wata

Tak toto bol naozajstný filmový zážitok. Príbeh, ktorý sa mnohých ľudí bytostne dotýka, pretože láska si nevyberá, ale rozum áno.

Vcelku podarený pokus zachytiť akýsi fiktívny rozhovor životom zničeného ega a životom nezničiteľného superega, ktorý sa odohráva v hlave priemernej Američanky. Čo sa týka materiálneho, má v živote všetko. Nie je ale v živote najdôležitejšia láska?

Naozaj výborné spracovanie Orwellovho románu. Animátori sa naozaj pohrali s vykreslením postavičiek. Nesedelo mi iba zbytočne veľa komentáru rozprávačom, bol príliš polopatistický, stratilo sa tak niečo z alegórie, ktorú by mal divák odhaliť sám.

Na tento film sme sa vybrali v piatok večer do malého studeného až ľadového kina v Kysuckom Novom Meste. Už od začiatku nebol komentovaný iba filmovým rozprávačom, ale aj nepočetným obecenstvom :))) Takže dávka vtipu bola dvojnásobná. No ale k veci. Naozaj ma očarila čarovná atmosféra a originalita, ktorá balansovala na hrane gýču (ale ustála to). Príbeh hlavného hrdinu Poda mi trochu pripomína moje sny a fantázie. Je tam kúsok reálneho a je tam kúsok absurdného. Na konci ma už ale unavovali navzájom príliš podobné piesne, spievajúce filmy naozaj nemusím, a preto o tú jednu hviezdičku menej.

Prečo jej preboha nik nepovedal, že nevie spievať? Miestami síce vtipné, ale inak vcelku tragikomické.

Film, ktorý vlastne protirečí sám sebe (teda pokiaľ bol český preklad naozaj doslovný), pretože si kladie za cieľ nekomentovať a iba pozorovať, a napriek tomu ako celok pôsobí iba ako komentár (vyjadrenie názoru autora). V podstate na tom nie je nič zlé a navyše sa na to dá pozerať, akurát nechápem, prečo sa potom autor takto zbytočne vymedzuje.

Z hodnotenia tohto debutu som trošku rozpačitá. Hoci neviem, čo presne by som filmu vytkla, môj dojem nie je na viac ako 3*. Čo sa týka príbehu, súhlasím s názorom, že tam vlastne žiadny nebol, čo ale podľa mňa vo filme vôbec nie je problém, ak ponúkne zaujímavú myšlienku, a to sa autorke podarilo. Jej postavy však neboli prepracované do hĺbky, zostali na strede cesty medzi karikatúrou a možnou reálnou postavou. Formálna stránka filmu svedčí o zrelosti autorky, obrazové a zvukové asociácie a prepojenia boli využité ozaj efektívne. Ku komplexnosti vytvoreného obrazu však neprispievalo extrémne množstvo detailných záberov (to je ale možno iba môj staromódny názor, v poslednom čase mi to vadí na viacerých filmoch, takže sa to asi tak teraz proste robí). Zúfalcov by som z obsahovej aj formálnej stránky ohodnotila ako nie práve najlepšie zložené puzzle. Som však zvedavá na to, čo režisérka prinesie nabudúce.

Konečne nadišiel čas, kedy sa aj česká kinematografia rozhodla vysporiadať s nedávnou minulosťou. A to naozaj na úrovni. Hřebejk naozaj efektívne využil (aj) prvky dokumentárneho filmu k zachyteniu viacerých pohľadov na to, čo sa u nás dialo počas vlády socialistov. Tento snímok vyznieva naozaj dôveryhodne, postavy majú zreteľnú a jedinečnú psychologickú stránku, zároveň všetky spolu pôsobia ako akýsi kolektívny hrdina nesúci kolektívnu vinu, ktorá nie je viazaná iba na minulosť, ale ako Adamovo a Evino jablko je prenášaná na ďalšie a ďalšie pokolenia. Uznávaný liečiteľ duše, ktorý zabúda vyliečiť tú svoju, umelec-sochár, ktorý dlhé roky nevie, ako chutí odpustenie a zmierenie (druhým aj samému sebe), funkcionár ŠtB, ktorý si ani neuvedomuje, že potrebuje, aby mu niekto odpustil, manželka a matka, ktorá má strach, že nik nemôže pochopiť jej osobnú tragédiu, títo všetci sú tvorcami minulosti, pred ktorou nemožno utiecť, ale treba jej čeliť, a tak ju využiť pre svoj vlastný morálny rast. Až na niekoľko slabých častí, fungujú Kawasakiho ruže ako naozaj komplexné dielo s výbornými hereckými výkonmi a silným etickým odkazom. Dlhé prehovory jednotlivých postáv vôbec nepôsobia násilne, pohltia človeka svojou presvedčivosťou, nástojčivosťou a (ne)jednoznačnosťou. Ako už bolo vo viacerých komentároch napísané, naozaj film na európskej úrovni.

Tak filmom Fish Tank ma Andrea Arnold opäť prevelice potešila. Film krutý, škaredý a zároveň dojímavý a krásny. Taký, aká je realita. Výborná práca s obrazom, parádne herecké osadenie, úžasný prízvuk, silný príbeh... Fish Tank pre mňa predstavuje ďalší príklad toho, že filmy zaoberajúce sa obrazom spoločnosti majú stále čo povedať, a dnešní tvorcovia, najmä tí európski, vedia ako s realitou pracovať. Filmová pochúťka.

No keby som dala menej, tak si ma Walker určite nájde a nedopadnem dobre :D