Reklama

Reklama

Ján Kadár

Ján Kadár

nar. 01.04.1918
Budapest, Budapest főváros, Budapest főváros, Rakúsko-Uhorsko

zom. 01.06.1979 (61 rokov)
Los Angeles, California, USA

Zaujímavosti (25)

Obchod na korze (1965)

  • Sošku Oscara za najlepší cudzojazyčný film odovzdával 18. apríla 1966 do rúk Jána Kadára legendárny herec Gregory Peck. Originál sošky Oscara videla verejnosť len raz, po prílete režisérov a poľskej herečky z Hollywoodu. Potom putovala na ústredie Československého filmu do Prahy. Odtiaľ si ju vzal režisér Ján Kadár v roku 1969, keď emigroval do USA. Ján Kadár desať rokov po emigrácii v Amerike umiera a soška mení majiteľa. Po Kadárovej smrti sošku získala jeho manželka, ktorá po niekoľkých mesiacoch umiera tiež. Následne sa jediný slovenský Oscar stratil. Filmový historik a český špecialista na Oscary Jiří Menšík z Brna pátral po soške osem rokov. Všetky stopy viedli k Billovi Schwartzovi, asistentovi jedného Kadárovho filmu. Ten tvrdí, že sošku nemá. Podľa historika ju možno stratila režisérova manželka pri sťahovaní. (Raccoon.city)

Obchod na korze (1965)

  • Po premiére v New Yorku priletel v deň D (odovzdávanie Oscarov) Jozef Kroner (Tono) späť do Československa na Pražské letisko, kde sa k nemu mali pripojiť režiséri Ján Kadár a Elmar Klos aj Ida Kamińska (Lautmannová) a letieť späť do USA . K nedočkavému Kronerovi pristúpil istý súdruh a povedal: „Pane Kronere, vy jste v Americe již byl. Teď pojede soudružka Kadrnožková z Filmexportu." Tak ostal herec na Pražskom letisku sám aj s kuframi a oblekmi za 17 tisíc korún československých a na odovzdávanie Oscarov sa tak nedostal. (gogo76)

Obchod na korze (1965)

  • V roli psa Esenca sa vystriedalo viacero psov, pričom ten, čo sa objavil v prevažnej väčšine scén, bol vraj na pľaci veľmi vystresovaný, priniesli ho totiž z výskumného ústavu. Jozef Kroner (Tóno) vstával o štvrtej ráno, aby psa, ktorý u neho počas natáčania býval, mohol nakŕmiť. Ladislav Grosman, tvorca predlohy a taktiež spoluautor scenára, režisérovi Jánovi Kadárovi raz povedal, že je to veľmi hlúpy pes, na čo mu on odvetil, že múdrych psov už vo filmoch bolo dosť. (Santino7)

Obchod na korze (1965)

  • Ida Kaminská (Rozália) mala spočiatku absolútne odlišné predstavy o poňatí svojej postavy ako režisér Ján Kádár. Chcela ju stvárniť takpovediac "honosnejšie", s umelými zubami, dôkladne upravenú atď. S tým však u Kádára neuspela, a tak sa urazená a ohrdnutá rozhodla vrátiť späť do Poľska, kam ju tvorcovia museli ísť opätovne presviedčať. To sa im podarilo a Kádár si svoju predstavu o zanedbanej židovskej babičke predsa len nakoniec presadil. (Santino7)

Obchod na korze (1965)

  • Ján Kádár mal od začiatku jasno ohľadom obsadenia Jozefa Kronera (Tóno), avšak dlhú dobu nevedel nájsť správnu herečku na stvárnenie hlavnej ženskej predstaviteľky, židovskej babičky. Potom, ako bezúspešne hľadal v Československu aj Rusku, šiel do Poľska, kde mu do oka padla práve Ida Kaminská (Rozália), ktorá bola v tom čase riaditeľkou poľského židovského divadla. (Santino7)

Obchod na korze (1965)

  • Ceny (výběr):
    - MFF Cannes 1965: Zvláštní čestné uznání (Kroner, Kamińska)
    - Státní cena Klementa Gottwalda 1965: Ján Kadár, Elmar Klos, Ida Kamińska, Jozef Kroner
    - Trilobit 1965: herecký výkon (Kroner)
    - Výroční cena newyorské filmové kritiky: nejlepší zahraniční film roku 1966, uvedený v USA
    - Donatellův David 1966: Zlatá plaketa (nejlepší zahraniční film). (Krouťák)

Obchod na korze (1965)

  • Sošku Oscara ukradli z bytu Jána Kadára neznámí zloději. Využili situace, když byl dům po smrti režiséra a jeho rodiny prázdný. (R.Drson)

Obžalovaný (1964)

  • Pozdější mimořádně úspěšný režisér Jiří Menzel ve svých pamětech "Rozmarná léta" vzpomínal, jak mu tento film svým způsobem založil jeho druhou kariéru - hereckou. Paradoxně za to mohl děkovat své tehdejší ostýchavosti: "Jak jsem tak běhal po Barrandově, padl jsem do oka Jánu Kadárovi. Chystali s Elmarem Klosem film Obžalovaný. Hledali partnera pro hlavního hrdinu, obžalovaného ředitele továrny. Měl to být jeho obhájce ex offo, začínající právník, plachý a neprůbojný typ (...). Kadár s Klosem zkoušeli řadu profesionálních herců a nenašli toho pravého, můj typ jim vyhovoval, a tak mne pozvali k hereckým zkouškám. Byl jsem brýlatý, tehdy ještě hubený a opravdu plachý, stydlivý dorostenec s věčně pootevřenou pusou. Měl jsem před kamerou i před oběma režiséry obrovskou trému, ale Kadárovi, zdá se, jsem se líbil. Nezapomenu na jeho věčně povzbuzující úsměv, se kterým mi před každým záběrem vysvětloval, co mám dělat, a po natočení mne zase pochválil. Ta postava nesmělého advokáta měla povahu téměř totožnou s mojí. Plachost a rozpačitost mi byly vlastní, nemusel jsem nic hrát, jen jsem odříkával dialogy, které předepisoval scénář. (...) Hrozně jsem se bál, že to kazím, že to neumím a že se mi to Kadár jenom z útrpnosti bojí říct. Nejméně dva týdny jsem se vracel každé ráno do atelierů s přesvědčením, že mi konečně řeknou, že moje obsazení byl omyl, že na to nestačím a že se scény se mnou musí přetočit. Kadárovi ale z tváře úsměv nezmizel, film byl dokončený, líbil se, líbil jsem se v něm i já a ostatní si o mně začali myslet, že jsem herec. Nechal jsem je při tom a bez ostychu potom hrál i v jiných filmech, protože každá další role, i ta nejmenší, pro mne představovala malé dobrodružství. Taky jsem se přité, pro mne nezávazné činnosti, mohl koukat kolegům režisérům do jejich kuchyně. Dodnes to rád dělám. Navíc mne to moje hraní u Kadára pomohlo, že mne později při práci na Barrandově už všichni trochu znali a dobře mne přijali." (NIRO)

Obžalovaný (1964)

  • Juraj Herz nabízel režisérovi Kadárovi do role státního zástupce Josefa Somra, v jehož herectví viděl velký potenciál. Somr si ovšem tuto velkou příležitost nechal sám ujít, neboť se neozval včas a režisér Kadár již poté trval na Miroslavu Macháčkovi. Somr si nakonec ve filmu přece jen zahrál a to dosti významnou roli. Ve chvíli, kdy režiséři oznámili Herzovi, že potřebují narychlo někoho do role lékaře, který byl odsouzen za vlastizradu, Herz neváhal a pro Somra si osobně zajel. (Zdroj: dokument Zlatá šedesátá). (mchnk)

Obžalovaný (1964)

  • Jan Kadár si do pozice pomocná režie přizval Juraje Herze na základě jeho spolupráce se Zbyňkem Brynychem. Herz měl například za úkol objevit soudce, který by u filmu působil jako odborný poradce. Herz si vyhlédl Jaroslava Blažka, který režiséra natolik uchvátil, že mu roli soudce nakonec svěřil. Jaroslav Blažek se s herci vůbec nestýkal a měl za úkol si počínat jako u skutečného soudu, takže např. pana Menzela mimo scénář napomínal, že mluví potichu. (mchnk)

Smrt si říká Engelchen (1963)

  • Po společenské satiře Tři přání (1958) dostala režisérská dvojice Ján KadárElmar Klos za údajný revizionismus dvouletý zákaz tvorby v hraném filmu. Pauzu vyplnili spoluprací na projektech Laterny magiky a polyekranu, už od konce roku 1961 však začali připravovat k natáčení adaptaci autobiografického románu slovenského publicisty a prozaika Ladislava Mňačka „Smrť sa volá Engelchen“ (1959). Podobu televizního filmu mu sice hned v roce 1960 dal už Ivan Balaďa, film režisérského tandemu přišel však do příznivější doby politického i kulturního tání. (Letní filmová škola)

Tři přání (1958)

  • Po premietnutí filmu dňa 28.12.1958 sa pracovníci IV. oddelenia ÚV KSČ rozhodli udeliť dvojročný dištanc od natáčania hraných filmov režisérom Janovi Kadárovi a Elmarovi Klosovi a "odporučili im točenie dokumentárnych filmov o budovateľských úspechoch nášho ľudu". (Raccoon.city)

Hudba z Marsu (1955)

  • V souvislosti se skutečnou svatbou Aleny Vránové a Vladimíra Ráže během natáčení snímku proběhla celá akce tak, že ráno herečka požádala režiséra Jána Kadára o přibližně hodinu a půl trvající polední pauzu, přičemž ho poprosila, jestli by s ní někam nezajel. Kádár vyhověl, aniž by věděl, k čemu herečka potřebuje tak dlouhou pauzu. Teprve až v autě se dozvěděl o svatbě a že má jít Aleně Vránové za svědka. Svatba proběhla přibližně během deseti minut a herečka si na ni vzala šaty, ve kterých hrála v tomto filmu. Společně s režisérem se ještě během mimořádné polední pauzy vrátili na plac. Režisér Kádár se z akce podle slov Vránové ještě dlouho nemohl vzpamatovat. (Komiks)

Únos (1952)

  • Scénář k velké roli dostal i Miroslav Horníček, ten roli ale odmítl. Když se jej režiséři Kadár s Klosem ptali proč, odvětil prostě: „Protože co je v tom scénáři se nestalo, není to pravda.“ (sator)

Režisér

Scenárista

Herec

Filmy
1932

Před maturitou

Dokumentárne
2015

Zlaté šesťdesiate (seriál) - a.z.

 

Ján Kadár & Elmar Klos - a.z. (S02E01)

Reklama

Reklama

Časové pásmo bolo zmenené