nascendi

Žiaden zázrak, ale ani spokojnosť nie je málo. Tak, ako ma pre časom bavili Případy 1. oddělení, tak ma bavili aj prípady za sklom, i keď každý inak. Ich divákom som sa stal po prieťahoch s odvysielaním 2. časti 2. série. Ak to bol iba reklamný ťah, tak sa podaril. Za najväčší problém seriálu považujem, že si na chrbát naložil viac, než je možné uniesť. Byť čo najviac autentickým, dotýkať sa mocných a vyhnúť sa ich odozve je trochu naivné. K samotnému seriálu iba toľko, že bol príliš zaľudnený a diváci sa v množstve postáv mohli strácať. Okrem toho bol autentický až na úrovni hraného dokumentu a slovenskí diváci trávili veľa času hrou kto je kto. Herci boli vybraní dobre, ale bolo ich málo, vlastne z každej organizácie iba vzorka. Okrem toho, že niektorí ma svojim výkonom vyložene sklamali, väčšina z nich nemala čo hrať, pretože scenár mi pripadal prekombinovaný a dialógy umelé. Nevyznamenali sa ani zvukári. Príjemne ma prekvapilo, ako dobre vyzerá moje rodné mesto z dronu, na rozdiel od pohľadu, ktorým disponuje pešiak.

Pri zadaní mena Othello sa vyroluje množstvo pokusov o prevod tohto významného Shakespearovho diela na filmové plátno. Ale nebol to nik iný, ako enfant terrible Hollywoodu, Orson Welles, ktorý z divadelnej hry dokázal spraviť film. Nie inscenáciu divadelnej hry, ale plnokrvný film, v ktorom využil množstvo nástrojov, ktoré čiernobiely film poskytuje. Vzniklo dielo, na ktorom je síce poznať, že ani pri nakrúcaní tohto filmu sa Orson Welles nevyhol problémom s producentmi presvedčenými o tom, že kto platí, ten má aj najsprávnejší názor na to, ako má výsledné dielo vyzerať. Neprekvapuje ma, že film nezískal ohlas u divákov, ale očakával som, že si ho pozrie viac ako 135 užívateľov z tých sto tisícok, ktorí sa pasujú za fanúšikov filmu.

Tak, ako sa u niekoho vytvorili spojenia Japonsko-Hirohito, Čína-Mao, Kambodža-Pol Pot atď., tak sa u mňa vytvorilo spojenie Scorcese-dlhočizné filmy. Nepopieram, že sú medzi nimi aj vynikajúce, ale všetky sú dlhšie, než aké mohli byť, mať tak poruke nožničky. Kundun mi naopak pripadal krátky a svedčal by mu názov Mladosť Dalajlámu. V neúmernej dĺžke sa zaoberal pomerne krátkym obdobím Dalajlámovho života. Tým sa vytvoril priestor pre nábožensko-etnografický obrázok Tibetu, niečo, čo by som bez Dalajlámu vnímal ako produkt National Geographics. Prednedávnom som videl film o apologétovi nenásilia - Gándhím. Dalajláma mi vyznel skôr ako apologét nerozhodnosti. Bol a je symbolom Tibetu, ale jeho reálna politická sila spočíva v tom, že ho vždy niekam pozvú, ak chcú nasrať Číňanov. A ako sa Tibeťanom žije desiatky rokov po Dalajlámovom exile, to sa z tohto filmu nedozvieme.

Poviedku L.N. Tolstého som nečítal, takže som vnímal film bez porovnávania s motívmi predlohy. Film je dobre pozerateľný, scenérie, zvuk i zobrazenie dvoch odlišných svetov bolo zaujímavé. Imperiálny vzťah k malým národom na okraji ríše je porovnateľný s nadradenosťou Američanov, kdekoľvek vo svete. Film som bol nútený sledovať v originále (aký to rozdiel oproti dabingu), horalom som síce rozumel akurát tak Salam Aleikum, ale ruština mi ani po 20 rokoch nerobila najmenší problém. Prijal by som o niečo temnejšie ladenie, lebo byť zajatcom na Kaukaze nie je dôvodom na odľahčujúce vsuvky. Tri hviezdičky sú zdanlivo slabým hodnotením, ale ja ich vnímam ako silné a zaslúžené.

Tento diel som už pred mnohými rokmi videl, ten spôsob obstarania si alibi je dobre zapamätateľný. Aj keď v tomto diele je vrah takým silným protivníkom, že máme možnosť spoznať Columbovho šéfa a vidieť jeho archívne auto ako kabriolet. S protivníkom však nemá nič spoločné nedotiahnutosť niektorých scén, nevierohodnosť správania sa postáv, málo uveriteľná zhoda okolností a samozrejme aj Columbovo idiotské vniknutie do súdnej siene.

Práca investigatívnych novinárov je vždy pohybom po tenkom ľade. Stret protichodných záujmov, teda odhalenia neprávostí politikov a ich zametanie stôp, vyvoláva nutný konflikt. V ňom nie je dôležité iba to, kto má viac možností a prostriedkov, ale aj načasovanie zverejnenia, pretože blízkosť významnej udalosti (prezidentských volieb) tento konflikt vyostruje. Film som videl už druhý krát a nenašiel som nič, čo by odporovalo môjmu prvotnému dojmu, že ide iba o priemernú snímku, na ktorej ma zaujala iba účasť Cate Blanchett a aktuálne odobratie mobilného telefónu českej reportérke Holcovej slovenskou políciou.

Prečítal som niekoľko kníh o Chaplinovi, videl som takmer všetky jeho filmy a preto som bol mimoriadne zvedavý na Attenboroughov film. Chaplin ostáva v mojich spomienkach nespochybniteľnou veličinou, a tým nemám na mysli Chaplina ako herca, scenáristu, režiséra, či hudobného skladateľa. Uvedomujem si, aké ťažké je vtesnať pestrý, dramatický a dlhý život umelca do 143 minút. Našťastie sa to režisérovi s výraznou pomocou Roberta Downeyho Jr. veľmi dobre podarilo. Obraz, aký vytvorili je primerane autentický, štýl rozprávania je nenásilný a divákovi poskytuje všetko dôležité, čo by chcel o Chaplinovi vidieť, aj keď nie je príliš oboznámený s jeho dielom. Bol som s filmom mimoriadne spokojný a dlho bude v mojej pamäti doznievať.

Pozbieral som v sebe všetku trpezlivosť a dopozeral som tento, právom neznámy, film. Pozbieral som v sebe všetku toleranciu, ale viac ako dve hviezdičky mu nedokážem dať. Tých nedostatkov v ňom bolo toľko, že ich ani nejdem vymenovávať a pritom detvanci s českým prízvukom nie sú tým najhorším prehreškom. I keď Psohlavcov nakrútených hercami z Michaloviec by Česi nestrávili. Verím, že ak by tento nepodarok videlo viac užívateľov ČSFD zreálnilo by sa aj jeho celkové hodnotenie.

Na obed guľáš, večer guľáš. Na obed jedlý, večer žánrový. Neobľubujem horory, založené na ľakačkách, neobľubujem filmy založené na zvratoch, ktoré presmerovávajú žáner i dej, aby ho neskôr neumelo spojili s predošlým. Nebol som síce znechutený, iba som nezaujato sledoval čo sa na obrazovke deje, potešilo ma zopár známych pesničiek a bol som celkom rád, keď film skončil.

Iba 83 % ma primälo k tomu, aby som si po Aguire pozrel ďalší výtvor dvoch magorov - Herzoga a Kinského. A aj po dosledovaní tejto dva a pol hodinovej nudy, ktorá bola exhibíciou egomaniactva som nenašiel najmenší dôvod, aby som dal viac, ako obligátne tri hviezdičky. Nevšimol som si vo filme nič iné ako podobnosť medzi conquistadormi a misionármi, ktorí prišli do Južnej Ameriky lúpiť zlato a/alebo šíriť kresťanstvo a šialencom, ktorý prišiel šíriť operu. Na ďalší Herzogov film ma nezlomí ani 95 %.