Topco

Tá epickosť v dialógoch! Krásna skúsenosť. Toľko („ušpinených“ a zároveň poetických) životných právd na malom priestore nájdete už len u Bergmana. Kašlite na škatuľku „western“ a nenechajte sa oklamať akčnosťou traileru. Žáner tu reprezentujú len kostýmy, rekvizity, kulisy, lokácie. Je to o príbehu (osídľovanie Ameriky je tiež len rámec), postavách a ich dialógoch! Tých dialógoch! Dole klobúk, Taylor Sheridan, je to balada. (A že tu je vývoj prakticky len jednej postavy, je znak majstrovského scenára)

Scenár už nie je taký „smart“ ako prvé dva diely (čo je aj škoda, keďže sa dvojka a trojka šikovne nakrúcali naraz „back-to-back“), ale herecká chémia a časové paradoxy zostávajú, westernové kulisy príjemne ozvláštňujú a odkazy (Clint Eastwood, moonwalk, Taxikár) tešia a zabávajú.

Čínska štvrť netrápila iba Jakea Gittesa. Popasovať sa s tým newyorským Chinatownom musel aj Mickey Rourke ako nekompromisný policajný kapitán Stanley White. Rourke je tu naozaj vo forme (dva roky pred Angel Heart) – jeho antihrdina je štýlový bad-ass, ktorý akoby vypadol z americkej drsnej školy. Navyše, je tu viacero oku lahodiacich, noirovo nasvietených scén. Občas sa síce vyskytne scéna, ktorá pôsobí ako päsť na oko (korunku im dáva ten happyend...) a scenár má svoje neprehliadnuteľné chybičky (manželská kríza má medzery, romantická línia zasa nie je uveriteľná), no aj napriek tomu je to výborný 80´s neo-noir.

Povesť neklamala, dobrý film to nie je ani s prižmúrením oka. Obchádzal som ho roky a siahol po ňom teraz len z „neo-noirovej povinnosti“. Jeff Bridges je ako problémový ex-poliš síce cool, ale to, že tak pije mu proste neveríte. A potom, keď už zrazu nepije vôbec, mu neveríte tiež. Nie je to ním, ale scenárom a strihom (obe zložky prechádzali /post/produkčnými peripetiami). Andy Garcia je typovo dobre obsadený, ale žiaľ svoju rolu temperamentného gangstra prehráva. Opakuje tie isté repliky dookola a jeho výmeny s Bridgesom sú spravidla zacyklené a príliš ukričané. Aj v rámci 80´s amerického mainstreamu, ktorý más svoje (slasti i) neduhy, je to slabý čaj. PS: Noiristov potešia LA lokácie (Angel´s Flight) a tá otváracia 4minútovka z helikoptéry nad centrom mesta.

Režisér vo svojej celovečernej i seriálovej tvorbe pokračuje v balansovaní medzi brakom a umením. Kým jedni označia jeho dielo za pózu až onaniu, iní za šťavnaté fetišistické hody, na ktoré sa tak tešili. Áno, je to raj pre milovníkov štylizovaného násilia, stoicizmu, mystiky, neónov a Cliffa Martineza. Refn si urobil druhú vlastnú neo(n)-noirovú sériu, ktorá je rozhodne len pre pripravených! V Kodanskom kovbojovi nájdete všetko z jeho esencie: od realistickej surovosti Dealera, cez ikonický Drive a ultra-štylizovanosť Only God Forgives, až po prepálenosť a kontroverziu The Neon Demon. Moja recenzia.

Avatar: KIDS. Výhrady sú, ale... stále dokelu ide o nového Jamesa Camerona po dlhých 13 rokoch (navyše s jeho srdcovou témou), a teda je to divácka povinnosť a kino udalosť. Výhrady: opakuje sa priveľa scén a lokalít z jednotky (pokojne to tak mohlo byť kratšie a dramaturgia by nemusela utrpieť), absentuje výraznejší hudobný motív (popri tom z jednotky) a vzhľadom na čakanie a prípravy som čakal predsa len väčšiu epiku vo finále. Navyše, „waw“ efekt dosiaľ nevideného je fuč a 3D už tiež nie je tak zážitkové. Stále je to však špičkový a poctivý blokbaster, ktorý strčí do vrecka všetky Marvel a DC adaptácie, scenár je férový (straty sú na oboch stranách) a to hollywoodske rodinné klišé v závere v snahe o katarziu našťastie spoľahlivo funguje. Miestami som mal pocit, že to všetko bolo len intro do nového sveta a naplno vodné univerzum rozbalí „železný Jim“ až v trojke.

Výhradne dialógová časť. Vyrovnávanie sa so smútkom. Viac životných právd na malom priestore nájdeme už len v Bergmanovi. Sheridan umí. Tie vycibrené dialógy. Tie postavy a ich repliky! Skladám klobúk.

Dej sa rozhýbal a došlo na prvky z Only God Forgives a Neon Demon. Ultra bizarná hrdinka začína zachádzať pod kožu.

Neóny, synťácky soundtrack, dlhé zábery s postávajúcimi postavami, kde sa na pohľad nič nedeje, vycivené pohľady. Slovom, refnovská esencia (na rozdiel od Too Old To Die Young zatiaľ na celkom diváckej úrovni). Toť forma, o obsahu sa zatiaľ hovoriť veľmi nedá .

Retro je to pekné (kostýmy, rekvizity, kulisy), herci príjemne presní, ale príbehovo a režijne to ide priveľmi po povrchu. Jednohubka na sviatky.