POMO

Keď si odmyslím dobre rozbehnutú prvú polhodinu, občasný vtipný okamih a geniálny iPhone product placement, tak mi toto plytké, umelé, v povrchnom gýči sa bahniace a stopážovo zdĺhavé NIČ dalo menej, než mi dá dobre spravený trailer k filmu akéhokoľvek žánru. Hraná verzia Winx Clubu pre "dospelé" publikum.

Kopačky sú filmom, v ktorom prvý bozk nemusí byť podfarbený dlhším a hlučnejším než 2-sekundovým tichým romantickým tónom, aby išlo o najromantickejší okamih filmu. Kopačky majú v sebe toľko úprimnosti a hmateteľnej reality, majú natoľko multirozmerné a uveriteľné postavy a ponúkajú tak všestranné, férové, neklišoídne komické i dramatické pohľady na situačné strety postáv, že sa autorsko-rozprávačskou výpovednou hodnotou vyrovnávajú kdeakej vysoko hodnotenej psychologickej dráme. Film som si dal v plexe hneď po plytkom, povrchnom a v gíčovitej lacnosti otrocky nalinkovanom Sexe v meste - a nie že mi chvíľkovo zlepšil náladu, on mi osvetlil celý víkend. Judd Apatow nie je ani o chlp menej inteligentný člověk než Steven Spielberg a vďaka nemu si po dvadsiatich rokoch pozerania filmov zamilovávam žaner, ktorý som vždy považoval iba za pominuteľné oddychové povyrazenie. A čo tá chýbajúca jedna hviezdička? Do holky sa tiež nezamilujete preto, že by bola dokonalá…

Film, o ktorom sa ťažko píše, ktorý treba vidieť, uveriť, vstrebať, a potom sa už len nechať ohurovať jeho nekonečnou originalitou a filozofickým vyznením hodným ďalekosiahlych diskusií. A pritom ide iba o šialený komediálny úlet!

Tak excelentná herecká zostava v tak mdlom filme sa len tak nevidí. Jediný z troch príbehov je nadpriemerný (ten s Natalie Portman), no okovy okolitej prispatosti a beztvarosti režisérovho rozprávania jej berú šancu zažiariť.

Tak bohužial… Shyamalanov režijný rukopis v tvorení napätia je tu prítomný (strašidelný dom so strašidelnou paní domácou) a zvádza k 3* hodnoteniu, no všetko ostatné podstatné chýba. Motív lásky nefunguje a vzťah hlavných hrdinov je nepochopiteľný. Po zaujímavých dialógoch a finálnej pointe ani stopy. The Happening je mdlá, miestami napínavá a miestami naivná fraška, uvarená z vody, posolenej Howardovou hudbou zo Signs.

Ohraný námet, luxusne vytúnený pilulkami LSD a teplým liliputánom. Vydarený comeback niekdajšieho komediálneho majstra Franka Oza má šťavu, je správne britský, morbídny, cynický a úroveň si dokáže udržať aj pri os*anej tvári jednej z hlavných postáv. Plus k tomu nie úplne mainstreamové, ale o to zaujímavešie herecké obsadenie. Odporúčam servírovať po víkendových raňajkách.

Otrocky skopírovaný zlepenec dejových zvratov z Texaských masakrov, primárne postavený na premise biedneho Hostelu. A k tomu zmutované deti v pivniciach a liečenie si francúzskeho historického komplexu z rivality s Nemeckom. Drsná mäsiarina s postavami na našej strane, ktoré sú nám ukradnuté, a postavami na druhej strane, ktoré nevyvolávajú zdesenie, ale rozpaky.

Untraceable je maximum, aké mohol veľmi dobrý žánrový remeselník Gregory Hoblit dostať z tak tuctovej a nenápaditej scenáristickej predlohy. Konvenčný mainstreamový kriminálny thriller, upgradnutý krutosťou nízkorozpočtovej fan-based morbídnej zábavy série Saw. Diane Lane je cool, napätie (obzvlášť vo finále) funguje. Pri nulových očakávaniach film nemá čím sklamať.

Príjemná oddychovka, ktorá v amerických kinách zaslúžene zožala väčší úspech, než na aký aspirovala. Produkčne skromnejšia verzia dobrodružstiev partičky Dannyho Oceana, prekypujúca mladíckou sviežosťou, klipovitým strihom navlečeným na cool pesničkový soundtrack, dobre napísanými i zahranými postavami a nejakou tou zdravou moralitkou k tomu. Malý film na nemalé tri hviezdy.

Tvorcom nešlo o oslovenie masy akciou ani tradičným thrillerovým napätím, ale film poňali ako minimalistickú komornú drámu o pocitoch dvoch milujúcich sa, nečakane odlúčených ľudí. Pekný film o celoživotnej láske a odpúšťaní, stojaci na troch výborných hereckých výkonoch a uvedomelej, múdrej réžii.