wata

Uf, exploitation filmy asi nebudú moje kafé.

6. Zurich Film Festival. Výborný film, ktorý aj z formálneho, aj z obsahového hľadiska zachytáva pomalosť, osamelosť a nudu, ktoré niekedy ovládnu život človeka v dnešnej spoločnosti. Ospalosť takéhoto života sa niekedy prejaví aj v publiku, jedna tetuška na sedadle vedľa mňa v kine sem-tam zachrapkala :) Mne zaspanie teda rozhodne nehrozilo. Výborná kamera a skvelý herecký výkon hlavnej hrdinky ma tie 2 hodiny donútili premýšľať a snažiť sa pochopiť.

What the hell is this all about?

BXL-Minuit je výborný krátky film. Autorka pracuje s rôznymi časovými rovinami na základe asociácií, a podáva tak príbeh o tom, že rozísť sa so svojou láskou znamená, že človek sa na svet prestane pozerať cez ružové okuliare.

Život imigrantov je naozaj zložitý. Trpia mnohými vnútornými konfliktami, pretože nájsť vlastnú identitu im znemožňuje pocit, že vlastne nemajú domov. Na jednej strane sa snažia uchovať si svoje tradície a kultúrne hodnoty, na strane druhej strane sa od nich očakáva, že sa prispôsobia spoločnosti, ktorej súčasťou sa vo svojej novej "domovine" stávajú. Film Gurinder Chadbaovej to veľmi výstižne zachytáva.

Pomaly sa odohrávajúci príbeh o mužovi, ktorého osud zhodou okolnosti privedie k tomu, že môže zrealizovať svoje predstavy. Presvedčí sa, že to čo má v hlave, nemusí byť skutočnosťou, pretože tá je omnoho komplikovanejšia, ako myšlienka či predstava. Príbeh sa odvíja pomaly, veľmi pomaly, a divák popredu tuší, ako to dopadne. A cíti sa rovnako ako hlavný hrdina pred záchvatom- vie že to príde a nemôže nič spraviť..

Tak toto bol naozaj silný zážitok. Spôsob, akým Šepiťková v tomto filme dokázala podľa knihy Bykova zachytiť emócie, bol doslova geniálny. Obrazy, práca so svetlom, hudba, všetko v dokonalom súzvuku, ktorý evokuje úzkosť, vinu, hrôzu, strach umrieť... Režisérka nepotrebovala žiadne veľkolepé bojové scény, pretože zobrazovala hlavne boj, ktorý človek zvádza sám so sebou, so svojimi hodnotami. Téma, ktorá je dodnes aktuálna.

Veľa kriku, rozhovory o ničom. Prvý film, o ktorom si myslím, že aj keby ho nadabovali (a to som veľký odporca dabovania), nemohlo by mu to uškodiť, pretože dialógy tu boli úplne pas.

Film, ktorý má skvelý nápad, ale podáva ho na príliš veľkom tanieri. Tie biele miesta medzi obdobiami, kedy sa niečo deje, sú príliš podobné jedno druhému. Určite stojí za jedno pozretie, ale druhý krát si ho nepustím.

Väzenské drámy nepatria zrovna k mojim obľúbeným žánrom, pri tomto filme som sa ale nenudila. Príbeh bol napínavý, spracovaný neokukaným spôsobom. Herecké výkony neboli nejako extrémne výborné, ale ku koncu som im verila stále viac...