Proces

Wellesova adaptace Kafkova románu Proces s sebou přináší hned několikerá překvapení. Zaprvé - tenhle příběh měl zůstat písmenům a stránkám. A přesto jej Welles zpracoval náramně, velkolepě a nadmíru poutavě - kamera kouzlí náramné obrázky, atmosféra postupně houstne a herci hrají lahodně. Zadruhé - I přes nesporné kvality filmu se potvrzuje první věta, měl zůstat knihám. První hodinu a půl je totiž zajímavou pouze ta filmařská stránka věci. To, co se ve filmu děje, už podstatně méně. Ovšem závěr dojem napravuje. (03.07.2013)

Narušené súkromie. Neusporiadaný milostný život. Nespokojnosť so súdmi, advokátmi. Život v betónových monoblokoch. Pracovné sily vyťažované monotónnou, ubíjajúcou prácou. Šašovia-umelci tvoriaci chtiac-nechtiac na objednávku tých čo vládnu. Vzbura proti systému končiaca na odkladisku v pustine za hranicou mesta. Súčasťou procesu je každý, nik presne nepozná svoje miesto, zaradenie, náznaky sú dôležité, ale správny kľúč aj interpretáciu neponúkne nik. Bežný človek sa dostane jedine k tým, čo poznámkujú poznámky. Oslobodenie je zapovedané. Aj po rokoch od nakrútenia aktuálne posolstvo o svete, v ktorom je nemožné obsiahnuť svoje práva a povinnosti. Kde geometricky rastie kvantita prijímaných noriem a zároveň ich šarlatánskych náladových vykladačov (justičný, policajný systém). Základné jednoduché odpovede pritom ostávajú ukryté. Prekrývané sú haldou kníh (dnes už aj iných médií) s falošnými proroctvami a pomýlenými filozofiami výkladu, zavádzajúcimi interpretáciemi a kalkulom nikdy dopredu neodhadnuteľného zisku alebo výhody za toto roky opakované cielené mätenie hláv. (09.10.2012)

Spôsob,akým Orson Welles nakrúca sa chce čo najviac priblížiť ku Citizen Kane z roku 1941,výnimočný DEBUT,ktorý zopakovať sa mu nikdy nepodarilo,bavilo ma sledovať Proces len a kvôli uhlom kamery,filmovej reči bežnému konzumentovi filmov maximálne nepochopenej,dokonalý cit pre navodenie atmosféry v priestore! Obsadenie u Perkinsa má čaro,že si uvedomíte,ako hral v Psychu,tak vidieť extrémne zúfalého človeka obvineného z neznámeho činu dáva na zreteľ,že Norman Bates má spoločné črty s Jozefom K,de-facto spoločnosť ich nepochopila! Mr. K sa snaží zistiť,čo je za tým,komu sa má za to poďakovať,alebo aký postoj naberie jeho advokát... Môže byť pokojne obetným baránkom,ktorého si podávajú ako horúci zemiak,kde absolútne nemá šajnu vedieť,prečo sa mu to deje obklopený divnými postavami,pričom dominuje medzi nimi obhajca pána K ORSON WELLES! K nim pridávam Romy Schneider ako LENI asistentku obhajcu,a tým pádom sa Jozef ocitá v nezávideniahodnej situácii... Sledovať tento extrémne depresívny film človeku nijako nepomôže,i keď vie,že nespravodlivosť dýcha z každého rohu. Tzv. zbaviť sa jej nie je možné,prekvitať bude ako u p. K,ktorý prežíva obdobie plné nepochopených absurdných zvláštnych dní... (19.04.2015)

Filmový prepis Franza Kafku v podaní Orsona Wellesa je obdivuhodný. Podarilo sa mu majstrovsky vykresliť povestnú kafkovskú atmosféru (izolácie, absurdnosti, nelogickosti). Čiernobiely materiál, expresívne svietenie, výrazné podhľady, nadhľady či vychýlené kompozície zvádzajú k označeniu „noirovej“ adaptácie. Príbehu Jozefa K. táto štylizácia (a Wellesov rukopis) neskutočne svedčí. Navyše tu máme skvelé kulisy. Skľučujúce interiéry: divadelné, neraz expresionistické, kde sú stropy buď znížené až po hlavy protagonistov, alebo vysoké, tiahnuce sa až do neba (napr. taká banka vyzerá ako obrovský, nekončiaci sklad s open-space kanceláriami). Exteriéry zasa pôsobia postapokalypticky: ulice sú vyľudnené, bez zelene a života, budovy opustené a schátrané. Kasting je dokonalý: Norman Bates je konečne súdený, Welles sa opäť dotýka zla a oči tešia pôvabné dámy (Moreau, Schneider). Depresívna spokojnosť. (24.01.2023)

Takto doslovne sfilmovaný Kafka pôsobí miestami trochu tézovito, akoby sa napriek presne citovaným replikám niekam vytratila časť bezútešnej atmosféry obsiahnutej v nesmrteľnej knihe. Vďaka Wellesovmu filmárskemu kumštu, ktorý dal dohromady takúto hereckú extraligu v takto masívnom projekte, sa však stále dá hovoriť o celkom vydarenej adaptácii. (12.04.2020)