerom a Ondříčkom a účinkovala v ňom celá plejáda Formanovských nehercov, ale aj preto, že v ňom vyvrcholila komediálna trpkosť a karikovanie ľudských nedostatkov, ktoré bolo pokračovaním línie započatej Černým Petrom a pokračujúcej Láskami jedné plavovlásky a ktoré miestami prechádzalo až do absurdného ladenia.. Pritom film ani zďaleka nepovažujem za protičeský alebo protihasičský, ako mu bolo vyčítané. Je karikatúrou a ako taký nutne musí zveličovať, aby videli aj tí, ktorí by si za bežných okolností nič nevšimli. Z rovnakého dôvodu odmietam aj výčitky na údajne "prehrávajúcich" nehercov. Na Hoří, má panenko skrátka nedám dopustiť a kedykoľvek si rád zopakujem dobrý pocit z jeho zhliadnutia.

Sám som pred pár dňami napísal, že ťažko nejakej hre z dielne Smoljaka a Svěráka dám menej ako štyri hviezdičky a už je to tu. Hospodu na mýtince som si už príliš nepamätal, lebo som ju mal iba na gramofónovej platni a gramofón sa mi znefunkčnil už dávnejšie. Pripomenutie tohto diela na kanáli ČT2 mi odhalilo že skvelé momenty sa v seminári i v samotnej hre striedajú s nevýraznými a je namieste odlíšiť túto hru od ostatných aj hodnotením. Veď stále to znamená, že slabšia cimrmanovská hra predstavuje mierny nadpriemer.

Nattvardsgästerna sú 28. filmom, ktorý som z tvorby Ingmara Bergmana videl. O Bergmanovi je známe, že v jeho filmoch dominujú dve témy: Boh a ženy. Nanešťastie je tento film o Bohu a tak som ja, nemilitantný ateista, mimo hry. Ocenil som výkon Gunnara Bjornstranda, strohosť prostredia, cielenosť dialógov, ale najmä primeranú stopáž. Nech mi je odpustené, ale tento film som pozeral viac z povinnosti, ako zo záujmu.

Po mnohých rokoch od prvého zhliadnutia sa už pôvodné nadšenie vytratilo a ostalo iba pri premene nevyplatenej sklenenej guľôčky na rozkošne deformovanú češtinu. K tomu zopár pitoreskných postavičiek a zľudovených hlášok. Zvyšok je iba odvarom prvorepublikových filmov. Stále lepší odvar, ako to, čo nasledovalo v ďalších rokoch.