Bullet Train

„Neviem, vyzeráš ako každý druhý vágus.“ Keď som sa dozvedel, že režisér prvého Johna Wicka a druhého Deadpoola natočí s Bradom Pittom v hlavnej úlohe za 85 miliónov akčný triler o rýchlovlaku, začal som sa tešiť. Okamžite som s tým prestal vo chvíli, keď sa šokujúco ukázalo, že nebudeme mať dočinenia s drsným akčným trilerom, ale s akčnou komédiou. Paradoxne, napokon prekvapivo najväčšou divíziou Bullet Trainu nie je akcia, lež práve... humor! Resp. práca s postavami. Resp. interakcia medzi nimi. Škoda, že z toho tvorcovia ku koncu neurobili plnohodnotnú tímovku, keďže si zbytočne veľké množstvo skvelých postáv vystrieľali dlho/ešte pred finále. Apropo, finále. Resp. akcia celkovo. Miestami je síce skvelá, ale je jej prekvapivo málo. Najprekvapujúcejšie na tom je, že Brad Pitt tu predvádza skutočné akčné suchoty. Tak sa mi zdá, že nám tu niekto zlenivel a nemal chuť ísť si zamakať na tri mesiace do telocvične s kaskadérmi, lebo má doma Oscara, však Brad? Okrem toho je Pitt v prvej polovici na pľace nečakane málo a je skôr len jedným z mnohých; takto si hlavnú rolu v hollywoodskom veľkofilme (OK, americko-japonskom) fakt nepredstavujem! V druhej polovicu už ale tento „nedostatok“ Brad napraví a áno, asi to naozaj JE ústredná rola, no potešilo ma, že na Brada Pitta značne atypická. To je osviežujúce, aj keď miestami už je to ozaj skôr šašo, než špičkový nájomný vrah a to trochu narúša konzistentnosť univerza. Zaskočili ma dve vtipné cameá, ale samozrejme v dobrom. Zaujímavé je, že hoc Bullet Train pred akciou uprednostňuje dialógy, postavy, vzťahy a twisty, ponúka plno tragických okamihov. Tie sú mrazivé a pritom nenarúšajú okolitú komediálnu atmosféru (či skôr komediálne okolie nenarúša ich vážnosť). Snímka po svižnom rozjazde spomalí, čo mi nevadilo, ale aj tak som sa tešil na gigantické akčné vyvrcholenie. Všetko napovedalo tomu, že sa mám dôvod tešiť: prázdny rýchlovlak, stanica plná po zuby ozbrojených magorov a skupina antagonistov, ktorých sme si obľúbili a v súlade s heslom „menšie zlo je sympatickejšie, než väčšie“ im držíme palce. Doprčič, z tohto sa dali vyťažiť akčné orgie!!! A ono hej, rozuzlenie je sympaticky akčné, ale je tam tej akcie ozaj málo a to mi vadilo, keďže som si myslel, že si režisér na koniec šetrí geniálny, 15-minútový akčný majáles natočený na jeden záber. Musím každopádne vyzdvihnúť skvelé fóry, prekvapivé flashbacky, soundtrack, kameru, strih a mozaikový scenár, u ktorého si myslíte, že vás nemá čím prekvapiť a pritom opak je pravdou. Veľmi ma na ňom bavilo, ako to celé do seba postupne začínalo zapadať. Užíval som si chuťovky (had, nafukovacia maškara) a som rád, že som videl „remake“ Desperada (!). Samozrejme musím vyzdvihnúť báječný kasting (Taylor-Johnson, Brian Tyree Henry, Sanada). Rušili ma nezrovnalosti typu v špičkovom rýchlovlaku nie sú bezpečnostné kamery, dvaja týpkovia rozmlátia polovicu „potravinového“ vozňa, ale keď dnu vojde pracovníčka dráh, nič si nevšimne, prípadne zničenie polovice japonskej štvrte, počas ktorej zahynuli (?) stovky nevinných občanov krajiny. Chcem dvojku. Produkcia: Antoine Fuqua. (24.10.2022) (menej) (viac)