Recenzie (123)
Tri dňa (1991)
Film, ktorý nepotrebuje slová, pretože obrazy vedia naozaj presvedčivo rozprávať. Keby sa ma niekto opýtal na stelesnenie bezútešnosti, odpoviem Trys dienos.
Červená a bílá (2009)
Bola to ťažká úloha, previesť Maslowskej knihu do filmového spracovania. Moc sa nepodarila. Kniha mala tempo a spád, ktoré film ešte zachytil, ale približovanie a vzďaľovanie sa realite bez jasného vymedzenia priestoru ma predsa len viac zaujalo na knihe. Mám pocit, že to, čo mi na filme nesedelo, bola kamera (akoby spala a nestíhala zachytiť všetko, čo chceli autori povedať).
Znenadání (2002)
Príjemný intímny snímok. Jednoduchý príbeh troch žien zobrazený v nádherných čiernobielych obrazoch.
Pán Nikto (2009)
Tak tomuto sa hovorí pekne zabalená nuda. Celý film sa snaží pôsobiť krásnymi obrazmi (naozaj úžasná kamera!), ale žiadnej z tých "hlbokých" tém, ktoré prináša, neprenikne pod povrch. Áno, existuje neuveriteľné množstvo možností, ako prežiť svoj život. Využila som možnosť pozrieť si tento film. Možno to malo zostať iba mojou fantáziou. Reklamy na audiovizuálnu techniku sa väčšinou robia s kratšou stopážou.
Gordos (2009)
Pelicula muy divertida. Naozaj som sa pobavila a zároveň som sa zamyslela. Tlsťochovia majú svižné tempo a žiadne kilečko nespália bez toho, aby nepotešili diváka.
Štyri levy (2010)
Odvážny výber témy ku komediálnemu žánru. Celkom zaujímavé spracovanie. Bola som na rozpakoch s hodnotením, nebola som si istá, či to autori trochu neprepískli, ale dospela som k tomu, že to na mňa dobre fungovalo. Ja som sa pobavila a nemyslela som to nijak neúctivo.
Sayangkoldong yangkwajajeom aentikeu (2008)
art film 2010
Sedmý kruh (2008)
18.art film fest. To, že film je založený na skutočnej udalosti, mu iba pridáva na sile. Dôsledne spochybňuje nevinnosť detí a jeho hrdinovia ani zďaleka nie sú čierno-bieli. Svet je podľa neho pochmúrne miesto a Boh buď nikdy neexistoval alebo už zomrel. Úžasná scéna, keď otec Gábor tancuje pod krížom s Kristom, mi úplne vyrazila dych!
Vytie (2010)
Neviem.. Štyri roviny narácie, ktoré spomína Brygmi sa mi vôbec nezdali jednotné štýlom, a tak sa film rozpadal na mozaiku, ktorá vôbec nepôsobila príťažlivo a z kina som odchádzala celkom znudená čakaním na koniec.
Nič osobné (2009)
Komorný príbeh o dvoch ľuďoch, ktorých zblíži ich zvláštny životný postoj. Sú od seba neuveriteľne odlišní, a pritom sú neuveriteľne podobní. Pomalé tempo narácie dokonale vystihuje ich vzťah, kamera hľadí do ich životov možno viac zblízka, ako to dokážu oni navzájom. Alebo je to iba klam?