nascendi

Je niekoľko filmov, pri hodnotení ktorých sa diametrálne rozchádzam s väčšinou. A nemám s tým žiaden problém. Nezvyknem sa vyjadrovať k hodnoteniam iných, iba ich beriem na vedomie, prípadne sa pokúšam zistiť prečo došlo k takým rozdielom medzi mnou a ostatnými. Videl som Kráľa krysu, videl som Veľký útek, videl som viacero filmov Billyho Wildera, ktorého mám dokonca vo svojej Top 10 režisérov. Nič z toho ma však neprinúti k tomu, aby som Stalag 17 považoval aspoň za priemerný film. Považujem ho za nepodarok, ktorý nemal byť nakrútený. Trpí všetkými neduhmi, ktoré sú prítomné vo väčšine amerických filmov z obdobia II. svetovej vojny a trpí nimi chronicky. Každý režisér má právo nakrútiť okrem vynikajúcich a nezabudnuteľných diel aj filmy, ktoré sa mu nepodarili. Billy Wilder toto právo využil a ja mu to nemám za zlé. Za zlé by som považoval iba to, ak by som sa pri prezentácii vlastného názoru na tento film zháčil a začal uvažovať, či som niečomu neporozumel, niečo prehliadol a pod. Som príliš zodpovedný na to, aby som znásilňoval svoj názor a za odmenu sa mohol cítiť bezpečne vo väčšine.

Nemám najmenšie pochybnosti o tom, že Klaus Kinski je regulérny blázon. Nakoniec vo filmovom svete nie je ani zďaleka osamotený. Videl som niekoľko filmov, v ktorých hral, ale nepociťujem potrebu vidieť ho v autentických záberoch z nakrúcania, pretože vo filmoch bol jeho prejav tlmený úlohou, ktorú mal stvárniť, ale v prestávkach medzi nakrúcaniami a v civilnom živote bol neznesiteľný. Preto si myslím, že tento film ani nemusel byť nakrútený, pretože ničím neprispieva k lepšiemu poznaniu filmového sveta a jeho protagonistov, nanajvýš k poznaniu sveta maniaka Kinského. A o ten vôbec nestojím. To nemá s umením nič spoločné. Na to sú iné zariadenia, ako ateliéry a iní špecialisti, ako Werner Herzog.

Zo slušnosti som si pozrel už štvrtý Mijazakiho film, ktorý sa neviem prečo umiestnil v trojstovke najlepších filmov histórie. Musím sa priznať, že som ho nedopozeral. Nenašiel som na to v sebe dosť trpezlivosti. Aj tak som po celú dobu uvažoval pre koho sa nakrúcajú tieto filmy. Tie tri hviezdičky sú v podstate za to, že film vo mne nevyvolal odpor iba nezáujem v tej najrýdzejšej podobe.

Tak sa mi zdá, že v mojich spomienkach vyznela táto mikrokomédia o čosi lepšie, ako tomu je po rokoch. Všetko je fajn, lepších hercov nebolo možné zohnať, predloha nesie pečať vynikajúceho spisovateľa, bol som aj tentokrát spokojný, ale štyri hviezdičky boli príliš.

Keď som videl druhý krát Život Briana, nadobudol som dojem, že tí Pytoni by mohli byť celkom zaujímaví. Teraz som za neskutočného utrpenia dopozeral Svätý Grál a neviem ani približne odhadnúť koľko repríz by som musel absolvovať, než by som tam našiel niečo vtipné alebo zaujímavé. Takže jedna hviezdička a dovi, dopo. Never more.

Robiť humor, to nie je žiadna sranda. A v tomto dokumente to zábery z prípravy nakrúcania nepochybne dokazujú. Rowan Atkinson sa svojim 14 skečmi dostal na vrchol mojich obľúbených súčasných komikov. S celovečernými filmami to už bolo oveľa horšie, ale moju obľubu to neohrozilo. Dokument je dobre skoncipovaný a jediné čo mi trochu prekážalo bol dabing jeho scénok, pretože jeho postavu dotvára aj špecifický, zriedkavo používaný hlas.

Túto "show" už nejakú dobu nesledujem, pretože sa cítim trápne, keď vidím, ako úroveň bavičstva Jana Krausa padá od nádejných začiatkov k samotnému dnu. Zatiaľ čo Marek Eben a nakoniec aj Karel Šíp si svojich hostí vážia a snažia sa ich prezentovať v najlepšom slova zmysle, tento egomaniak vidí show v tom, že svojich hostí vyvádza z rovnováhy, častejšie však zosmiešňuje a ponižuje. K tomu znejú pazvuky kapely jeho synáčka a "skřehotavý" zlomyseľný smiech tatínka. Od úlohy v Dívce na koštěti sa mentálne príliš neposunul.

Je pravdepodobné, že mnou budú pohŕdať všetci milovníci hororov, ale ja to risknem. Neobľubujem horory, najmä tie v čistej podobe. Nechápem totiž zmysel ich tvorby. A táto klasika skôr vzbudzovala môj pobavený úsmev, než obdiv. Je pravdepodobné, že Boris Karloff, na ktorom to všetko stálo a padalo, bol vo svojej dobe obdivovaným hercom. Ale ja som skôr ochotný akceptovať podobne vyzerajúcu postavu v Rodine Addamsovcov.

Dosť dobre som nepochopil, prečo to vysoké hodnotenie. Petra Solana mám rád, Peter Karvaš napísal niekoľko vynikajúcich hier a známych a dobrých hercov tam bolo tiež dosť. Len mi to celé pripadalo také nevyladené, ako keby to robili v časovom strese. Postavy boli na môj vkus príliš figúrkovité a keď už chceli tvorcovia porušiť klasickú výstavbu dramatického diela, tak ju mali niečím zaujímavým nahradiť a nie nechať zaniknúť do stratena. Jediné, čo z hry pretrvalo je nezáujem zasiahnuť. S tým rozdielom, že dnes si účastníci namiesto zasiahnutia všetko nahrávajú na mobily.

Televízny film s názvom najmenšej britskej mince sa pokúša riešiť závažný morálny problém spoluzodpovednosti podriadených za splnenie protiprávneho alebo neľudského rozkazu, aby sa tým vyhli postihu. U lekárov ide špeciálne o konflikt s Hippokratovou prísahou. Eva Sadková si podľa mňa naložila na plecia viac, ako mohla uniesť. Normalizátori boli spokojní, lebo neprávosti sa diali mimo vlasti, herci deklamovali text ako keby mu neverili a celá atmosféra pre mňa vyznievala, ako keby si všetci plnili nejaký záväzok, ktorý musia splniť, i keď sa im do toho nechce.