IceQueen

Film je prakticky rozdelený na tretiny a podľa mňa by vôbec nebolo na škodu z neho nasekať minisériu. Drastická prvá na mňa zapôsobila veľmi intenzívne. Druhá je prevažne romantická (určite by som pridala medzi žánre), príbehom menej pútavá a už nemá taký silný emocionálny dopad ako prvá. Posledná ma miestami až nudila a popri čakaní na koniec vzbudila moju pozornosť len v ojedinelých momentoch. Koch si zahral bezkonkurenčne najvýraznejšiu a najzaujímavejšiu postavu, ústredný umelec nevykazoval žiadne znaky zapamätania hodnej, ak vôbec nejakej osobnosti a za najsilnejšiu ženskú postavu osobne považujem tetu hlavného hrdinu, čo je vzhľadom na jej výskyt málo. Spriemerovaním všetkých tretín mi vyšli silné 3*.

Príliš štylizované a tendenčné.

Keď mi ako najzaújmavejší dejový zvrat pripadá zapálená bradavka dcéry jednej z hlavných postáv, nebude všetko s kostolným riadom. Nepatrím do klubu "všetci majú radi Foresta", faktom je, že trpím vždy, keď sa objaví na obraze. Basinger, to je ďalšia kapitola. Ešte som nevidela herca, ktorý všetky emócie dokáže vyjadriť triaškou. O invencii a svižnom tempe sa hovoriť nedá, ale keď si to pozriete, nič sa vám nestane.

Ani obálka Strážnej veže by sa nemusela hanbiť za taký plagátik. Ak by som pociťovala nutkanie spomenúť jednu vec, ktorá mi prekážala najviac, musela by som prezradiť rozuzlenie prakticky všetkých liniek. Takže spoiler. Toľko šťastných koncov nemajú ani v Disneyovkách a masážnych salónoch dokopy. Už som čakala len, kedy Christianova matka vstane z hrobu.

Ventil potláčaných emócií v 7 minútach. Efektívnejšie ako párová terapia.

Neviem si túto akčnú drámu vynachváliť. Nespomínam si, že by vo mne nejaký film vyvolal toľko protichodných emócií - lásku, hnev, radosť, hanbu, eufóriu, škodoradosť... Rozum vraví odpad!, srdce pravý opak. Bezpodmienečne sa musím zúčastniť nasledujúceho Festivalu otrlého diváka. Milujem autora obsahu z dieľne FOD.

Osemdesiate roky, obdobie bezbranných, imrvére vreštiacich žien, udatných mužov, ktorí síce bojovať nevedia (vyjma legiend, samozrejme), ale dokážu to urputne predstierať... a trvalej.

V druhej sérii sa uveriteľnosť zvíja v predsmrtných kŕčoch a jeden nemá absolútne žiadnu šancu sa logicky dopracovať k hľadanému zakopanému psovi. A keď už som v tých frázach, bolo to síce pritiahnuté za vlasy, ale napínavé jak malé gate a nenudilo. Koniec je na zdvihnutie obočia, ak bude ďalšia séria, tak poteš pánboh.

Mojim prvým omylom bolo, že som si neokontrolovala žánre. Píše sa tam, že Shaft je komédia, čo je vzhľadom na extrémnu nevtipnosť (nebála by som sa použiť výraz trápnosť) veľmi ťažko detekovateľné. Druhá chyba, neklikla som na režiséra a scenáristu, to by som zistila, že ide o černošskú komédiu, tie majú isté špecifické poznávacie znaky, bez ktorých sa celkom úspešne zaobídem (radšej nebudem zachádzať do detailov, aj keď ide o fakty). Viac akcie, menej afektovania a pokusov o humory by novému Shaftovi určite prospelo. Ku koncu som sa pohrávala s myšlienkou na tri hviezdy, ale keď mladý prišiel v tom kabáte do práce, vybavili sa mi potlačené spomienky na zúfalú prvú polovicu. Nemôžem tvrdiť, že by nevyšiel žiadny fór, to naozaj nemôžem a dokonca aj niektoré akčné sekvencie sa vydarili, ale Shaft ako klauniáda, to mi nejako nesedí.

Reflexia súčasnej japonskej spoločnosti, vraví distribútor. Japonsko teda zo zoznamu dovolenkových destinácií škrtám, nie som typ, ktorý po troch šlupkách soškou Panny Márie do hlavy dostane chuť na sex. Z pochopiteľných dôvodov treba rátať s tým, že slušná polhodinka je venovaná poníženým úklonom, pričom sa buď ďakuje alebo ospravedlňuje. Pre nikoho nebude novinkou, že japonské "milujem ťa" znie ako rozkaz od seržanta Hartmana, hádky teda majú decibely porovnateľné so stredne veľkým letiskom. Hlavný zlosyn šteká o tri stupne hlasnejšie ako všetci ostatní a v mene ohľaduplnosti voči susedom (ktorá je striktne jednostranná) som sa učila rýchlostnému uberaniu zvuku v extrémne vypätých situáciách. Škoda, že osobitý "bitúnok" v kresťanskom štýle slúžil čiste ako miesto na likvidáciu zvyškov a pritom by sa tam dalo robiť vecí, júj. Level úchylnosti v poriadku, príbeh o ničom, mäso a krv v slušnom zastúpení, zaujímavé linky nerozpracované a nie všetky rozpracované zaujímavé.